Pápež František vydal list k 1600. výročiu sv. Hieronyma: Láska k Svätému písmu

„Dnes som podpísal Apoštolský list «Sacrae Scripturae affectus», pri 1600. výročí smrti svätého Hieronyma. Príklad tohto veľkého učiteľa a otca Cirkvi, ktorý položil Bibliu do centra svojho života, nech vo všetkých vzbudí obnovenú lásku k Svätému písmu a túžbu žiť v osobnom dialógu s Božím slovom.“

Týmito slovami predstavil Svätý Otec svoj nový list pri generálnej audiencii v stredu 30. septembra. V jeho úvode charakterizuje sv. Hieronyma ako „impozantnú postavu v dejinách Cirkvi“ s „veľkou láskou ku Kristovi“. Okrem iného píše:

„Táto láska sa rozvetvuje ako rieka do mnohých potôčikov, v jeho diele neúnavného vedca, prekladateľa, exegétu, hlbokého znalca a zanieteného šíriteľa Svätého písma vycibreného interpreta biblických textov; horlivého a niekedy rázneho obrancu kresťanskej pravdy; asketického a zásadového pustovníka, rovnako ako aj skúseného sprievodcu v duchovnom živote, v jeho veľkodušnosti a jemnocite. Dnes, po 1600 rokoch, jeho postava zostáva veľmi aktuálnou pre nás kresťanov 21. storočia.

Dňa 30. septembra roku 420 v Betleheme, v komunite, ktorú založil pri Jaskynke narodenia Pána, zakončil Hieronym svoju pozemskú púť. Odovzdal sa tak tomu Pánovi, ktorého vždy hľadal a poznával v Písme, tomu istému, ktorého ako Sudcu už počas horúčky stretol vo vízii, azda počas Pôstneho obdobia v roku 375.

Pri tej udalosti, ktorá bola rozhodujúcim zlomom v jeho živote, momentom obrátenia a zmeny perspektívy, sa cítil byť prenesený do prítomnosti Sudcu: «Keď sa ma pýtal na môj stav, odpovedal som, že som kresťan. No ten, čo predsedal, zareagoval: „Klameš! Si ciceronián, nie kresťan“». Hieronym už skutočne od mladosti miloval jasnú krásu klasických latinských textov, v porovnaní s ktorými sa mu spisy Biblie spočiatku javili ako neotesané a negramatické, príliš príkre pre jeho vycibrený literárny vkus.

Táto epizóda z jeho života prispela k rozhodnutiu úplne sa odovzdať Kristovi a jeho Slovu, zasvätiac svoj život tomu, aby boli božie spisy čoraz prístupnejšie druhým, s jeho neúnavnou prácou prekladateľa a komentátora. Tá udalosť vpečatila jeho životu nové a rozhodnejšie smerovanie: stať sa služobníkom Božieho slova, ako zaľúbený do „tela Písma“. Takto, v neustálom bádaní, ktoré charakterizovalo jeho život, zužitkoval svoje štúdiá z mladosti a formáciu získanú v Ríme, nanovo uspriadajúc svoje znalosti do zrelšej služby Bohu a cirkevnej komunite.“

V rozsiahlom 13-stranovom liste pápež František predstavuje duchovnú cestu sv. Hieronyma s jej významnými úsekmi v Dalmácii, Ríme, Trevíri a napokon v Betleheme. Jeho povolanie spájajúce vedu s láskou k Bohu a praktizovaním kresťanskej vzájomnosti v spoločenstve bratov a sestier predstavuje pápež František ako živý odkaz pre život veriacich dnes. Sv. Hieronym poukazuje okrem iného aj na hodnotu Starého zákona k celostnému porozumeniu Svätého písma. 

Pápež František v apoštolskom liste „Láska k Svätému písmu“ - Scripturae Sacrae affectus - zároveň pripomína aj dôvod, ktorý ho viedol k nedávnemu rozhodnutiu vyhradiť jednu nedeľu v liturgickom roku ako Nedeľu Božieho slova. Pripomeňme, že pripadá na 3. nedeľu cezročného obdobia.

Prinášame niektoré ďalšie vybrané časti listu Sacrae Scripturae affectus:

„Sv. Hieronym plným titulom vstupuje medzi veľké postavy starobylej Cirkvi, v období označovanom ako zlaté storočie patristiky, ozajstný most medzi Východom a Západom: od mladosti je priateľom Rufína z Akviley, stretáva sa s Ambrózom a udržuje úzku korešpondenciu s Augustínom. Na Východe poznáva Gregora Naziánskeho, Didyma Slepého, Epifána zo Salamíny. Kresťanská ikonografická tradícia, zobrazujúc ho spolu s Augustínom, Ambrózom a Gregorom veľkým, ho radí medzi štyroch veľkých učiteľov Cirkvi Západu.“

