V piatok 4. septembra sa svet zjednotí v modlitbe a pôste za Libanon

Týmito slovami pápež František vyzval cez sociálnu sieť Twitter k solidarite a jednote ľudskej rodiny na podporu obyvateľov Krajiny cédrov, tvrdo skúšaných nielen tragédiou výbuchu v bejrútskom prístave, ale aj vážnou politickou a sociálnou krízou, na ktorej sa podpísali konflikty v okolitom blízkovýchodnom regióne. Libanon je už viac rokov útočiskom utečencov zo susednej Sýrie, ktorých počet podľa odhadu tamojšej vlády dosiahol 1,5 milióna. Samotných Libanončanov je pritom menej ako 7 miliónov.

Výzvu k solidarite s Libanonom predniesol pápež František v stredu 2. septembra počas generálnej audiencie na Námestí sv. Damaza vo Vatikáne. V rámci nej citoval 

slová sv. Jána Pavla II. spred 31 rokov, ktorými reagoval 7. septembra 1989 na libanonskú krízu v Apoštolskom liste všetkým biskupom Katolíckej cirkvi. Krajina sa vtedy už 14 rokov zmietala v občianskej vojne (1975-1990).

Pápež František svoju výzvu k solidarite s Libanonom vyslovil držiac v rukách libanonskú vlajku, ktorú priniesol jeden z účastníkov generálnej audiencie. Prv než vyzval všetkých prítomných k spoločnej modlitbe v tichu, predniesol tieto slová:

„Drahí bratia a sestry, mesiac po tragédii, ktorá zasiahla mesto Bejrút, moje myšlienky stále smerujú k drahému Libanonu a k jeho mimoriadne skúšanému obyvateľstvu. A tento kňaz, ktorý je tu, priniesol na audienciu [libanonskú] zástavu.

Ako pred tridsiatimi rokmi v kľúčovej chvíli histórie krajiny povedal sv. Ján Pavol II., aj ja dnes opakujem: «Zoči-voči opakovaným drámam, ktoré každý z obyvateľov tejto zeme pozná, uvedomujeme si extrémne nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje samotnú existenciu krajiny. Libanon nemôže byť opustený v osamotení» (Apoštolský list všetkým biskupom Katolíckej cirkvi o situácii v Libanone, 7. september 1989).

Počas viac než sto rokov bol Libanon krajinou nádeje. Aj počas tých najtemnejších období svojich dejín si Libanončania uchovali svoju vieru v Boha a preukázali schopnosť urobiť zo svojej zeme miesto tolerancie, úcty a spolužitia, jedinečného v tomto regióne. Hlboko pravdivé je tvrdenie, že Libanon predstavuje oveľa viac než len akýsi štát: Libanon «je posolstvom slobody, je príkladom pluralizmu ako pre Východ, tak aj pre Západ» (tamtiež). Pre dobro samotnej krajiny, ale aj sveta, nemôžeme dovoliť, aby sa toto dedičstvo stratilo.

Povzbudzujem všetkých Libanončanov, aby aj naďalej dúfali a aby znovuobjavili sily a energie potrebné na nový začiatok. Žiadam politikov a náboženských lídrov, aby sa s úprimnosťou a transparentnosťou nasadili v diele obnovy, aby nechali padnúť čiastkové záujmy a hľadeli na všeobecné dobro a na budúcnosť národa. Zároveň obnovujem pozvanie medzinárodnému spoločenstvu, aby podporovalo krajinu a pomohlo jej vyjsť zo závažnej krízy bez toho, aby sa zapojilo do regionálnych napätí.

Osobitne sa obraciam na obyvateľov Bejrútu, ťažko skúšaných explóziou: bratia, naberte znovu odvahu! Viera a modlitba nech sú vašou silou. Neopúšťajte vaše domy a

 vaše dedičstvo, nedovoľte, aby upadol sen tých, ktorí verili v budúcnosť jednej peknej a prosperujúcej krajiny.

Drahí pastieri, biskupi, kňazi, zasvätení a zasvätené, laici, pokračujte v sprevádzaní vašich veriacich. A  vás, biskupi a kňazi, žiadam o apoštolské nadšenie; žiadam vás o chudobu, žiaden luxus, chudobu s vaším chudobným ľudom, ktorý trpí. Vy im dajte príklad chudoby a pokory. Pomáhajte vašim veriacim a vášmu ľudu postaviť sa opäť na nohy a byť protagonistami nového znovuzrodenia.

Buďte všetci šíriteľmi svornosti a obnovy v mene spoločného záujmu, jednej skutočnej kultúry stretnutia, spolužitia v pokoji a bratstve. To slovo tak drahé svätému Františkovi: bratstvo. Nech je táto svornosť obnovou v spoločnom záujme. Na tomto základe bude možné zaistiť kontinuitu prítomnosti kresťanov a váš nevyčísliteľný príspevok krajine, arabskému svetu a celému regiónu, v duchu bratstva medzi všetkými náboženskými tradíciami, ktoré sú v Libanone.

Z tohto dôvodu túžim pozvať všetkých k univerzálnemu dňu modlitby a pôstu za Libanon v najbližší piatok 4. septembra. Mám v úmysle v ten deň vyslať do Libanonu môjho reprezentanta, aby sprevádzal tamojší ľud: pôjde tam v mojom mene štátny sekretár, aby vyjadril moju blízkosť a solidaritu.

Obetujme našu modlitbu za celý Libanon a za Bejrút. Buďme nablízku aj prostredníctvom konkrétneho charitatívneho úsilia, tak ako pri podobných príležitostiach. Pozývam aj bratov a sestry iných konfesií a náboženských tradícií, aby sa pripojili k tejto iniciatíve spôsobmi, ktoré budú považovať za najvhodnejšie, avšak všetci spoločne.

A teraz vás prosím, aby ste Márii, Našej Panej z Harissy, zverili naše úzkosti a nádeje. Nech ona podopiera tých, ktorí oplakávajú svojich drahých a nech vlieva odvahu všetkým, ktorí prišli o svoje domy a s nimi i o kus svojho života. Nech oroduje u Pána Ježiša, aby Zem cédrov znovu zakvitla a šírila vôňu spolunažívania v celom regióne Blízkeho východu. A teraz pozývam všetkých, aby sme, ak sa to dá, vstali a v tichu sa modlili za Libanon.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb, zk-