Pápež na 4. stretnutí ľudových hnutí: Ste sociálni poeti a kolektívni Samaritáni

V sobotu 16. októbra pápež František cez video oslovil účastníkov 4. svetového stretnutia ľudových hnutí. Načrtol víziu sociálne spravodlivejšieho sveta v duchu sociálnej náuky Cirkvi a vyzval spoločne snívať a konať. Zástancov práv chudobných (pôda, bývanie a práca) označil za tvorcov nádeje, „sociálnych poetov“, a morálne apeloval na svetových lídrov ekonomiky a politiky, aby v jednotlivých oblastiach mali ochotu meniť veci k lepšiemu.

Medzi členmi ľudových hnutí sú príslušníci domorodých etník i obyvatelia mestských periférií, ako aj drobní roľníci, rybári, remeselníci a ľudia odkázaní na príležitostný zárobok z podomového obchodu či recyklácie odpadu. Cirkev je s nimi v pastoračnom kontakte cez vatikánske dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj pod vedením kardinála Petra Turksona. Pápež František udržiava intenzívne vzťahy s týmito hnutiami a viackrát osobne vystúpil na ich zhromaždeniach v Ríme i v Bolívii.

Pri terajšom stretnutí Svätý Otec vychádzal zo situácie, keď pandémia Covidu-19 prehĺbila sociálnu nerovnosť a marginalizáciu. Ľudové hnutia povzbudil, aby podnetmi zdola a ochotou k spolupráci prispeli k zmene nespravodlivých pomerov súčasného ekonomického modelu. Ako smerovníky im pripomenul princípy prehľadne vysvetlené v Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi. Na prvom mieste menoval prednostnú voľbu v prospech chudobných a spoločné určenie dobier, ďalej solidaritu, subsidiaritu, participáciu a spoločné dobro.

Sociálni poeti

Svoje 38-minútové videoposolstvo účastníkom 4. svetového stretnutia ľudových hnutí, spojeným virtuálne na diaľku, začína pápež František netradičným oslovením:

„Sestry, bratia, drahí sociálni poeti! Veľmi sa mi páči nazývať vás «sociálnymi poetmi». Pretože ste sociálnymi básnikmi, keďže máte schopnosť a odvahu vytvárať nádej tam, kde je iba skartovanie a vyraďovanie. Poézia znamená tvorivosť, a vy tvoríte nádej.“

Zástupcom a zástancom sociálne vylúčených a znevýhodnených pápež hovorí:

„Vidieť vás mi pripomína, že nie sme odsúdení na opakovanie 

či budovanie budúcnosti založenej na vyraďovaní a nerovnosti, na skartovaní alebo ľahostajnosti; kde by kultúra privilegovaného bola neviditeľnou a nezadržateľnou mocou a vykorisťovanie a zneužívanie by boli ako obvyklý spôsob prežitia. Nie! Toto viete ohlasovať veľmi dobre. Ďakujem!“

Vo svojom príspevku pápež najprv poukázal na vývoj situácie v posledných rokoch:

„Ide o zmeny  naznačujúce body bez možnosti návratu, body obratu, križovatku, na ktorej je ľudstvo vyzvané vybrať si. Potrebné sú nové momenty stretnutia, rozlišovania a spoločného konania. Každý človek, každá organizácia, každá krajina a celý svet potrebuje tieto chvíle na uvažovanie, rozlišovanie a voľbu. Pretože návrat k predchádzajúcim schémam by bolo ozaj samovražedným, a ak mi dovolíte trochu silnejšie slová, bolo by to ekologickou katastrofou a genocídou.“

Medzi najpálčivejšími drámami spomenul hlad v krajinách ako Sýria, Haiti, Kongo, Senegal, Jemen či Južný Sudán, ako aj celosvetové ohrozenie vývoja mladej generácie v dôsledku izolácie od priamych medziľudských kontaktov:

Tichá pandémia mládeže

„Pandémia ukázala  sociálne nerovnosti, ktoré postihujú naše národy a odhalila – bez pýtania dovolenia či ospravedlnenia – srdcervúcu situáciu mnohých bratov a sestier, situáciu, ktorú mnohé post-pravdivé mechanizmy nedokázali zatajiť.

