Cesta do Bulharska a Sev. Macedónska bude o veľkých vzoroch a kultúre stretnutia

Rozhovor s kard. Parolinom o cieľoch apoštolskej cesty

Pokiaľ ide o Bulharsko, bude to druhá návšteva pápeža v krajine. Prvú vykonal sv. Ján Pavol II. v roku 2002. Motto návštevy, ktorá sa začne už o dva dni znie Pacem in terris -

Pokoj na zemi a odkazuje na encykliku sv. Jána XXIII. Ten bol ešte ako biskup prvým reprezentantom Svätej stolice v Bulharsku v období 1925-1935.

Sv. Ján XXIII. - vzor priateľstva a vľúdnosti, tvorca pokoja

V rozhovore s Massimilianom Menichettim z talianskej redakcie Vatican News kardinál Parolin hovorí o tom, čo táto cesta prinesie:

„Verím, že téma pokoja, ktorého nositeľom je Svätý Otec v tejto návšteve, sa môže rozvíjať v dvoch smeroch: na jednej strane pripomenutím základov pokoja, vyjadrených v encyklike Jána XXIII., bez ktorých sa nemôže vytvoriť skutočný pokoj, pokoj bezpečný a stabilný: sú nimi pravda, spravodlivosť, sloboda a láska. A zároveň pripomenutím postavy Jána XXIII., ktorý bol práve veľkým priateľom Bulharska, kde prežil desať rokov najprv ako apoštolský vizitátor a potom ako apoštolský delegát.

Pápež tým chce povedať, že pokoj sa tvorí cez tie postoje, o ktorých svedčil aj Ján XXIII., teda úsilie o priateľstvo, miernosť, vľúdnosť, stretávanie sa s inými, zdôraznenie toho, čo spája viac než toho, čo rozdeľuje... Toto boli veľké rysy, veľké charakteristiky osobnosti a pontifikátu Jána XXIII., ktoré sa objavovali už v čase keď zastával funkciu pápežského reprezentanta.“

Sv. Cyril a Metod – vzor bratstva, jednoty a metód evanjelizácie 

Pápeža Františka v Sofii čakajú aj také momenty ako modlitba pred trónom sv. Cyrila a Metoda či stretnutie so zástupcami náboženstiev. Ich zamýšľaný význam vysvetľuje 

kardinál Parolin týmito slovami:

„Táto návšteva sa sústredí okolo niektorých obzvlášť významných osobností súčasnosti i minulosti, akými sú aj dvaja svätí bratia Cyril a Metod, ktorí boli svätcami Cirkvi prvého tisícročia, teda Cirkvi nerozdelenej, ale kde sa už zažívali napätia, čo potom žiaľ viedlo tiež k zlomu, k rozdeleniu. A [sústredí sa] na ich úsilie o jednotu, spolu s túžbou evanjelizovať nové národy, národy neznáme, prostredníctvom vytvárania a používania nových metód, nových jazykov.

Verím, že zmysel tohto stretnutia spočíva práve v dimenzii bratstva, teda zdôrazniť ekumenizmus ako cestu bratstva, spoznať seba samých ako bratov v jednom Pánovi – teda celá tá snaha prekonať rozdiely, napätia, ktoré ešte pretrvávajú – a zároveň znovu sa nájsť v základnom poslaní kresťanov prinášať svetu Evanjelium, vediac, že účinnosť tejto evanjelizácie bude tým hlbšia a výraznejšia, čím viac budeme jednotní a čím viac spoločne budeme hovoriť Slovo spásy, ktoré nám Pán zveril.“

Sv. Matka Tereza – vzor konkrétnej lásky k chudobným

Svätý Otec sa príde v Bulharsku osobne stretnúť aj s ľuďmi, ktorí žijú v utečeneckom tábore. Štátny sekretár Parolin pripomenul, že je to gesto, ktorým pápež konkrétne vyjadruje svoju starosť o ľudí nachádzajúcich sa v ťažkej situácii.

Aj druhá etapa apoštolskej cesty bude vyjadrením pozornosti chudobným, pokračuje kardinál Parolin. Tá pápeža Františka privedie do mesta Skopje v Severnom Macedónsku, ktoré je rodiskom svätej Matky Terezy z Kalkaty:

„Spomínali sme Jána XXIII., svätých Cyrila a Metoda a ďalej je tu Matky Tereza, ktorá je dominantnou postavou. Ja sám, keď som bol pred niekoľkými rokmi v Macedónsku, mohol som pozorovať  toľkú lásku a úctu voči Matke Tereze. Prirodzene, táto pozornosť chudobným, marginalizovaným a tým, ktorí sa ocitajú v núdzi, je pozornosť veľmi konkrétna. Matka Tereza sa porovnávala ku kvapke vody v mori, ale hovorievala, že bez tej kvapky moru niečo chýba.“

Príležitosť k vyzdvihnutiu kultúry stretnutia

Kardinál Parolin odpovedal aj na záverečnú otázku, či apoštolská cesta, ktorá sa začne už o dva dni, skrýva v sebe aj náročnú výzvu:

„Myslím, že pri tejto apoštolskej ceste nepôjde o výzvy, ale o príležitosti, predovšetkým keď si vezmeme geografickú pozíciu a dejiny Bulharska, ktoré je križovatkou stretnutí, národov, skupín... Takže znovu vyzdvihnúť tému stretnutia, kultúry stretnutia, a rozličnosti, ktorá sa má stať príležitosťou vzájomného obohatenia sa - takým spôsobom, aby všetci mohli rásť a rozvíjať sa vo všetkých dimenziách ako jednotlivci i ako spoločenstvá, uvedomujúc si tiež, že v Severnom Macedónsku ide o multietnickú a mnohonáboženskú realitu.“

-mh, jb-