Hľadaj

Vatican News
Ilustračná snímka (Sýria) Ilustračná snímka (Sýria)  (AFP or licensors)

Nuncius v Sýrii kard. Zenari: Sýria potrebuje pomoc, nedajme zomrieť nádeji

O tragickej situácii v Sýrii, na ktorú poukázal pápež František v nedeľu 14. marca pri modlitbe Anjel Pána, porozprával pre Vatikánsky rozhlas apoštolský nuncius v Damasku kardinál Mario Zenari. Práve dnes sa naplnilo desať rokov od začiatku vojnovej tragédie, do ktorej sa zainteresovalo päť mocností.

V nedeľnej výzve Svätý Otec  vyzval všetky zainteresované strany k dobrej vôli na ukončenie už desaťročnej vojny. Apeloval na medzinárodné spoločenstvo o úsilie o to, aby nastalo zloženie zbraní a mohlo sa začať s rekonštrukcie Sýrie, s obnovou tkaniva jej spoločnosti a novým rozbehom ekonomiky:

„Drahí bratia a sestry, pred desiatimi rokmi sa začal 

krvavý konflikt v Sýrii, ktorý zapríčinil jednu z najťažších humanitárnych katastrof našej doby: nevyčíslený počet mŕtvych a zranených, milióny utečencov, tisíce zmiznutých, ničenia, násilnosti každého druhu a nesmierne utrpenia pre celé obyvateľstvo, zvlášť pre tých zraniteľnejších, ako deti, ženy a starých ľudí.

Obnovujem môj vrúcny apel určený jednotlivým stranám konfliktu, aby prejavili znaky dobrej vôle a mohla sa tak otvoriť štrbina nádeje pre utrápené obyvateľstvo. Nádejam sa tiež v rozhodné a nanovo vyvíjané úsilie medzinárodného spoločenstva, konštruktívne a solidárne, tak aby sa po zložení zbraní mohlo obnoviť tkanivo spoločnosti a začalo sa s rekonštrukciou a novým rozbehom ekonomiky.

Modlime sa všetci k Pánovi, aby sa na toľké utrpenie v milovanej a zmučenej Sýrii nezabúdalo a aby naša solidárnosť oživila nádej.“

Apoštolský nuncius v Sýrii kardinál Mario Zenari v tejto súvislosti poskytol rozhovor vedúcemu redaktorovi Vatican News Massimilianovi Menichettimu na priblíženie aktuálnej situácie a výziev. Okrem zhrnutia tragického stavu poukázal aj na početné iniciatívy Cirkvi, začaté už za pontifikátu Benedikta XVI. a rozvinuté za pápeža Františka na zastavenie násilia a začatie mierových procesov a súčasne s tým aj diela humanitárnej pomoci.

Sýria po desiatich rokoch vojny

Kardinál Zenari pripomenul osobitnú blízkosť pápeža Františka trpiacim Sýrčanom, „milovenej a trýznenej Sýrii“, už od začiatku. Do histórie sa zapísalo jeho vyhlásenie dňa pôstu a modlitieb za pokoj v Sýrii 7. septembra 2013, niekoľko mesiacov od jeho  zvolenia za pápeža. Počet mŕtvych sa za desať rokov približuje k pol miliónu. Vojna vyhnala do okolitých krajín 5,5 milióna Sýrčanov, ďalších 6 miliónov sú vnútornými vysídlencami vo vlastnej krajine. Počet kresťanov sa znížil na polovicu. Z rozhovoru s kardinálom Zenarim o aktuálnej sýrskej situácii prinášame vybrané myšlienky:

„Už to nie je viac tá Sýria, ako som ju poznal, 

keď som sem ako apoštolský nuncius prišiel pre dvanástimi rokmi. Dnes, keď vyjdem do ulíc Damasku, vidím pred pekárňami dlhé rady ľudí, ktorí s trpezlivosťou čakajú na svoje poradie, aby si kúpili chlieb za štátom dotované ceny, často ako jedinú potravinu, ktorú si môžu dovoliť.“

„Pôda je udlávená a nebo zbrázdené ozbrojenými silami piatich mocností, ktoré sú vo vzájomných nezhodách, ako to často pripomína mimoriadny vyslanec OSN pre Sýriu, pán Geir Pedersen.“

„Je pravda, že v rozličných regiónoch Sýrie už bomby nejaký čas nepadajú, ale explodovalo to, čo by sa dalo nazvať ´bombou chudoby´. Podľa posledných údajov OSN žije aktuálne asi 90% sýrskeho obyvateľstva pod hranicou chudoby. Je to najhorší údaj vo svete!“

Diplomatické snahy v Bezpečnostnej rade OSN

„Nadobúdame žiaľ dojem, že mierový proces načrtnutý v harmonograme (road map) z Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2254 (2015) je na mŕtvom bode. Mimoriadny vyslanec OSN na svojom brífingu na pôde Bezpečnostnej rady dňa 9. februára 2021 znovu vyzýval venovať pozornosť potrebe ´konštruktívnej medzinárodnej diplomacie ohľadom Sýrie´, jednak kvôli pokračovaniu ústavnej reformy, ako aj pre mierový proces vo všeobecnosti.