„Chcel by som tiež poukázať na tichú pandémiu, 

ktorá už roky postihuje deti, dospievajúcich a mladých ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev; a myslím, že v tomto čase izolácie sa ešte viac rozrástla. Ide o stres a chronickú úzkosť, súvisiacu s rozličnými faktormi ako „hyperkonektivita“, zmätenosť a nedostatok vyhliadok do budúcnosti, ktoré sa zhoršujú bez skutočného kontaktu s inými ľuďmi – rodinou, školou, športovými centrami, oratóriami, farnosťami – skrátka, zhoršuje sa kvôli nedostatku skutočného kontaktu s priateľmi, pretože priateľstvo je forma, v ktorej láska vždy znovu rozkvitá.

Je evidentné, že technológia môže byť nástrojom dobra, a je to nástroj dobra, ktorý umožňuje dialóg, ako je tento, a mnohé iné veci, ale nikdy nemôže nahradiť kontakt medzi nami, nikdy nemôže nahradiť spoločenstvo, v ktorom môžeme zapustiť korene a náš život sa tam stáva plodným.“

„V tomto roku sa ďalších 20 miliónov ľudí dostalo do extrémnej potravinovej neistoty, pričom ich počet sa zvýšil na [mnoho] miliónov. Vážna chudoba sa znásobila. Ceny potravín prudko vzrástli. Čísla hladu sú hrozivé a mám na mysli napríklad krajiny ako Sýria, Haiti, Kongo, Senegal, Jemen, Južný Sudán, ale hlad pociťujú aj mnohé ďalšie krajiny chudobného sveta a nezriedka aj sveta bohatého. Je možné, že ročný počet úmrtí spôsobených hladom môže prekročiť počet úmrtí spôsobených Covidom.  Ale to sa nedostane do správ, to nevyvoláva empatiu.“

„Tak ako lekári, zdravotníci a zdravotnícky personál v zdravotníckych zákopoch, aj vy ste svoje telá položili v zákopoch marginalizovaných oblastí. Mám na mysli mnohých, v úvodzovkách, „mučeníkov“ tejto solidarity, o ktorých som sa dozvedel cez vás. Pán im to zaráta.

Keby všetci tí, ktorí z lásky spoločne bojovali proti pandémii, mohli spoločne snívať o novom svete, ako by všetko bolo iné! Snívať spoločne.“

Blahoslavení

Predstaviteľov sociálnych hnutí ďalej Svätý Otec motivoval Ježišovými blahoslavenstvami o tých, čo majú hlad a smäd po spravodlivosti a o tvorcoch pokoja. Predostrel im evanjeliovú víziu prekonávania nespravodlivého hospodárskeho a sociálneho modelu, zameraného len na zisk bez ohľadu na samotného človeka:

„Ako som vám povedal v liste, 

ktorý som vám poslal minulý rok, vy ste skutočnou neviditeľnou armádou; ste základnou súčasťou ľudstva, ktoré bojuje za život tvárou v tvár systému smrti. V tejto oddanosti vidím Pána, ktorý je prítomný uprostred nás, aby nám daroval svoje Kráľovstvo.“

„Preto vám chcem povedať: «Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.» (Mt 5,6); «Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi» (Mt 5,9).

Chceme, aby sa toto blahoslavenstvo rozšírilo, preniklo a pomazalo každý kút a každý priestor, kde je vidieť ohrozený život. Stáva sa nám však, že ako ľudia, ako spoločenstvo, ako rodina, ba aj ako jednotlivci čelíme situáciám, ktoré nás paralyzujú, keď sa nám stráca horizont a zdá sa nám, že prítomnosť ovládla zmätenosť, strach, bezmocnosť a nespravodlivosť.

Zakusujeme aj odpor voči zmenám, ktoré potrebujeme, a o ktoré sa usilujeme, odpor, ktorý je hlboko zakorenený, presahuje naše sily a rozhodnutia. A to je to, čo sociálna náuka Cirkvi nazýva „štruktúrami hriechu“, ktoré sme tiež povolaní obrátiť, a ktoré nemôžeme ignorovať, keď premýšľame o tom, ako konať.

