Hľadaj

Vatican News
Stretnutie pápeža s účastníkmi Projektu Policoro, organizovaného Talianskou biskupskou konferenciou Stretnutie pápeža s účastníkmi Projektu Policoro, organizovaného Talianskou biskupskou konferenciou  (Vatican Media)

Podnety pápeža Františka na čelenie nezamestnanosti mladých

V sobotu 5. júna sa Svätý Otec stretol vo Vatikáne s vyše stočlennou skupinou, vedúcimi a účastníkmi cirkevného projektu s názvom Policoro, ktorý slúži na predchádzanie nezamestnanosti mladých ľudí v Taliansku.

Pápež František si pre mladých pripravil štyri podnety, v ktorých ich povzbudil  oduševňovať komunitu, nachádzať svoje miesto uprostred vzťahov, nadchnúť sa pre druhých a nemyslieť na seba a sprevádzať druhých v procese ich rastu.

V súčasnosti urgentne potrebujeme mladých, ktorí by vo svetle Evanjelia vedeli dať dušu ekonómii, zdôraznil Svätý Otec v súvislosti s prvým kľúčovým slovom príhovoru, ktorým je sloveso animovať, oduševňovať. Mladých povzbudil aj týmito slovami:

„Vy nie ste z tých, ktorí sa obmedzujú len na bedákanie 

kvôli nedostatku práce, ale chcete byť iniciatívnymi, protagonistami, aby ste podporili rast podnikateľských osobností v službe spoločného dobra.“

„Vám mladým nechýba kreativita. Nemajte strach, nebojte sa! Povzbudzujem vás pracovať pre taký ekonomický model, ktorý je alternatívou ku konzumistickému, produkujúcemu odpad. Delenie sa, bratstvo, nezištnosť a udržateľnosť sú piliermi, na ktorých treba postaviť odlišnú ekonomiku.“

Druhé kľúčové slovo znie: obývať, nachádzať svoje miesto. Znamená to žiť v plnosti vzťahov, vysvetlil Svätý Otec. Mladých vyzval:

„Prosíme vás, aby ste nám ukázali, že je možné obývať svet bez toho, aby sme ho pošliapavali – toto je dôležité – bol by to krásny zisk pre všetkých! Obývať zem neznamená predovšetkým zmocniť sa jej, to nie, ale skôr vedieť žiť v plnosti vzťahov: vzťahov s Bohom, vzťahov s bratmi, vzťahov so stvorenstvom i so sebou samými. Vyzývam vás milovať miesta, na ktoré vás Boh umiestnil, a vyhýbať sa pokušeniu utiecť inam. Ba práve periférie sa môžu stať dielňami bratstva.“

„Môžete pomáhať kresťanskej komunite obývať či žiť krízu pandémie s odvahou a nádejou. Boh nás nikdy neopustí a my sa môžeme stať znakom jeho milosrdenstva, ak sa vieme skloniť k chudobám našej doby: k mladým, ktorí nenachádzajú prácu,... k tým, ktorí trpia depresiou, k tým, ktorí sú demotivovaní, k tým, ktorí sú unavení životom, k tým, ktorí prestali snívať o novom svete. Sú tu mladí, ktorí prestali snívať. Je to smutné, pretože povolaním mladého človeka je snívať.“

Svätý Otec tiež pripomenul smutnú skutočnosť, že mnoho mladých v súčasnej kríze siaha po samovražde. Prítomných ďalej povzbudil nebáť sa konfliktov, ktoré treba naopak premeniť na chvíle rastu.

„Je čas „obývať“, žiť sociálny, pracovný a politický život bez strachu zašpiniť si ruky. (...) A nemajte ani strach prežívať, „obývať“ konflikty. Nachádzame ich vo svete, ale aj na cirkevnej a sociálnej úrovni. Treba trpezlivosť, aby sme ich premenili na schopnosť načúvania, uznania, vďačnosti pre druhého, vzájomného rastu. Napätia a konflikty sú súčasťou života, ale vieme, že ich «riešenie na vyššej úrovni» (Apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 228) je znamením, že sme cielili vyššie, oveľa vyššie než na naše čiastkové záujmy, aby sme vyšli z „pohyblivých pieskov“ sociálneho nepriateľstva.“

