Anjel Pána: Buďme úprimní pred Bohom v našich zlyhaniach

Prinášame plné znenie pápežovho príhovoru.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes nám evanjelium hovorí o dvoch synoch, ktorých otec žiada, aby išli pracovať do vinice (porov. Mt 21, 28-32). Prvý z nich v okamihu odmietne, ale potom si to rozmyslí a ide. Druhý syn naopak, hneď odpovie „idem“, ale napokon nejde.

Čo sa dá povedať o týchto dvoch spôsoboch správania? Hneď nám môže napadnúť, že ísť pracovať do vinice si vyžaduje obetu a že obetovať sa niečo stojí; nejde to prirodzene, aj keď je tam istá krása z poznania, že sú synmi a dedičmi. Problém tu však nie je ani tak v odpore voči tomu ísť pracovať do vinice, ale v úprimnosti či neúprimnosti pred otcom a pred sebou samým. Totiž ani jeden zo synov sa nechová vzorne, jeden z nich klame, zatiaľ čo ten prvý urobí chybu, ale aspoň zostáva úprimný.

Pozrime sa najprv na syna, ktorý povedal „idem“, ale nakoniec nešiel. On nechce plniť otcovu vôľu a zároveň o tom nechce ani diskutovať a hovoriť. Skrýva sa teda za „áno“, za falošný súhlas, ktorý zakrýva jeho lenivosť a zachová jeho „povesť“ pre túto chvíľu, je to pokrytec. Vyhne sa konfliktu, ale otca podvedie a sklame, znevážiac ho horším spôsobom, ako by to urobil priamym „nie“. Problém človeka, ktorý sa takto správa, je v tom, že je nielen hriešnik, ale je aj skazený, pretože bez problémov klame, aby zakryl a zamaskoval svoju neposlušnosť, bez toho, aby prijal akýkoľvek dialóg alebo úprimnú konfrontáciu.

Prvý syn, ten, ktorý povie „nie“, ale napokon ide, je naopak úprimný. Nie je dokonalý, ale je úprimný. Samozrejme, že by sme radšej videli, keby hneď povedal „áno“. Nie je to tak, ale aspoň otvorene a trochu odvážne prejaví svoju neochotu. To znamená, že preberá zodpovednosť za svoje správanie a koná úprimne. Potom, vďaka tejto hlbokej úprimnosti sa dostáva do diskusie so sebou samým, rozmýšľa nad svojím konaním a príde na to, že sa mýlil. Mohli by sme povedať, že je hriešnikom, ale nie skazený. Dobre počúvajte: je to hriešnik, ale nie je skazený. A pre hriešnika vždy existuje nádej na vykúpenie; pre skazeného človeka je to však oveľa ťažšie. Jeho falošné „áno“, jeho elegantné, ale pokrytecké vystupovanie a jeho pretvárka, ktoré sa stali zvykom, sú vlastne ako taká hrubá „gumená stena“, za ktorou sa ukrýva pred volaním svojho svedomia. A títo pokrytci spôsobujú toľko zla! Bratia a sestry, hriešnici áno – to sme všetci – ale skazení nie! Hriešnici áno, skazení nie!

Pozrime sa teraz na seba samých a v tomto svetle si položme niekoľko otázok. Tvárou v tvár úsiliu žiť čestný a dobrý život, zaviazať sa žiť ho podľa Otcovej vôle, som ochotný povedať „áno“ každý deň, aj keby ma to malo niečo stáť? A aj keď zlyhám, som úprimný v konfrontácii s Bohom o svojich ťažkostiach, pádoch, slabostiach? A keď poviem „nie“, vrátim sa potom? Porozprávajme sa o tom s Pánom.

Keď robím chyby, som ochotný robiť pokánie a vrátiť sa späť uvažujúc nad svojím konaním? Alebo zatváram oči a žijem s akousi maskou na tvári, starajúc sa len o to, aby som vyzeral dobre a slušne? Som napokon hriešnik ako všetci ostatní alebo je vo mne niečo skazené? Nezabudnite: hriešnici áno, skazení nie.

Nech nám Panna Mária, Zrkadlo spravodlivosti, pomôže byť úprimnými kresťanmi.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Beáta Dorková)