Osobná zmena je nevyhnutná, ale je tiež nevyhnutné prispôsobiť naše sociálno-ekonomické modely tak, aby mali ľudskú tvár, pretože mnohé modely ju stratili. A mysliac na tieto situácie, stávam sa naliehavo prosiacim. A začínam prosiť. Prosiť všetkých. A všetkých chcem prosiť v mene Božom.“

Výzvy v mene Boha

Po týchto slovách pápež František svoju víziu spravodlivejšej budúcnosti 

premietol do desiatky konkrétnych výziev, počnúc od požiadavky sprístupnenia patentov na vakcíny. Ďalšie výzvy vyslovil „v mene Boha“: finančné skupiny a medzinárodné pôžičkové agentúry žiadal o oddlžovanie krajín uväznených v chudobe, ťažobné spoločnosti o rešpektovanie životného prostredia, potravinárske komplexy o ústup od monopolov, výrobcov a predajcov zbraní o úplné zrušenie tejto aktivity, mediálny a komunikačný priemysel o nezneužívanie ľudskej krehkosti, mocné štáty o zanechanie jednostranného silového a neokolonialistického prístupu a naopak podporovanie multilateralizmu:

„Veľké laboratóriá, uvoľnite patenty. Urobte gesto ľudskosti a umožnite každej krajine, každému národu, každej ľudskej bytosti prístup k vakcínam. Sú krajiny, kde sú zaočkované len tri, štyri percentá obyvateľov.

V mene Božom by som chcel požiadať finančné skupiny a medzinárodné úverové organizácie, aby umožnili chudobným krajinám zabezpečiť základné potreby svojich ľudí a zrušiť dlhy, ktoré boli často uzatvorené proti záujmom týchto ľudí.

Chcem v Božom mene požiadať veľké ťažobné korporácie - banské, ropné -, lesnícke, realitné, poľnohospodárske, aby prestali ničiť lesy, mokrade a hory, aby prestali znečisťovať rieky a moria, aby prestali otravovať ľudí a potraviny.

Chcem v Božom mene požiadať veľké potravinárske korporácie, aby prestali zavádzať monopolné štruktúry výroby a distribúcie, ktoré navyšujú ceny a nakoniec berú chlieb hladným.

V mene Boha chcem požiadať výrobcov zbraní a obchodníkov so zbraňami, aby úplne ukončili svoju činnosť, ktorá podnecuje násilie a vojnu, často v rámci geopolitických hier, ktoré si vyžadujú milióny životov a vysídlenie.

V mene Božom chcem požiadať technologických gigantov, aby prestali zneužívať ľudskú slabosť, zraniteľnosť ľudí, na dosahovanie ziskov, bez toho, aby brali do úvahy, ako sa rozširujú nenávistné prejavy, sexuálne balamutenie (grooming), falošné správy (fake news), konšpiračné teórie, politická manipulácia.

V mene Božom chcem požiadať telekomunikačných gigantov, aby uvoľnili prístup k vzdelávaciemu obsahu a umožnili kontakt s učiteľmi prostredníctvom internetu, aby sa chudobné deti mohli vzdelávať aj v podmienkach karantény.

V mene Božom chcem požiadať médiá, aby skoncovali s logikou postpravdy, dezinformácie, očierňovania, ohovárania a s tou nezdravou fascináciou škandálmi a špinou, aby sa snažili prispieť k ľudskému bratstvu a empatii voči zraniteľnejším.

V mene Boha chcem požiadať mocné krajiny, aby prestali s agresiami, blokádami a jednostrannými sankciami voči akejkoľvek krajine, kdekoľvek na svete. Nie neokolonializmu. Konflikty sa musia riešiť v multilaterálnych orgánoch, ako je OSN. Už sme videli, ako sa končia intervencie, invázie a jednostranné okupácie, aj keď sa uskutočňujú z tých najušľachtilejších pohnútok alebo v tom najušľachtilejšom rúchu.

Tento systém s nenásytnou logikou zisku sa vymyká akejkoľvek ľudskej kontrole. Je čas zabrzdiť lokomotívu, tú lokomotívu bez kontroly, ktorá nás privádza k priepasti. Ešte je čas.

Vlády vo všeobecnosti, politikov všetkých strán chcem poprosiť spolu s chudobnými zeme, aby zastupovali vlastné národy a pracovali pre spoločné dobro. Chcem ich poprosiť o odvahu hľadieť na svoj ľud, pozrieť sa do očí ľuďom a o odvahu uvedomovať si, že dobro národa je oveľa viac ako dohoda medzi stranami (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 218).

