Anjel Pána: Ježiš, smädný po láske, uhasí náš smäd láskou.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň a požehnanú nedeľu!

Túto nedeľu nám evanjelium predstavuje jedno z najkrajších a najfascinujúcejších Ježišových stretnutí, stretnutie so Samaritánkou (porov. Jn 4,5-42). Ježiš a učeníci sa zastavujú pri studni v Samárii. Prichádza žena a Ježiš jej hovorí: „Daj sa mi napiť“ (v.8). Chcel by som sa zastaviť práve pri týchto slovách: Daj sa mi napiť.

Scéna nám ukazuje smädného a unaveného Ježiša, ktorého Samaritánka nachádza pri studni v najhorúcejšej hodine, na poludnie, a ktorý ako žobrák prosí o osvieženie. Je to obraz poníženia sa Boha: Boh sa v Ježišovi Kristovi uponížil, aby nás vykúpil, prichádza k nám. V Ježišovi sa Boh stal jedným z nás, ponížil sa; je smädný ako my, trpí rovnakou vyprahnutosťou ako my. Pri kontemplácii tejto scény si každý z nás môže povedať: Pán, Učiteľ, „ktorý ma prosí daj sa mi napiť. Je teda smädný tak ako ja. Má môj smäd. Pane, Ty si mi naozaj blízky! Snúbil si sa s mojou chudobou... je mi to neuveriteľné! Pozdvihol si ma, zdvihol si ma z môjho najhlbšieho dna, kam nik ku mne nezostúpi“ (P. MAZZOLARI, Samaritánka, Bologna 2022, 55-56).

A ty si prišiel ku mne, dolu, a vzal si ma odtiaľ, lebo si bol a stále si, smädný po mne. Ježišov smäd totiž nie je len fyzický, vyjadruje najhlbšiu vyprahnutosť nášho života: je to predovšetkým smäd po našej láske. Je viac než len žobrák, je žíznivý po našej láske. A to sa ukazuje vo vrcholnom okamihu umučenia, na kríži; tam Ježiš pred smrťou povie: „Žíznim“ (Jn 19, 28). Ten smäd po láske, ktorý ho viedol k tomu, aby zostúpil, aby sa znížil a stal sa jedným z nás.

Ale Pán, ktorý prosí – daj sa mi napiť, je ten, ktorý dáva piť: pri stretnutí so Samaritánkou jej hovorí o živej vode Ducha Svätého a z kríža vylieva krv a vodu zo svojho prebodnutého boku (porov. Jn 19,34). Ježiš, smädný po láske, hasí náš smäd láskou. A robí to s nami tak, ako to urobil so Samaritánkou: prichádza k nám v našom každodennom živote, zdieľa náš smäd, sľubuje nám živú vodu, ktorá v nás rozprúdi večný život (porov. Jn 4, 14).

Daj sa mi napiť. Je tu aj druhý aspekt. Tieto slová nie sú len Ježišovou prosbou Samaritánke, ale výzvou - neraz tichou -, ktorá sa k nám denne dvíha a žiada nás, aby sme sa postarali o smäd druhých. Daj sa mi napiť nám hovoria - v rodine, na pracovisku, na iných miestach, ktoré navštevujeme - tí, ktorí smädia po blízkosti, pozornosti, počúvaní; hovorí nám to ten, ktorý smädí po Božom slove a potrebuje nájsť v Cirkvi oázu, kde sa môže napiť.

Daj sa mi napiť, to je výzva našej spoločnosti, v ktorej uponáhľanosť, honba za konzumom a predovšetkým ľahostajnosť - táto kultúra ľahostajnosti - plodia vyprahnutosť a vnútornú prázdnotu. A - nezabúdajme - daj sa mi napiť je volanie toľkých bratov a sestier, ktorým chýba voda pre život, zatiaľ čo sa naďalej znečisťuje a znehodnocuje náš spoločný domov; a aj on, vyčerpaný a vyprahnutý, „je smädný“.

Tvárou v tvár týmto výzvam ponúka dnešné evanjelium každému z nás živú vodu, ktorá z nás môže urobiť zdroj osvieženia pre iných. A vtedy, podobne ako Samaritánka, ktorá nechala svoj džbán pri studni a išla zavolať ľudí z dediny (porov. v.28), ani my už nebudeme myslieť len na uhasenie svojho smädu, materiálneho, intelektuálneho alebo kultúrneho smädu, ale s radosťou zo stretnutia s Pánom budeme môcť uhasiť smäd druhých: dávať druhým zmysel života, nie ako páni, ale ako služobníci tohto Božieho slova, po ktorom žíznime, ktoré nás neustále ženie; budeme schopní pochopiť ich smäd a podeliť sa s nimi o lásku, ktorú nám On daroval. Kladiem sebe aj vám túto otázku: Sme schopní pochopiť smäd druhých? Smäd ľudí, smäd mnohých ľudí v mojej rodine, v mojom okolí? Dnes sa teda môžeme pýtať: žíznim po Bohu? Uvedomujem si, že potrebujem jeho lásku ako vodu k životu? A potom, ja ktorý som smädný: myslím na smäd druhých, duchovný smäd, materiálny smäd?

Panna Mária, prihováraj sa za nás a ochraňuj nás na našej ceste.

(Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka)