Anjel Pána: Nepremárniť dar, ktorým sme

Pri pravidelnej nedeľnej modlitbe Anjel Pána nás pápež František vyzýva, aby sme sa učili od chudobných v duchu, ktorí poznajú dobro, ktoré prichádza od Boha, 

a vážia si to, čo dostávajú. Pozýva nás k tomu, aby sme si vážili hodnotu seba samých, iných ľudí aj vecí: princíp - poznamenáva pápež František - ktorý sa často zanedbáva, najmä v bohatších spoločnostiach. Každý človek má byť považovaný za posvätný a jedinečný dar. 

Prvé uvedomenie daru nás potom vedie k ďalšiemu postoju, Rímsky biskup pokračuje: „Ukazuje sa, že každý rok sa vyhodí približne tretina celkovej svetovej produkcie potravín. A to v čase, keď toľko ľudí umiera od hladu! (...) Neplytvajme tým, čo máme, ale šírme ekológiu spravodlivosti, lásky a zdieľania!

Pápež František to zdôraznil pri modlitbe Anjel Pána, keď vysvetlil, že chudobní v duchu sú tí, ktorí „Kto sú „chudobní v duchu”? Sú to tí, ktorí vedia, že si sami nevystačia, že nie sú sebestační a žijú ako „Boží žobráci”: cítia, že potrebujú Boha a uznávajú, že dobro pochádza od Neho ako dar“ v skutočnosti, dodáva pápež, „si vážia to, čo dostanú“ a želajú si, aby sa žiadny dar nepremárnil“. A Ježiš nás tiež učí neplytvať, napríklad keď „po rozmnožení chlebov a rýb žiada, aby učeníci pozbierali zvyšky jedla, aby nič nevyšlo na zmar".

Neplytvanie nám umožňuje oceniť hodnotu seba, ľudí a vecí. 

Žiaľ, táto zásada sa často nedodržiava, najmä v bohatších spoločnostiach, kde prevláda kultúra plytvania a vyhadzovania. Obe sú pohromou.

Vo svojom príhovore po modlitbe Anjel Pána pozval Svätý Otec k modlitbe za Svätú zem, Lačinský priesmyk na Južnom Kaukaze, ako aj za svoju apoštolskú cestu do Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. Pápež nezabudol ani na Ukrajinu a vyjadril svoju blízkosť bratom a sestrám trpiacim leprou, pri príležitosti 70. svetového dňa lepry. Pozdravil pútnikov z rôznych častí sveta.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

4. cezročná nedeľa, 29. januára 2023

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnej liturgii sa ohlasujú blahoslavenstvá podľa Matúšovho evanjelia (porov. Mt 5,1-12). Prvé blahoslavenstvo je základné a hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo” (v. 3).

Kto sú „chudobní v duchu”? Sú to tí, ktorí vedia, že si sami nevystačia, že nie sú sebestační a žijú ako „Boží žobráci”: cítia, že potrebujú Boha a uznávajú, že dobro pochádza od Neho ako dar, ako milosť. Chudobný v duchu si váži to, čo dostáva, a preto si želá, aby žiadny dar nevyšiel nazmar. Dnes by som sa chcel pozastaviť nad týmto typickým aspektom chudobných v duchu: neplytvať. Chudobní duchom sa snažia ničím neplytvať. Ježiš nám ukazuje dôležitosť neplytvania, napríklad po rozmnožení chlebov a rýb, keď žiada, aby učeníci pozbierali zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar (porov. Jn 6,12). Neplytvanie nám umožňuje oceniť hodnotu seba samých, ľudí a vecí. Žiaľ, táto zásada sa často nedodržiava, najmä v bohatších spoločnostiach, kde prevláda kultúra plytvania a vyhadzovania: obidve sú škodlivé. Rád by som vám navrhol tri výzvy proti mentalite plytvania a vyhadzovania.

Prvá výzva je: nepremárniť dar, ktorým sme my sami. Každý z nás je prínosom, bez ohľadu na to, aké máme dary. Každá žena, každý muž je bohatý nielen na talenty, ale aj na dôstojnosť, je milovaný Bohom, je cenný a vzácny. Ježiš nám pripomína, že nie sme blahoslavení pre to, čo máme, ale pre to, kým sme. A keď sa človek opúšťa a zahadzuje, mrhá sám sebou. Bojujme s Božou pomocou proti pokušeniu považovať sa za nedostatočných, nepodarených a proti sebaľútosti.

Druhou výzvou je: nepremárniť dary, ktoré máme. Prvá výzva bola neplytvať sebou, druhá je neplytvať darmi, ktoré máme. Ukazuje sa, že každý rok sa vyhodí približne tretina celkovej svetovej produkcie potravín. A to v čase, keď toľko ľudí umiera od hladu! Zdroje stvorenia sa nemôžu takto využívať, dobrá treba chrániť a podeliť sa s nimi, aby nikomu nechýbalo to, čo je potrebné. Neplytvajme tým, čo máme, ale šírme ekológiu spravodlivosti a lásky, zdieľania!

A nakoniec tretia výzva: nevyraďovať ľudí. Neplytvať sebou, nepremárniť dobrá, ktoré máme, a tretia, nevyraďovať ľudí. Kultúra vyhadzovania nám hovorí: využijem ťa, kým ťa potrebujem a keď ma už viac nezaujímaš alebo mi prekážaš, vyhodím ťa. Takto sa zaobchádza najmä s tými najkrehkejšími: nenarodenými deťmi, starými ľuďmi, ľuďmi v núdzi a znevýhodnenými. Ľudí však nemožno vyhodiť a znevýhodnených nikdy nemožno vyradiť! Každý človek je posvätný a jedinečný dar, v každom veku a v každom stave. Vždy si vážme a podporujme život! Nevyhadzujme život.

Drahí bratia a sestry, položme si niekoľko otázok. Predovšetkým, každý z nás: ako prežívam chudobu ducha? Dokážem urobiť priestor Bohu, verím, že je mojím dobrom, mojím pravým a veľkým bohatstvom? Verím, že ma miluje alebo sa smutne zahadzujem a zabúdam, že som darom? A potom: dávam pozor, aby som neplytval, som zodpovedný pri používaní vecí, materiálnych dobier? A som ochotný sa o dobrá podeliť s ostatnými alebo som egoista? Nakoniec: považujem tých najkrehkejších za vzácne dary, ktoré ma Boh žiada chrániť? Pamätám na chudobných, na tých, ktorým chýbajú základné potreby?

Panna Mária, žena blahoslavenstiev, nech nám pomáha svedčiť o radosti, že život je dar a svedčiť o kráse byť darom pre druhých.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)

-mj. bd-