Nech sa vyvarujú toho, že by počúvali len ekonomické elity, ktoré sú tak často hovorcami povrchných ideológií, ktoré sa vyhýbajú skutočným problémom ľudstva. Nech slúžia ľuďom, ktorí žiadajú pôdu, domov, prácu a dobrý život. Ten domorodý „dobrý život“, ktorý nie je „dolce vita“ alebo „sladké ničnerobenie“, nie. Je to dobrý ľudský život, ktorý nás uvádza do harmónie s celým ľudstvom, s celým stvorením.“

Napokon pápež František vyzval i náboženských predstaviteľov, aby nikdy nezneužívali Božie meno na vyvolávanie vojen a štátnych prevratov.      

„Je potrebné, aby sme spolu postavili populistickým prejavom netolerancie, xenofóbie, aporofóbie – čo je nenávisť voči chudobným –, ako treba čeliť aj všetkým tým, ktorí nás vedú k ľahostajnosti, meritokracii a individualizmu; tieto naratívy slúžia len na rozdeľovanie našich národov a podlomenie a neutralizovanie našej poetickej schopnosti, schopnosti spoločne snívať.“

Spoločne snívať

„Sestry a bratia, snívajme spoločne! 

A keďže o toto prosím spolu s vami, chcem vám aj odovzdať niektoré úvahy o budúcnosti, ktorú musíme budovať a snívať. Povedal som úvahy, ale možno by som mal povedať sny, pretože v tejto chvíli nám nestačí len rozum a ruky, ale potrebujeme aj srdce a predstavivosť: potrebujeme snívať, aby sme nešli vzad.

Potrebujeme využiť tú tak pozoruhodnú vlastnosť ľudskej bytosti, ktorou je predstavivosť, to miesto, kde sa inteligencia, intuícia, skúsenosť a historická pamäť stretávajú, aby tvorili, komponovali, púšťali sa do dobrodružstva a riskovali. Snívajme spoločne, pretože to boli práve sny o slobode a rovnosti, spravodlivosti a dôstojnosti a sny bratstva, ktoré zlepšili svet. A som presvedčený, že prostredníctvom týchto snov prechádza sen Boha o nás všetkých, ktorí sme jeho deťmi.“

„Niekto povie: „Veď sú to nedosiahnuteľné veci“. Áno, ale majú schopnosť uviesť nás do pohybu, nasmerovať nás na cestu. A práve v tom je celá naša sila, celá naša hodnota. Pretože ste schopní ísť za krátkozraké sebaospravedlňovania a ľudské konvencie, ktoré dokážu len naďalej ospravedlňovať veci také, aké sú. Snívajte!

Spoločne snívajte. Neupadnite do tej tvrdej a stratenej rezignácie... ako to výstižne vyjadruje Tango: „Pozri, veď všetko je v poriadku! Všetko je rovnaké! Tam dole v pekle sa stretneme!“. Nie, nie, prosím vás, neklesajte.

Sny sú vždy nebezpečné pre tých, ktorí bránia status quo, pretože spochybňujú to ochromenie nanucované egoizmom silných a konformizmom slabých. A tu je istý druh tichého paktu na podvedomej úrovni: paktu medzi egoizmom silných a konformizmom slabých. Ale takto to nemôže fungovať.

Sny prekračujú tie úzke hranice, ktoré nám sú vnucované, a ponúkajú nové možné svety. A nehovorím o plytkých fantazírovaniach, ktoré si mýlia dobrý život so zábavou, čo nie je nič iné ako míňanie času na vyplnenie prázdna po chýbajúcom zmysle, a tak zostávajú napospas prvej ideológii, čo sa naskytne. Nie, to nie je ono, ale snívanie o dobrom živote v harmónii s celým ľudstvom a so stvorenstvom.“

Kolektívni Samaritáni

„V encyklike Fratelli tutti som použil podobenstvo o Dobrom Samaritánovi ako najjasnejšie znázornenie tejto voľby angažovať sa v evanjeliu. Jeden priateľ mi povedal, že postavu Dobrého Samaritána si v istom kultúrnom priemysle spájajú s postavou polohlúpeho človeka. Je to deformácia, ktorá vyvoláva depresívny hedonizmus, ktorým sa má neutralizovať transformačná sila národov, a obzvlášť mládeže.

