Hľadaj

Vatican News
2020.06.25 Discorso del Cardinale De Donatis Consegna degli orientament pastorali Roma 24 giugno 2020 Kardinál De Donatis počas stretnutia 

Rímska diecéza pripravuje nový štart po skúsenosti s pandémiou

Na sviatok Narodenia Jána Krstiteľa, v stredu 24. júna, sa v sídle Rímskeho vikariátu v Lateráne uskutočnilo stretnutie kňazov a pastoračných pracovníkov, zamerané na nasmerovanie pre nové pastoračné obdobie, ktoré sa začne v septembri. Diecézne stretnutie viedol rímsky vikár kardinál Angelo De Donatis.

Vo svojom príhovore o skúsenostiach s ochorením COVID-19 kardinál De Donatis, vyjadril i svoje vlastné svedectvo, pretože sám bol vírusom nakazený koncom marca a hospitalizovaný v rímskej Univerzitnej nemocnici Gemelli:

„Kvôli nákaze COVIDu-19 veľa infikovaných ľudí zakúsilo, čo to znamená ťažko dýchať a čo je to túžiť po vzduchu. Aj my máme potrebu dýchať, a aby sme to robili ako spoločenstvo, sme povolaní znovu sa naštartovať za pomoci Ducha Svätého.

Ako to často pripomína pápež František, stredom misie Cirkvi je Duch, a nie ľudská schopnosť plánovať. Je to Boží Duch, ktorý je prameň a tajomná hnacia sila evanjelizácie, nie Cirkev, nie my. Vyzerá to ako evidentné, ba až samozrejmé tvrdenie, ale celkom to tak nie je. Všetko sa to zvrtne na tom, či to berieme vážne.“

Rímsky vikár vyslovil aj myšlienky z tohtoročného posolstva Svätého Otca pre členov Pápežských misijných diel  (z 21. mája 2020), kde hovorí, že mnoho cirkevných iniciatív namiesto aby v sebe dali prežarovať konanie Ducha Svätého, končia kvôli spoliehaniu sa na svoje sily. Akoby ich vlastný rozvoj „bol cieľom a horizontom ich misie“.

Ďalej kardinál Angelo De Donatis povzbudil k reflektovaniu nad skúsenosťou získanou z doterajšieho obdobia pandémie:

„Aby sme použili obraz tohto obdobia, som presvedčený, že sme povolaní raz a navždy zanechať pokušenia zostať pripútaní k umelému respirátoru, ale naopak dôverovať 

Božiemu dychu. Chcem povedať, že farnosť či komunita si môže myslieť, že by mala byť spokojná so splnenou úlohou, ak „udržuje v chode“ tradičné aktivity, bez toho, aby sa zamyslela nad evanjelizáciou mladých a dospelých.

Ale ohlasovanie evanjelia nemôže byť niečím iným než odpoveďou logicky vyplývajúcou z prijatého daru. Nemôže sa sústreďovať len na plánovanie a presvedčenie, ale vychádzajúc z priťahovania vzbudeného Duchom Svätým sa pretavuje do konkrétnosti, ktorá má podobu vzťahov. Je to niečo jednoduché, nie ľahké, ale možné. Je teda treba nanovo začať u Boha, z čítania jeho Slova, z vedomia, že Pán sa o mňa zaujíma, túži vstúpiť „do vzťahu“ so mnou a chce, aby som ja takto konal voči ostatným.

Je potrebné preto znovu začať od toho, čo Boh vykonal u každého z nás. V tomto období mnohí zakúsili, čo to znamená každodenne načúvať a meditovať Božie slovo. Nechali sme sa viesť Duchom. Je to on, ktorý umožňuje stretnutie so Živým Pánom tu a teraz; je to on, kto nás vedie k radostnému priľnutiu k Pánovi vo viere. Misia sa rodí z prvenstva Milosti a z Božieho dychu.“

Čo sa zmenilo v rodinách? – kladie ďalej otázku ako podnet k reflexii rímsky vikár. Sám nachádza niekoľko konkrétnych skutočností. Predovšetkým je to prítomnosť rodičov, ktorých je teraz vidieť s deťmi viac, než predtým len so starými rodičmi.

Kardinál de Donatis pripomenul aj mnohé rodinné scény na balkónoch a v oknách, vysielané na sociálnych sieťach a v televíznych správach, keď sa navzájom zdravili, so susedmi spievali. Bolo cítiť veľkú vzájomnú solidaritu, a mnohé formálne vzťahy sa premenili na autentické a priateľské.

Na záver rímsky vikár dodal, že rodiny svojou aktivitou preukázali, že sú základom sociálneho života, i života Cirkvi: „Rodiny môžu naozaj byť aktívnymi protagonistami nového obdobia evanjelizácie v Cirkvi Ríma.“

-mh, jb-

26 júna 2020, 14:47