Pápež František: Čo máme opustiť, aby sme mohli nasledovať Ježiša?

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

22. januára 2022, 3. nedeľa cez rok - Nedeľa Božieho slova

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium v liturgii (Mt 4,12-23) rozpráva o povolaní prvých učeníkov, ktorí na Galilejskom jazere opúšťajú všetko, aby nasledovali Ježiša. Niektorí z nich sa s ním už stretli vďaka Jánovi Krstiteľovi a Boh do nich vložil semienko viery (porov. Jn 1,35-39). 

A teraz sa Ježiš vracia, aby ich hľadal tam, kde žijú a pracujú. Pán nás vždy vyhľadáva, Pán sa vždy približuje, neustále. A tentoraz im adresuje priame povolanie: „Poďte za mnou!“ (Mt 4,19). A oni „hneď zanechali siete a išli za ním“ (v. 20). Zastavme sa pri tejto scéne. Je to chvíľa rozhodujúceho stretnutia s Ježišom, ktorú si budú pamätať po celý život a ktorá vstupuje do evanjelia. Odvtedy nasledujú Ježiša a aby ho nasledovali, opúšťajú.

Zanechať a nasledovať. S Ježišom je to vždy tak. Človek začína akosi vnímať jeho príťažlivosť, možno aj vďaka iným. Potom sa poznanie môže stať osobnejším a zapáliť svetlo v srdci. Stane sa z toho niečo krásne, o čo sa môžeme podeliť: „Vieš, tento úryvok z evanjelia ma zasiahol, táto skúsenosť služby sa ma dotkla.“ Niečo čo sa dotkne tvojho srdca. Tak to zrejme robili aj prví učeníci (porov. Jn 1,40-42). Ale skôr či neskôr príde chvíľa, keď je potrebné zanechať a nasledovať ho (porov. Lk 11,27-28). A tu treba urobiť rozhodnutie: opustím niektoré istoty a vydám sa na nové dobrodružstvo, alebo zostanem tam, taký aký som? Je to rozhodujúci okamih pre každého kresťana, pretože tu ide o význam všetkého ostatného. Ak človek nenájde odvahu vydať sa na cestu, hrozí, že zostane divákom vlastnej existencie a bude žiť svoju vieru polovičato.

Byť s Ježišom si preto vyžaduje odvahu zanechať, vydať sa na cestu. A čo musíme opustiť? Určite treba zanechať naše neresti, hriechy, ktoré sú ako kotvy, ktoré nás blokujú pri brehu a bránia nám vyplávať na šíre more. Správne je začať zanechávať tým, že začneme prosbou o odpustenie: odpúšťam tie veci, ktoré neboli dobré: nechávam ich a idem ďalej. Musíme však zanechať aj to, čo nám bráni žiť naplno, napríklad obavy, sebecké kalkuly, záruky, že zostaneme v bezpečí, keď budeme žiť nízko. Musíme sa tiež vzdať času, ktorý strácame na mnohé zbytočné veci. Aké krásne je nechať to všetko za sebou a zažiť napríklad únavné, ale napĺňajúce riziko služby alebo venovať čas modlitbe, aby sme rástli v priateľstve s Pánom.

Myslím aj na mladú rodinu, ktorá opúšťa pokojný život, aby sa otvorila nepredvídateľnému a krásnemu dobrodružstvu materstva a otcovstva. Je to obeta, ale stačí jeden pohľad na deti, aby sme pochopili, že bolo správne opustiť určitý kolobeh a pohodlie, aby mohli získať túto radosť. Myslím na niektoré povolania, napríklad na lekára alebo zdravotníckeho pracovníka, ktorí sa vzdali toľkého voľného času kvôli štúdiu a príprave a teraz konajú dobro tým, že venujú mnoho hodín vo dne i v noci, veľa fyzickej a mentálnej energie chorým. Myslím na pracovníkov, ktorí zanechali pohodlie, sladké nič nerobenie, aby mohli domov priniesť chlieb. Stručne povedané, na naplnenie života treba prijať výzvu zanechať. A k tomu dnes Ježiš pozýva každého z nás.

A v tejto súvislosti vám zanechám niekoľko otázok. Po prvé: spomínam si na nejaký „silný moment“, v ktorom som sa už stretol s Ježišom? Každý z nás nech si spomenie na vlastný príbeh: bol v mojom živote silný moment, kedy som stretol Ježiša? A na niečo krásne a významné, čo sa stalo v mojom živote, pretože som zanechal iné, menej dôležité veci? A dnes, je niečo, o čo ma Ježiš žiada, aby som sa toho vzdal? Aké musím zanechať materiálne veci, spôsoby myslenia, návyky, aby som mu povedal pravé „áno“? Nech nám Mária pomáha, aby sme tak ako ona povedali Bohu plné áno, aby sme vedeli niečo zanechať, aby sme ho lepšie nasledovali. Nebojte sa zanechať, ak je to pre nasledovanie Ježiša, vždy sa budeme mať lepšie a budeme vždy lepší.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)

-mj-