Viete, čo mi teraz prichádza na myseľ, v spojení s ľudovými hnutiami, 

keď myslím na Dobrého Samaritána? Viete, na čo myslím? Na protesty voči smrti Georgea Floyda. Je jasné, že tento druh reakcie proti sociálnej, rasovej či mužsko-šovinistickej nespravodlivosti môže byť zmanipulovaný alebo zneužitý politickými machináciami či niečím podobným; ale podstatné je, že tam, v tejto demonštrácii proti smrti bol „kolektívny Samaritán“ (ktorý nebol vôbec bláznom!). To hnutie sa neprešlo pomimo, keď videlo zranenie ľudskej dôstojnosti podobným zneužitím moci. Ľudové hnutia sú nielen sociálnymi poetmi, ale i „kolektívnymi samaritánmi“.

„Chcem ponúknuť niektoré cesty. Sociálna náuka Cirkvi neobsahuje všetky odpovede, ale má niekoľko princípov, ktoré môžu pomôcť na tejto ceste konkretizovať odpovede a pomôcť tak kresťanom ako aj nekresťanom. Niekedy ma prekvapuje, že zakaždým, keď hovorím o týchto princípoch, niektorí sa tomu divia a potom pápeža škatuľkujú radom prívlastkov, ktoré sa používajú na zúženie akejkoľvek reflexie na púhe diskreditačné nálepkovanie. Nehnevá ma to, ale zarmucuje. Je to súčasťou koncepcie tzv. „post-pravdy“ (post-verità), ktorá má snahu zlikvidovať akékoľvek hľadanie humanistickej alternatívy voči kapitalistickej globalizácii; je súčasťou kultúry skartovania a súčasťou technokratickej paradigmy.“

Pápež František zástupcom ľudových hnutí na ich 4. svetovom stretnutí odporúčal overené princípy, prehľadne sformulované v Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi:

„Vo 4. kapitole  tohto dokumentu nachádzame princípy ako prednostná voľba v prospech chudobných, spoločné určenie dobier, solidarita, subsidiarita, participácia a spoločné dobro, ktoré sú konkrétnymi prostriedkami na uplatňovanie Dobrej zvesti evanjelia v sociálnej a kultúrnej rovine.“

Dva návrhy

Ako možné  konkrétne návrhy Svätý Otec naznačil myšlienku zavedenia tzv. univerzálnej alebo minimálnej mzdy a tiež myšlienku znižovania týždenného pracovného času s cieľom rozšíriť zamestnanosť obyvateľstva.

„Minimálny príjem je jedna možnosť, ďalšou je skrátenie pracovného dňa. A je potrebné to vážne analyzovať. V 19. storočí pracovali robotníci 12, 14, 16 hodín denne. Keď sa dosiahol 8-hodinový pracovný deň, nič neskolabovalo, napriek tomu, že si to v niektorých odvetviach mysleli. Takže  - a trvám na tom - pracovať menej, aby viac ľudí malo prístup k pracovnému trhu je aspekt, ktorý musíme prebádať s istou naliehavosťou. Nemôže byť toľko ľudí, ktorí trpia prepracovanosťou a toľko ďalších, ktorí trpia nedostatkom práce.“

„Sestry a bratia, som presvedčený, že svet sa dá vidieť jasnejšie z periférií. Treba načúvať perifériám, otvoriť im dvere a umožniť im spoluúčasť. Utrpenie sveta sa chápe lepšie spolu s tými, ktorí trpia. Podľa mojich skúseností, ľudia, muži a ženy, ktorí na vlastnom tele trpeli nespravodlivosťou, nerovnosťou, zneužívaním moci, nedostatkom, xenofóbiou, vidím to zo svojich skúseností, že lepšie chápu, čo prežívajú iní a dokážu im pomôcť otvoriť reálne cesty nádeje.

Aké dôležité je, aby bol váš hlas vypočutý, a zastúpený na všetkých miestach, kde sa prijímajú rozhodnutia! Ponúknite ho ako spoluprácu, ponúknite ho ako morálnu istotu o tom, čo je nutné robiť. Snažte sa, aby váš hlas bolo počuť, a aj na tých miestach sa, prosím, nenechajte zaškatuľkovať, a nedajte sa skorumpovať.“

Pri záverečnom požehnaní pápež František pripomenul členom ľudových hnutí Ježišov prísľub: „Ja som s vami po všetky dni“.

-mh, jb-

Celý text posolstva v španielčine a v anglickom preklade

Aktualizované: 17.10.2021, 10:57