Pápež František v Bari: Najvyšším cieľom každej spoločnosti je mier

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

V predchádzajúcich štyroch dňoch sa v priestoroch mestského hradu v Bari biskupi diecéz rozličných rítov spoločne venovali výzvam pre Cirkev v regióne pomedzia troch kontinentov. Mottom podujatia iniciovaného Talianskou biskupskou konferenciou bolo „Stredomorie ako hranica pokoja“.

V nedeľu ráno po prílete helikoptérou pápeža Františka privítali 

miestny arcibiskup Mons. Francesco Cacucci spolu so starostom mesta a predstaviteľmi regiónu. Jeho kroky smerovali priamo medzi biskupov do starobylej Baziliky sv. Mikuláša. Prácu predchádzajúcich dní najprv zhrnuli kardinál Vinko Puljić, predseda Konferencie biskupov Bosny a Hercegoviny a Mons. Pierbattista Pizzaballa OFM, apoštolský administrátor „sede vacante“ Jeruzalemského latinského patriarchátu.

Pápež, sprevádzaný po bokoch kardinálom Gualtierom Bassettim, predsedom Talianskej biskupskej konferencie a vatikánskym štátnym sekretárom kard. Pietrom Parolinom, sa potom prihovoril v rozsiahlejšom príhovore zameranom na priority v celkovom poslaní Cirkvi v kontaktnej oblasti Stredomoria.

Bari - mesto jednoty a dialógu

V úvode Svätý Otec nazval Bari „hlavným mestom jednoty Cirkvi“ s poukazom na tamojšie ekumenické stretnutie v júli 2018 na spojenie síl pre mier a záchranu prítomnosti kresťanov v blízkovýchodnom regióne:

„Považujem za veľmi významnú voľbu usporiadať toto stretnutie v meste Bari, tak dôležitom pre vzťahy, ktoré má s Blízkym východom, ako aj s africkým kontinentom, čo je výrečný znak toho, ako hlboko sú zakorenené vzťahy medzi rozličnými národmi a tradíciami.“

Pápež František pripomenul strategický význam Stredomoria pre svetovú rovnováhu:

„Stredomorie zostáva strategickou oblasťou, ktorej rovnováha sa svojimi dôsledkami odráža aj v ostatných častiach sveta.“

Veľké Tiberiadské jazero

Duchovno-kultúrny význam regiónu vystihol pápež citujúc talianskeho politického mysliteľa, Božieho služobníka Giorgia La Piru (1904-1977):

„Keď označil Stredozemné more za «veľké Tiberiadské jazero», naznačil analógiu medzi Ježišovou a našou dobou, medzi tým prostredím, v ktorom sa pohyboval Ježiš a tým, v ktorom žijú národy, ktoré ho obývajú dnes.“

Duchovné bohatstvo Stredomoria má nezastupiteľný význam pre evanjelizáciu, pokračoval pápež:  

„Odovzdávanie viery nemôže inak než čerpať plody z dedičstva, ktorého je Stredomorie nositeľom. Je to dedičstvo uchovávané kresťanskými komunitami, oživované katechézou a slávením sviatostí, formovaním ľudských svedomí a osobným i komunitným načúvaním Pánovmu Slovu.“

Pápež zvlášť spomenul medzi duchovnými bohatstvami rozmer ľudovej nábožnosti, s odvolávkou na sv. Pavla VI. a 48. bod jeho exhortácie Evangelii nuntiandi: „Týmto bodom sa musíme dať viesť pri našom ohlasovaní Evanjelia národom.“

Vojna je bláznovstvo

Charakteristikou oblasti je konfliktnosť, pokračoval pápež a pripomenul aj stále aktuálny politický problém týkajúci sa samotnej Svätej zeme:

„Dnes je oblasť Stredomoria ohrozená mnohými ohniskami nestability a vojny, či už na Blízkom východe, v rôznych severoafrických štátoch, ako aj medzi rôznymi etnickými alebo náboženskými skupinami alebo vierovyznaniami; nemôžeme zabúdať na nevyriešený konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, s nebezpečenstvom nerovných riešení, a teda i predpokladajúcich nové krízy.“