„Život a osobný itinerár sv. Hieronyma prebiehajú pozdĺž ciest Rímskej ríše, 

medzi Európou a Východom. Narodil sa okolo roku 345 v Stridone, pomedzí Dalmácie a Panónie, na teritóriu dnešného Chorvátska alebo Slovinska. Dostáva solídne vzdelanie v kresťanskej rodine. Podľa dobových zvykov je pokrstený v dospelom veku v rokoch, keď v Ríme študoval rétoriku, medzi rokmi 358-364.“

„Pre plné pochopenie osobnosti sv. Hieronyma je potrebné spojiť dva charakteristické rozmery jeho života ako veriaceho: na jednej strane absolútne a prísne zasvätenie sa Bohu, so zrieknutím sa akejkoľvek ľudskej satisfakcie, z lásky k ukrižovanému Kristovi (porov. 1 Kor 2,2; Flp 3,8.10); na druhej strane, usilovné nasadenie sa v štúdiu, zamerané výlučne na čoraz plnšie chápanie Pánovho tajomstva.

Práve toto dvojité svedectvo, obdivuhodne ponúknuté svätým Hieronymom, je predkladané ako vzor: predovšetkým pre mníchov, aby ten, kto žije askézou a modlitbou, bol podnietený venovať sa neúnavnej námahe výskumu a myšlienky; potom i pre vedcov, ktorí musia pamätať na to, že poznanie je nábožensky platné jedine vtedy, ak je založené na výlučnej láske k Bohu, na zrieknutí sa každej ľudskej ambície a akejkoľvek svetskej ašpirácie.“

„Osobitnou črtou duchovnej osobnosti sv. Hieronyma zostáva bezpochyby jeho vášnivá láska k Božiemu slovu, odovzdaného Cirkvi vo Svätom písme. Ak všetci učitelia Cirkvi – a osobitne tí z ranokresťanskej doby – čerpali vyslovene z Biblie obsah svojho učenia, Hieronym tak urobil systematickejším spôsobom a v niektorých ohľadoch i jedinečným.

Exegéti v posledných časoch objavili rozprávačskú a poetickú geniálnosť Biblie, vyvýšenú práve pre svoju expresívnu kvalitu; Hieronym naopak v Písme zdôrazňoval práve pokorný charakter, akým sa Boh zjavuje a ktorý je vyjadrený v strohej a takmer primitívnej povahe hebrejského jazyka v porovnaní s rafinovanosťou cicerovskej latinčiny. To, prečo sa venuje Svätému písmu, nie je teda kvôli estetickému vkusu, ale – ako je dobre známe – jedine preto, že ono ho privádza k poznaniu Krista, lebo neznalosť Písma je neznalosťou Krista (porov. Sv. Hieronym, In Isaiam Prol.: PL 24, 17).

Hieronym nás učí, že študovať treba nielen evanjeliá a že komentovať sa nemá len apoštolská tradícia prítomná v Skutkoch apoštolov a v Listoch, pretože celý Starý zákon je nevyhnutný na to, aby sme prenikli do pravdy a bohatstva Krista. Samotné evanjeliové stránky to potvrdzujú: hovoria nám o Ježišovi ako o Učiteľovi, ktorý sa na vysvetlenie svojho tajomstva utieka k Mojžišovi, k prorokom a k žalmom (porov. Lk 4,16-21; 24,27.44-47).“

„Svätý Hieronym potvrdzuje: «My čítame Sväté písmo. Myslím, že Evanjelium je Kristovým telom; myslím, že Sväté písmo je jeho vyučovaním. A keď hovorí: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život (Jn 6,53), aj keď tieto slová sa môžu rozumieť aj ako vzťahujúce sa na [eucharistické] Tajomstvo, každopádne Kristovo telo a jeho krv sú skutočne slovom Písma, je to Božia náuka» (Sv. Hieronym: In Psalmum 147: CCL 78, 337-338; citované Benediktom XVI. v Posynodálnej apoštolskej exhortácii Verbum Domini, č. 56).

Žiaľ, v mnohých kresťanských rodinách sa nikto necíti na to – ako je to naopak predpísané v Tóre (porov. Dt 6,6) –, aby svoje deti poúčal o Pánovom slove, s celou jeho krásou, s celou jeho duchovnou silou. Preto som chcel ustanoviť Nedeľu Božieho slova (Porov. Ap. list motu proprio Aperuit illis, 30. sept. 2019), povzbudzujúc k modlitbovému čítaniu Biblie a dôvernosti s Božím slovom. Každý ďalší prejav nábožnosti bude takto obohatený o zmysel, bude vedený v hierarchii hodnôt a bude nasmerovaný na to, čo predstavuje vrchol viery: plné priľnutie ku Kristovmu tajomstvu.“

Text listu vo svetových jazykoch

-zk, jb-

Aktualizované: 30.9.2020, 20:15