Hľadaj

Vatican News

Odstupujúci šéf ochranky Domenico Giani: Cítim sa pokojne ako „neužitočný sluha“

V pondelok 14. októbra sa zriekol svojej funkcie šéf vatikánskej bezpečnosti, veliteľ Žandárskeho zboru – Corpo della Gendarmeria Domenico Giani. Pri svojom odchode z funkcie poskytol vatikánskym médiám rozhovor, v ktorom objasnil dôvody tohto vážneho rozhodnutia a podelil sa s osobnými pocitmi z doterajšej služby trom pápežom.

57-ročný Domenico Giani, rodák z toskánskeho Arezza, vyštudoval pedagogiku na Univerzite v Siene. Najprv pracoval pre taliansku finančnú políciu a pre taliansku informačnú a bezpečnostnú službu. Vo vatikánskom bezpečnostnom zbore pracoval 20 rokov, z toho 13 ako hlavný veliteľ: od 3. júna 2006 do 14. októbra 2019.  

Šéf pápežovej ochranky doposiaľ z pochopiteľných dôvodov neposkytoval rozhovory novinárom. Odchod z funkcie je preto príležitosťou nazrieť do jeho vnútorného sveta a postojov. Rozhovor s doterajším veliteľom Domenicom Gianim pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News pripravil redaktor Alessandro Gisotti.

Po 20 rokoch služby pápežovi a Svätej stolici v čele žandárskeho zboru odchádzate v chúlostivom okamihu a iste i nie ľahkom pre Vás. S akými pocitmi prežívate túto chvíľu?

Prežívam tento náročný moment s vnútorným pokojom, 

ktorým, ako vedia tí, čo ma poznajú, sa vyznačoval môj životný štýl aj zoči-voči bolestným udalostiam. Venoval som 38 rokov svojho života službe inštitúciám, najskôr v Taliansku a potom 20 rokov vo Vatikáne, Rímskemu pápežovi. V týchto rokoch som vložil všetku svoju energiu do zabezpečenia služby, ktorá mi bola zverená. Snažil som sa to urobiť so sebazaprením a profesionalitou, ale tak, ako nám to pripomenulo nedeľné evanjelium spred dvoch týždňov, cítim sa pokojne ako „neužitočný sluha“, ktorý svoj malý diel vykonal až do konca.

V komunikáte vydanom Tlačovým strediskom sa zdôrazňuje, že ste odstúpili, hoci ste v tej záležitosti nemali „nijakú osobnú zodpovednosť“...

Nedávne udalosti spôsobili Svätému Otcovi vážnu bolesť, čo ma hlboko zasiahlo. Uplynulo 15 dní od uverejnenia dokumentu, ktorý bol rozoslaný len na interný účel, výlučne pre členov Žandárstva a Švajčiarskej gardy. Ako sa uvádza v komuniké Tlačového strediska z 1. októbra, prebieha vyšetrovanie a na zainteresované osoby bolo aplikované administratívne opatrenie.

Publikovanie tohto dokumentu, ktorý uverejnili niekoľké tlačové médiá, celkom iste pošliapalo dôstojnosť týchto ľudí. Aj ja ako veliteľ som sa hanbil za to, čo sa stalo a za utrpenie spôsobené týmto ľuďom.

Z tohto dôvodu, keďže som vždy hovoril a svedčil, že som pripravený obetovať môj život na obranu života pápeža, v rovnakom duchu som urobil rozhodnutie zrieknuť sa svojej funkcie, aby som nijakým spôsobom nepoškodil obraz a činnosť Svätého Otca. A týmto som prevzal tú „objektívnu zodpovednosť“, ktorú len veliteľ môže cítiť.

Svätý Otec zdôraznil, že ako rezignácia tak i služba vykonaná v týchto rokoch „Vám robia česť“. Čo to pre Vás znamená?

V priebehu rozhovorov, ktoré som v týchto dňoch mal so Svätým Otcom, 

som si zakaždým uvedomoval jeho otcovský prístup, ktorým sa vyznačoval osobitný vzťah, ktorý som s ním mal, od začiatku pontifikátu, a verím, že môžem povedať, že to bolo viditeľné všetkým. Vždy som vnímal pri týchto stretnutiach ľudské utrpenie Svätého Otca v zdieľanom rozhodnutí.