„Vojna sa protiví rozumu,“ citoval encykliku sv. Jána XXIII. Pacem in terris pápež František a doložil to veľmi jasnými a konkrétnymi obrazmi:

„Inými slovami, je bláznovstvom, keďže ničí domy, mosty, továrne, nemocnice, zabíja ľudí a likviduje zdroje namiesto vytvárania ľudských a hospodárskych vzťahov. Je to bláznovstvo, pred ktorým nemôžeme rezignovať: vojnu si nikdy nebude možné zamieňať s normálnosťou alebo ju akceptovať ako cestu, ktorá by bola nevyhnutná na     regulovanie divergencií a protichodných záujmov. Nikdy.“

„Najvyšším cieľom každej ľudskej spoločnosti zostáva mier, takže možno potvrdiť, že «niet alternatívy k mieru, a to pre nikoho»“, zdôraznil Svätý Otec. „Vojna sa takto ukazuje ako zlyhanie každého ľudského i božieho projektu,“ dodal pápež a vyslovil ostrú kritiku bezohľadného obchodu so zbraňami:

„K tomu by som chcel pridať ťažký hriech pokrytectva, keď na medzinárodných konferenciách, na schôdzach, mnohé krajiny hovoria o mieri a potom predávajú zbrane krajinám, ktoré sú vo vojne. Toto sa nazýva veľké pokrytectvo.“

Spravodlivosť a spoločné dobro

Základom pre mier je spravodlivosť, pokračoval pápež:

„Budovanie pokoja, ktoré Cirkev a každá občianska inštitúcia musia vždy cítiť ako prioritu, má ako svoj nevyhnutný predpoklad spravodlivosť. Tá je pošliapavaná tam, kde sa ignorujú potreby ľudí a kde jednostranné ekonomické záujmy prevládajú nad právami jednotlivcov a komunít.

Spravodlivosti tiež prekáža „kultúra vyraďovania“, ktorá zaobchádza s ľuďmi ako keby boli vecami, a ktorá plodí a zväčšuje nerovnosti, takže žalostne dochádza k tomu, že pri brehoch toho istého mora žijú spoločnosti blahobytu a zároveň v tých ďalších mnohí zápasia o prežitie.“

Čeliť takejto „kultúre“ pomáhajú početné diela dobročinnosti, výchovy  a vzdelávania, pokračoval pápež František, s osobitným vyzdvihnutím činnosti dobrovoľníctva, ktoré je široko rozvinuté v rámci cirkevného života Talianska.

Okrem požiadavky spravodlivosti zdôraznil pápež aj princíp spoločného dobra:

„V presadzovaní spoločného dobra – ktoré je iným menom pre pokoj – je potrebné držať sa kritéria, ktoré rovnako vytýčil La Pira: nechať sa viesť „očakávaniami chudobných ľudí“. Ak sa berie vážne tento princíp, ktorý nikdy nemožno dať bokom či už z kalkulácie alebo z pohodlnosti, umožňuje sa tým radikálny antropologický zvrat, ktorý robí všetkých ľudskejšími.“

Výzvy migrácie

Ďalšou veľkou témou pápeža Františka bola problematika migrácie:

„Medzi tými, ktorí v Stredomorskej oblasti najviac zápasia, sú tí, ktorí utekajú pred vojnou alebo opúšťajú svoju zem, aby hľadali život hodný človeka. [...] Zainteresované sú v tom krajiny, ktorými prechádzajú migračné toky a krajiny cieľovej destinácie, avšak i vlády a cirkvi štátov pôvodu migrantov, ktoré po odchode mnohých mladých ľudí vidia zbedačenie svojej budúcnosti.“

Pápež František v tejto súvislosti skonštatoval výskyt neevanjeliových postojov ľahostajnosti, ba i odmietania:

„Razí si cestu pocit strachu, ktorý vedie k zdôrazneniu sebaobrany pred tým, čo sa účelovo vykresľuje ako invázia. Rétorika zrážky civilizácií slúži iba na ospravedlňovanie násilia a živenia nenávisti. Nedôslednosť alebo v každom prípade slabosť politiky a sektárstvo sú príčiny radikalizmu a terorizmu.

