Videoposolstvo Svätého Otca mladým do Krakova pri storočnici narodenia sv. Jána Pavla II.

Videoposolstvo Svätého Otca Františka mladým do Krakova pri príležitosti storočnice narodenia sv. Jána Pavla II.

Drahí mladí,

tento rok slávime sto rokov od narodenia sv. Jána Pavla II. 

Je to krásna príležitosť pre mňa obrátiť sa na vás, mládež Krakova, myslieť na to, ako veľmi miloval mladých, a pripomenúť si môj príchod medzi vás vo Svetové dni mládeže roku 2016.

Sv. Ján Pavol II. bol mimoriadnym darom od Boha Cirkvi a Poľsku, vašej vlasti. Jeho pozemská púť, ktorá sa začala 18. mája 1920 vo Wadowiciach a uzavrela sa pred 15 rokmi v Ríme, sa vyznačovala nadšením pre život a fascináciou pre Božiu službu svetu a človeku.

Pamätám si ho ako veľkého milosrdenstvom: myslím na encykliku Dives in misericordia (Bohatý na milosrdenstvo), na svätorečenie sv. Faustíny a zavedenie Nedele Božieho milosrdenstva. Vo svetle milosrdnej lásky Boha chápal osobitosť a krásu povolania žien a mužov, rozumel potrebám detí, mladých a dospelých, berúc ohľad i na kultúrne a spoločenské podmienenosti. Všetci to mohli zakúsiť. Aj vy dnes môžete toto zažívať, keď poznáte jeho život a jeho učenie, dostupné všetkým aj vďaka internetu.

Každý a každá z vás, drahí chlapci a dievčatá, 

nesie odtlačok svojej vlastnej rodiny, s jej radosťami i bolesťami. Láska a starostlivosť o rodinu je charakteristickou črtou Jána Pavla II. Jeho učenie predstavuje spoľahlivý vzťažný bod pre nachádzanie konkrétnych riešení ťažkostí a výziev, ktorým musia rodiny v našich časoch čeliť (porov. Posolstvo ku konferencii „Ján Pavol II., pápež rodiny“, Rím 30. okt. 2019).

Avšak osobné a rodinné problémy nie sú prekážkou na ceste k svätosti a šťastiu. Neboli nimi ani pre mladého Karola Wojtylu, ktorého ako chlapca zasiahla strata matky, brata a otca. Ako študent zakúsil zverstvo nacizmu, ktoré mu vzalo mnoho priateľov. Po vojne ako kňaz a biskup musel čeliť ateistickému komunizmu.

Ťažkosti, aj tvrdé, sú skúškou dozrievania a viery; 

skúškou, ktorú prekonáme len opretím sa o moc ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Ján Pavol II. to pripomenul celej Cirkvi vo svojej prvej encyklike Redemptor hominis (Vykupiteľ človeka), kde hovorí: «Človek, ktorý chce dôkladne pochopiť sám seba [...] musí sa priblížiť ku Kristovi aj so svojím nepokojom a neistotou, so svojou slabosťou a hriešnosťou, so svojím životom a smrťou. Musí, aby sme tak povedali, do neho vojsť celou svojou bytosťou...» (č. 10).

Drahí mladí, toto je to, čo želám každému z vás: vstúpiť do Krista s celým vaším životom. A dúfam, že oslavy storočnice narodenia sv. Jána Pavla II. budú inšpirovať vo vás túžbu kráčať odvážne s Ježišom, ktorý je «Pánom riskovania, je Pánom neustáleho „presahu“. [...] Pán, tak ako na Turíce, chce uskutočniť jeden z najväčších zázrakov, ktorý môžeme zakúsiť: učiniť aby tvoje ruky, moje ruky, naše ruky sa premenili v znamenia zmierenia, spoločenstva, tvorenia. On chce tvoje ruky - chlapec, dievča: chce tvoje ruky -, aby pokračovali vo vytváraní sveta dneška» (Príhovor pri vigílii SDM, Krakov, 30. júla 2016).

Zverujem vás všetkých do príhovoru sv. Jána Pavla II. a zo srdca vám žehnám. A vy, prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-