Hľadaj

Pápež František vydal list k 1600. výročiu sv. Hieronyma: Láska k Svätému písmu

Uplynulo 1600 rokov od smrti sv. Hieronyma, učiteľa Cirkvi, znalca Svätého písma a jeho prekladateľa do latinčiny. Pri tejto príležitosti vydal Svätý Otec František apoštolský list s názvom Scripturae Sacrae affectus – „Láska k Svätému písmu“. Dnešným sviatkom sv. Hieronyma sa na Slovensku zároveň uzatvára Rok Božieho slova, vyhlásený Konferenciou biskupov Slovenska na návrh Katolíckej biblickej federácie.

„Dnes som podpísal Apoštolský list «Sacrae Scripturae affectus», pri 1600. výročí smrti svätého Hieronyma. Príklad tohto veľkého učiteľa a otca Cirkvi, ktorý položil Bibliu do centra svojho života, nech vo všetkých vzbudí obnovenú lásku k Svätému písmu a túžbu žiť v osobnom dialógu s Božím slovom.“

Týmito slovami predstavil Svätý Otec svoj nový list pri generálnej audiencii v stredu 30. septembra. V jeho úvode charakterizuje sv. Hieronyma ako „impozantnú postavu v dejinách Cirkvi“ s „veľkou láskou ku Kristovi“. Okrem iného píše:

„Táto láska sa rozvetvuje ako rieka do mnohých potôčikov, v jeho diele neúnavného vedca, prekladateľa, exegétu, hlbokého znalca a zanieteného šíriteľa Svätého písma vycibreného interpreta biblických textov; horlivého a niekedy rázneho obrancu kresťanskej pravdy; asketického a zásadového pustovníka, rovnako ako aj skúseného sprievodcu v duchovnom živote, v jeho veľkodušnosti a jemnocite. Dnes, po 1600 rokoch, jeho postava zostáva veľmi aktuálnou pre nás kresťanov 21. storočia.

Dňa 30. septembra roku 420 v Betleheme, v komunite, ktorú založil pri Jaskynke narodenia Pána, zakončil Hieronym svoju pozemskú púť. Odovzdal sa tak tomu Pánovi, ktorého vždy hľadal a poznával v Písme, tomu istému, ktorého ako Sudcu už počas horúčky stretol vo vízii, azda počas Pôstneho obdobia v roku 375.

Pri tej udalosti, ktorá bola rozhodujúcim zlomom v jeho živote, momentom obrátenia a zmeny perspektívy, sa cítil byť prenesený do prítomnosti Sudcu: «Keď sa ma pýtal na môj stav, odpovedal som, že som kresťan. No ten, čo predsedal, zareagoval: „Klameš! Si ciceronián, nie kresťan“». Hieronym už skutočne od mladosti miloval jasnú krásu klasických latinských textov, v porovnaní s ktorými sa mu spisy Biblie spočiatku javili ako neotesané a negramatické, príliš príkre pre jeho vycibrený literárny vkus.

Táto epizóda z jeho života prispela k rozhodnutiu úplne sa odovzdať Kristovi a jeho Slovu, zasvätiac svoj život tomu, aby boli božie spisy čoraz prístupnejšie druhým, s jeho neúnavnou prácou prekladateľa a komentátora. Tá udalosť vpečatila jeho životu nové a rozhodnejšie smerovanie: stať sa služobníkom Božieho slova, ako zaľúbený do „tela Písma“. Takto, v neustálom bádaní, ktoré charakterizovalo jeho život, zužitkoval svoje štúdiá z mladosti a formáciu získanú v Ríme, nanovo uspriadajúc svoje znalosti do zrelšej služby Bohu a cirkevnej komunite.“

V rozsiahlom 13-stranovom liste pápež František predstavuje duchovnú cestu sv. Hieronyma s jej významnými úsekmi v Dalmácii, Ríme, Trevíri a napokon v Betleheme. Jeho povolanie spájajúce vedu s láskou k Bohu a praktizovaním kresťanskej vzájomnosti v spoločenstve bratov a sestier predstavuje pápež František ako živý odkaz pre život veriacich dnes. Sv. Hieronym poukazuje okrem iného aj na hodnotu Starého zákona k celostnému porozumeniu Svätého písma. 

Pápež František v apoštolskom listeLáska k Svätému písmu“ - Scripturae Sacrae affectus - zároveň pripomína aj dôvod, ktorý ho viedol k nedávnemu rozhodnutiu vyhradiť jednu nedeľu v liturgickom roku ako Nedeľu Božieho slova. Pripomeňme, že pripadá na 3. nedeľu cezročného obdobia.