V niektorých kľúčových momentoch počas týchto vojnových rokov dochádzalo v samotnej Bezpečnostnej rade k ostrým hádkam a rozdeleniam, a k využitiu práva veta zo 15 krát zo strany niektorého stáleho člena, keď sa rokovalo o prijatí dôležitých rozhodnutí. Z toho sa dá ľahko vyvodiť záver, že nebude mier v Sýrii pokiaľ budú pokračovať tieto hádky a rozpory na pôde najvyššej organizácie pre svetovú  bezpečnosť a pokoj.

Každopádne okrem týchto momentov sklamania a zlyhaní, je tiež potrebné pamätať na jednomyseľnú dohodu medzinárodného spoločenstva, a to aspoň pri dvoch kľúčových príležitostiach. Po prvé, keď sa v septembri 2013 vďaka dohode medzi prezidentmi Ruskej federácie a Spojených štátov, Putinom a Obamom, dospelo k vyriešeniu vážneho a chúlostivého problému likvidácie sýrskeho chemického arzenálu. Tou druhou udalosťou bolo jednomyseľné odhlasovanie spomínanej Rezolúcie 2254, ktorá, ako už bolo spomenuté, určuje harmonogram (road map) mierového procesu.“

Osudy sýrskych detí a mládže

Redaktor Menichetti sa opýtal i na bolestné osudy sýrskych detí a proces „hojenia rán“, ktoré zažili vojnové násilia. Apoštolský nuncius spomenul viacero tragédií, napr. keď deti zomierali od smädu v náručí matiek utekajúcich pred pár rokmi z Baghouzu. V Sýrii zostalo mnoho polosirôt, ktoré sa ocitli spolu s matkami v utečeneckých táboroch. Mnoho detí sa však stalo úplnými sirotami. Kardinál Zenari pripomína drsné momenty:

„Po krvavej bitke v Aleppe v roku 2016 sa objavili tisíce detí túlajúcich sa po uliciach a zrúcaninách mesta, bez rodiny, bez mena a priezviska. Vďaka spoločnej angažovanosti moslimských a kresťanských náboženských autorít v Aleppe sa pracovalo na ich zaregistrovaní s menom a priezviskom a umožnení, aby nastúpili cestu sociálneho znovuzačlenenia. Keďže každá tretia škola je mimo prevádzky, asi dva milióny sýrskych detí je bez školskej dochádky.“

Náročné je aj uvažovanie nad budúcnosťou staršej mládeže, pokračuje kardinál Zenari:

„Mladí sú najlepšími zdrojmi krajiny. Sú budúcnosťou spoločnosti a Cirkvi. Sýria a Cirkev, žiaľ, stratili veľkú časť tohto výnimočného dedičstva. Veľký počet z nich sa totiž, keďže nevideli pred sebou bezpečnú budúcnosť, vydali na cestu exilu. Túto nevyčísliteľnú stratu by sme mohli nazvať ďalšou smrtonosnou ´bombou´ pre Sýriu.“

Naštartovanie ekonomiky si žiada stovky miliárd

Sýrii sa dostáva od OSN a rozličných mimovládnych organizácií a cirkví krízová humanitárna pomoc najmä na riešenie potravinovej a zdravotnej núdze. Nejde tu však zatiaľ o obnovu zničenej krajiny a o nový začiatok krajiny aj po ekonomickej stránke, vysvetľuje nuncius Zenari:

„Žiaľ rekonštrukcia a naštartovanie ekonomiky sa ešte nezačali, čo by si vyžadovalo niekoľko stoviek miliárd dolárov. Negatívny vplyv na toto všetko majú okrem závažného fenoménu korupcie a rôznych ďalších faktorov, aj sankcie, najmä niektoré z nich. Pre toto dielo obnovy a znovuuvedenia hospodárstva do chodu je potrebná mohutná a urgentná intervencia medzinárodného spoločenstva. Mier nepríde do Sýrie bez obnovenia a naštartovania ekonomiky. «Rozvoj je nové meno pre mier», napísal pápež sv. Pavol VI.“

Úloha Cirkvi v etnicko-náboženských vzťahoch

„Aká je rola Cirkvi v tomto kontexte?“ - pýta sa redaktor Massimiliano Menichetti. Kardinál Mario Zenari odpovedá:

„Jednou obrovskou výzvou, ktorá stojí pred rozličnými náboženstvami prítomnými v Sýrii, zvlášť toho kresťanského a moslimského, je zmiervanie a sceľovanie tkaniva spoločnosti, poškodeného týmito rokmi vojny. Cirkev je navyše aktívna v teréne širokou sieťou humanitárnych projektov otvorených pre všetkých, bez robenia etnicko-náboženských rozdielov, vďaka prejavom pomoci prichádzajúcim od rozličných charitatívnych inštitúcií zo všetkých kútov sveta. Mohli by sme povedať, že tu ide o dielo ´dobrého Samaritána´.“

-mh, jb-

15 marca 2021, 18:01