Tretie kľúčové slovo predstavuje sloveso nadchnúť sa. Nadšenie je jednou z charakteristík mladých ľudí. Svätý Otec ich vyzval spojiť svoje nadšenie s vierou, nadchnúť sa pre Krista:

„Existuje štýl, ktorý všetko mení: nadšenie pre Ježiša Krista a pre jeho Evanjelium. A  vidieť ho v tom „viac“, ktoré vkladáte do sprevádzania ďalších mladých, aby vzali do rúk svoj život, nadchli sa pre svoju budúcnosť, pre rozvíjanie zručností potrebných pre prácu.“

„Ako som napísal v Apoštolskej exhortácii Christus vivit, «chcem pripomenúť veľkú otázku: „Často v živote strácame čas, keď sa pýtame: ,Kto som ja?‘ Môžeš sa pýtať, kto si, a stráviť celý život takýmto hľadaním. Ale pýtaj sa: ,Pre koho som tu?´ Nepochybne si tu pre Boha. Ale on chce, aby si tu bol aj pre druhých, a preto do teba vložil mnoho vlastností, sklonov, darov a chariziem, ktoré nie sú pre teba, ale pre druhých» (č. 286).

V tomto zmysle sa môžeš pýtať: pre koho sa nadchýnam? Predovšetkým však: nadchýnam sa vôbec? A potom: pre koho sa nadchýnam? Čo si dokáže získať moje srdce? Beriem tento život s prezieravosťou? A nie ako uväznený v malichernosti? Pre aké veci stravujem svoj život? Nie sme stvorení, aby sme robili kariéru, ale aby sme rástli v spoločenstve so Stvoriteľom a stvoreniami.“

Opakom nadšenia je povrchnosť a priemernosť, ktorej sa majú mladí vyhýbať. Pápež ich vyzval ďalšou otázkou:

„Chvejete sa bolesťou a vierou zoči-voči toľkým sociálnym nespravodlivostiam, vykorisťovaniu, nedostatku práce, skartovaniu starých ľudí? Nadchýnať sa znamená nechať sa tým otriasť, zachvieť.“

Svätý Otec mladým prízvukoval aj dôležitosť pestovania vnútorného, duchovného života, ktorý sa má pretavovať do konkrétnych činov. Mladých vyzval vyjsť na periférie a hľadať ľudí skartovaných spoločnosťou.

Štvrtým kľúčovým slovom, ktoré pápež zdôraznil mladým, je sloveso sprevádzať. Mladí sú nádejou diecéz. Svojim rovesníkom, ktorých stretávajú v každodennom živote, majú byť spoločníkmi na ceste - podobne ako Ježiš sprevádzal Emauzských učeníkov, povedal Svätý Otec.

Vaša prítomnosť na konkrétnych územiach sa tak stáva znamením Cirkvi, ktorá vie uchopiť za ruku. A toto je Kristov štýl voči Emauzským učeníkom (porov. Lk 24,13-35), ktorí boli rezignovaní, skľúčení a uzavretí kvôli tomu, čo sa odohralo v Jeruzaleme. Ježiš ich necháva, aby vyjadrili svoje sklamanie, no pomáha im tiež pozrieť sa na všetko odznova, očami Veľkej noci.“

„Viera nám hovorí, že kríza môže byť cestou rastu. Vy viete, že z krízy nikdy nevyjdeme rovnakí. Buď vyjdeme lepší, alebo horší, nikdy však nie rovnakí. Duch zmŕtvychvstalého Krista oživuje nádej, ... ktorá ľuďom pomáha znovu vstať, znovu sa vydať na cestu, vrátiť sa k snívaniu a angažovať sa v živote, rodine, v Cirkvi a v spoločnosti. A nezabudnite ani, že z krízy nemôžeme vyjsť osamote. Buď z nej vyjdeme spoločne, alebo nebudeme môcť vyjsť a zostaneme v labyrinte krízy.“

Na záver Svätý Otec povzbudil účastníkov talianskeho cirkevného projektu Policoro týmito slovami:

„Drahí mladí, v škole sociálnej náuky Cirkvi ste už teraz znameniami nádeje. Vaša prítomnosť v diecézach môže pomôcť všetkým porozumieť, že evanjelizácia prechádza aj cez starostlivosť o prácu.“

-mh, zk-

08 júna 2021, 23:05