Pápež však na druhej strane poznal aj niekoľko osobných ťažkostí, ktoré som už mesiace v sebe nosil, a tiež túžbu venovať viac času mojej rodine, mojej manželke a mojim deťom. Som preto hlboko vďačný Svätému Otcovi, pretože jeho potvrdenie mojej lojality, cti a vernosti, s ktorými som vykonával svoju službu, mi pomáha postaviť sa s vyrovnanosťou k budúcnosti a k novým úlohám, ktoré v rámci mojich kompetencií budem môcť prevziať po tejto mimoriadnej skúsenosti.

Za 20 rokov v Žandárstve ste slúžili trom pápežom. Pre médiá ste pápežovým „strážnym anjelom“ vďaka Vašej úlohe pri ochrane osoby Svätého Otca. Čo si osobne odnášate z tejto jedinečnej skúsenosti?

Mal som tú česť slúžiť trom pápežom. Predovšetkým si pamätám s veľkým dojatím na svätého Jána Pavla II., ktorý ma povolal k službe vo Vatikáne a ktorého som sprevádzal až do posledného úseku jeho života. Tešil som sa a naďalej sa teším uznaniu a náklonnosti Benedikta XVI., po boku ktorého som sa zaoberal veľmi chúlostivými otázkami, pričom sa mi vždy dostalo jeho uznania a dôvery.

Pontifikát pápeža Františka pre jeho štýl poznačený blízkosťou ľuďom a spontánnosťou v gestách, bol ďalšou veľkou výzvou s významnými a osobitnými momentmi: spomínam si obzvlášť na jeho púť na Lampedúzu, apoštolskú cestu do Brazílie na SDM a tú do Stredoafrickej republiky. Ak zavriem oči, prebiehajú predo mnou nekonečné scény z takmer 70 medzinárodných apoštolských ciest, ktoré som sledoval, z nespočetných pastoračných návštev v Ríme a v Taliansku a mnohých súkromných momentov s tromi pápežmi.

Popri tom by som rád pripomenul, že pod mojím velením Žandárstvo rozvinulo celý rad charitatívnych a pomáhajúcich aktivít pre tých najposlednejších, ako nás o to žiada evanjelium.

Čo zanechávate ako odkaz svojim ľuďom, Žandárskemu zboru, ktorý ste viedli v týchto neľahkých rokoch?

Pri príležitosti poslednej slávnosti Zboru som sa sústredil na niektoré vlastnosti, ktorými by sa mali vyznačovať naši ľudia: disciplína, poslušnosť, bratskosť, dobročinná láska a ľudskosť. K tomuto chcem pridať jednotu vo vernosti, napriek niektorým fyziologickým situáciám, ktoré mi spôsobili pochopiteľnú nevôľu. Žandársky zbor, ako som to aj podčiarkol v týchto dňoch Svätému Otcovi, je zdravý a dobre pripravený. Vždy som sa usiloval, spolu s mojimi spolupracovníkmi, formovať osoby, aby mohli byť dobrými žandármi, a  - s cennou pomocou kaplánov – aj dobrými kresťanmi.

Som si istý, že ten, kto ďalej prevezme túto delikátnu službu, nájde úrodnú pôdu, rovnako ako som to dostal ja od už nebohého veliteľa Cibina, ktorého si uchovávam v úctivej spomienke. Ešte poslednú myšlienku, ktorá je plná mojej vďačnosti a mojej lásky, chcem venovať mojej manželke Chiare a mojim deťom Lucovi a Laure. Boli mi oporou životom plným spokojnosti, ale aj veľkými obetami a zriekaniami. Božia prozreteľnosť, na ktorú sa vždy odvolávam, aj napriek momentu osobnej neistoty, ktorý prežívam, nám ukáže cestu, ktorá je určite tou Pánovou.

-mh, jb-

15 októbra 2019, 12:44