Prinášame niektoré ďalšie vybrané časti listu Sacrae Scripturae affectus:

„Sv. Hieronym plným titulom vstupuje medzi veľké postavy starobylej Cirkvi, v období označovanom ako zlaté storočie patristiky, ozajstný most medzi Východom a Západom: od mladosti je priateľom Rufína z Akviley, stretáva sa s Ambrózom a udržuje úzku korešpondenciu s Augustínom. Na Východe poznáva Gregora Naziánskeho, Didyma Slepého, Epifána zo Salamíny. Kresťanská ikonografická tradícia, zobrazujúc ho spolu s Augustínom, Ambrózom a Gregorom veľkým, ho radí medzi štyroch veľkých učiteľov Cirkvi Západu.“

„Život a osobný itinerár sv. Hieronyma prebiehajú pozdĺž ciest Rímskej ríše, 

medzi Európou a Východom. Narodil sa okolo roku 345 v Stridone, pomedzí Dalmácie a Panónie, na teritóriu dnešného Chorvátska alebo Slovinska. Dostáva solídne vzdelanie v kresťanskej rodine. Podľa dobových zvykov je pokrstený v dospelom veku v rokoch, keď v Ríme študoval rétoriku, medzi rokmi 358-364.“

„Pre plné pochopenie osobnosti sv. Hieronyma je potrebné spojiť dva charakteristické rozmery jeho života ako veriaceho: na jednej strane absolútne a prísne zasvätenie sa Bohu, so zrieknutím sa akejkoľvek ľudskej satisfakcie, z lásky k ukrižovanému Kristovi (porov. 1 Kor 2,2; Flp 3,8.10); na druhej strane, usilovné nasadenie sa v štúdiu, zamerané výlučne na čoraz plnšie chápanie Pánovho tajomstva.

Práve toto dvojité svedectvo, obdivuhodne ponúknuté svätým Hieronymom, je predkladané ako vzor: predovšetkým pre mníchov, aby ten, kto žije askézou a modlitbou, bol podnietený venovať sa neúnavnej námahe výskumu a myšlienky; potom i pre vedcov, ktorí musia pamätať na to, že poznanie je nábožensky platné jedine vtedy, ak je založené na výlučnej láske k Bohu, na zrieknutí sa každej ľudskej ambície a akejkoľvek svetskej ašpirácie.“

„Osobitnou črtou duchovnej osobnosti sv. Hieronyma zostáva bezpochyby jeho vášnivá láska k Božiemu slovu, odovzdaného Cirkvi vo Svätom písme. Ak všetci učitelia Cirkvi – a osobitne tí z ranokresťanskej doby – čerpali vyslovene z Biblie obsah svojho učenia, Hieronym tak urobil systematickejším spôsobom a v niektorých ohľadoch i jedinečným.

Exegéti v posledných časoch objavili rozprávačskú a poetickú geniálnosť Biblie, vyvýšenú práve pre svoju expresívnu kvalitu; Hieronym naopak v Písme zdôrazňoval práve pokorný charakter, akým sa Boh zjavuje a ktorý je vyjadrený v strohej a takmer primitívnej povahe hebrejského jazyka v porovnaní s rafinovanosťou cicerovskej latinčiny. To, prečo sa venuje Svätému písmu, nie je teda kvôli estetickému vkusu, ale – ako je dobre známe – jedine preto, že ono ho privádza k poznaniu Krista, lebo neznalosť Písma je neznalosťou Krista (porov. Sv. Hieronym, In Isaiam Prol.: PL 24, 17).

Hieronym nás učí, že študovať treba nielen evanjeliá a že komentovať sa nemá len apoštolská tradícia prítomná v Skutkoch apoštolov a v Listoch, pretože celý Starý zákon je nevyhnutný na to, aby sme prenikli do pravdy a bohatstva Krista. Samotné evanjeliové stránky to potvrdzujú: hovoria nám o Ježišovi ako o Učiteľovi, ktorý sa na vysvetlenie svojho tajomstva utieka k Mojžišovi, k prorokom a k žalmom (porov. Lk 4,16-21; 24,27.44-47).“

„Svätý Hieronym potvrdzuje: «My čítame Sväté písmo. Myslím, že Evanjelium je Kristovým telom; myslím, že Sväté písmo je jeho vyučovaním. A keď hovorí: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život (Jn 6,53), aj keď tieto slová sa môžu rozumieť aj ako vzťahujúce sa na [eucharistické] Tajomstvo, každopádne Kristovo telo a jeho krv sú skutočne slovom Písma, je to Božia náuka» (Sv. Hieronym: In Psalmum 147: CCL 78, 337-338; citované Benediktom XVI. v Posynodálnej apoštolskej exhortácii Verbum Domini, č. 56).

Žiaľ, v mnohých kresťanských rodinách sa nikto necíti na to – ako je to naopak predpísané v Tóre (porov. Dt 6,6) –, aby svoje deti poúčal o Pánovom slove, s celou jeho krásou, s celou jeho duchovnou silou. Preto som chcel ustanoviť Nedeľu Božieho slova (Porov. Ap. list motu proprio Aperuit illis, 30. sept. 2019), povzbudzujúc k modlitbovému čítaniu Biblie a dôvernosti s Božím slovom. Každý ďalší prejav nábožnosti bude takto obohatený o zmysel, bude vedený v hierarchii hodnôt a bude nasmerovaný na to, čo predstavuje vrchol viery: plné priľnutie ku Kristovmu tajomstvu.“

Text listu vo svetových jazykoch

-zk, jb-

Aktualizované: 30.9.2020, 20:15

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

30 septembra 2020, 12:47