Anjel Pána: V najhorších, najtemnejších a najbúrlivejších chvíľach vzývajme Ježiša

Príhovor Svätého Otca Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium hovorí o zvláštnom Ježišovom zázraku: v noci kráča po vodách Galilejského mora v ústrety učeníkom, ktorí sa plavia na loďke (porov. Mt 14, 22 - 33). Pýtame sa: Prečo Ježiš urobil toto gesto? Je to nejaké divadlo? To nie! Ale prečo to vykonal? Možno z naliehavej a nepredvídateľnej potreby, aby prišiel na pomoc svojim, ktorí kvôli protivetru uviazli? Nie, veď predsa to bol sám Ježiš, kto to všetko naplánoval, kto ich večer vypravil na cestu, dokonca – ako hovorí text evanjelia – „rozkázal im to“ (porov. v. 22). Možno preto, aby im dal najavo svoju veľkosť a moc? Ale toto sa mu nepodobá, to nie je jeho štýl. Prečo to teda urobil? Prečo chcel kráčať po vode?

Za kráčaním po vode sa skrýva posolstvo, ktoré nie je pre nás bezprostredne pochopiteľné. V tom čase sa totiž veľké vodné plochy považovali za sídlo zlých síl, ktoré človek nedokázal ovládať; najmä keď boli tieto vody rozbúrené búrkou, morské hlbiny boli symbolom chaosu a pripomínali temnotu podsvetia. Teraz sa učeníci ocitli uprostred mora v tme: je v nich strach z potopenia, z toho, že ich toto zlo pohltí. A tu prichádza Ježiš, ktorý kráča po vode, teda, ktorý je nad týmito silami zla. Ježiš kráča nad týmito silami zla a hovorí učeníkom: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ (v. 27).

To je to posolstvo, ktoré nám dáva Ježiš. To je zmysel tohto znamenia: sily zla, ktoré nás desia a ktoré nie sme schopní ovládať, sa s Ježišom okamžite strácajú. On, kráčajúc po vode, nám chce povedať: „Neboj sa, ja ti položím pod nohy nepriateľov!“ krásne posolstvo: Položím ti pod nohy nepriateľov. Nie ľudia! Oni nie sú tí nepriatelia, ale smrť, hriech, diabol: toto sú nepriatelia, týchto nepriateľov Ježiš rozšliape za nás.

Kristus dnes každému z nás opakuje: „Vzchopte sa, to som ja, nebojte sa!“. Majte odvahu, to znamená, že ja som tu, že už nie si viac sám v rozbúrených vodách života. Čo teda robiť, keď sa ocitneme na otvorenom mori a vydaní napospas protivetru? Čo robiť v strachu, keď vidíme len tmu a cítime sa stratení? Musíme urobiť dve veci, ktoré robia učeníci v evanjeliu. Čo robia učeníci? Vzývajú a prijímajú Ježiša. V najhorších, najtemnejších a najbúrlivejších chvíľach vzývať Ježiša a prijímať ho.

Učeníci volajú Ježiša: Peter kráča chvíľu po vode smerom k Ježišovi, ale potom sa zľakne, topí sa a tak zvolá: „Pane, zachráň ma!“ (v. 30). Vzýva Ježiša, volá Ježiša. Je krásna táto modlitba, ktorá vyjadruje istotu, že Pán nás môže zachrániť, že On premáha naše zlo a náš strach. Pozývam vás, aby sme túto modlitbu teraz všetci spoločne zopakovali: Pane, zachráň ma! Spoločne trikrát: Pane, zachráň ma, Pane, zachráň ma! Pane, zachráň ma!

A potom učeníci prijímajú. Najprv vzývajú a potom prijímajú Ježiša na loďke. Text hovorí, že len čo vstúpil do loďky, „vietor utíchol“ (v. 32). Pán vie, že loďku života, podobne ako loď Cirkvi, ohrozuje protivietor a že more, po ktorom sa plavíme, je často rozbúrené.

On nás nezachraňuje pred námahou z plavby, naopak – evanjelium to zdôrazňuje – nabáda svojich, aby sa vydali na plavbu: to znamená, že nás pozýva čeliť ťažkostiam, aby sa aj ony stali miestom spásy, pretože Ježiš nad nimi víťazí, aby sa tieto ťažkosti stali príležitosťou stretnúť sa s ním. On nám totiž vo chvíľach temnoty vychádza v ústrety a žiada, aby sme ho prijali, ako v tú noc na mori.

Pýtajme sa teda sami seba: Ako sa správam, keď mám strach, ťažkosti? Idem ďalej sám, iba so svojimi vlastnými silami alebo s dôverou vzývam Pána? A aká je moja viera? Verím, že Kristus je silnejší ako vlny a nepriaznivý vietor? Ale predovšetkým: plávam s Ježišom? Prijímam ho, robím mu miesto na loďke môjho života – nikdy nie sám, vždy s Ježišom – zverujem mu kormidlo?

Nech nám Panna Mária, Hviezda morská, pomáha hľadať Ježišovo svetlo počas temných chvíľ na našich plavbách.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu .- Vatican News, Beáta Dorková)