Medzinárodné spoločenstvo sa zastavilo pri vojenských intervenciách, zatiaľ čo by malo vytvárať inštitúcie, ktoré zaručia rovnosť príležitostí a miesta, kde sa občania budú môcť zaangažovať pre spoločné dobro.“

Ochrana menšín a náboženskej slobody

„Z našej strany, bratia, pozdvihnime hlas, aby sme žiadali od vlád ochranu menšín a náboženskej slobody. Prenasledovanie, ktorého obeťami sú predovšetkým – no nielen – kresťanské spoločenstvá, je rana, ktorá trhá naše srdce a nemôže nás nechať ľahostajnými.

Zároveň nikdy neakceptujme, aby tí, ktorí hľadajú nádej cez more, zomierali bez poskytnutej pomoci, alebo aby sa tí, ktorí prišli z diaľky, stávali obeťami sexuálneho vykorisťovania, nedostávali za prácu riadne zaplatené alebo boli verbovaní mafiou.

Zaiste, prijatie a dôstojná integrácia sú etapy procesu, ktorý nie je ľahký. Predsa však je nemysliteľné, že sa k nemu možno postaviť vztyčovaním múrov. Vzbudzuje vo mne strach, keď počujem prejavy niektorých lídrov nových foriem populizmu, a pripomína mi to prejavy, ktoré zasievali strach a potom nenávisť v 30. rokoch minulého storočia.“

Svätý Otec spomenul, ako nedávno dostal od istého umelca z Turína do daru obrázok úteku Svätej rodiny do Egypta vypaľovaný na dreve. Oproti zvyku vnímať túto scénu ako niečo idylické, znázornil sv. Jozefa ako sýrskeho utečenca s dieťaťom na pleciach, bez osládzania drámy útekov, aké sa odohrávajú i dnes.

Spolunažívanie kultúr

Ďalším aspektom Stredomoria, ktorému pápež venoval pozornosť, je vzájomný kontakt kultúr. Opäť citoval Giorgia La Piru:    

„Stredomorie má osobité povolanie v tomto zmysle: je to more miešanectva, «kultúrne vždy otvorené stretnutiu, dialógu a vzájomnej inkulturácii». Rasové čistoty nemajú budúcnosť. Odkaz miešanectva nám veľa hovorí. Napojenie na Stredozemné more predstavuje teda neobyčajný potenciál: nenechajme, aby sa z dôvodu nacionalistického ducha rozšírilo opačné presvedčenie, že sú privilegované štáty menej dostupné a geograficky izolovanejšie.

Jedine dialóg umožňuje stretnúť sa, prekonať predsudky a stereotypy, vyjadriť a lepšie spoznať seba samých. Dialóg a to slovo, ktoré som dnes počul: spolunažívanie (convivialità).“  

„Takýto výsledok je možný iba v prípade, že ide o nie povrchné, ale úprimné a láskavé prijatie, praktizované všetkými a na všetkých úrovniach, na úrovni denných medziľudských vzťahov, ako aj na tej politickej a inštitucionálnej, a o prijatie podporované tými, ktorí tvoria kultúru a majú silnejšiu zodpovednosť vzhľadom na verejnú mienku.

Dialóg náboženstiev o hodnote pokoja

V ďalšej časti príhovoru dal pápež dôraz na úlohu vytvárať dialóg s využitím potenciálu náboženstiev upevňovať hodnoty pokoja, vzájomného poznania a spolunažívania. Oprel sa pri tom o ústredný odkaz Dokumentu o ľudskom bratstve z Abú Zabí (2019): „pravé náboženské náuky vyzývajú k tomu, aby sme zostali ukotvení v hodnote pokoja; povzbudzujú k tomu, aby sme podporovali hodnoty vzájomného poznania, ľudského bratstva a vzájomného spolužitia“.

Pre toho, kto verí v Evanjelium, nemá dialóg hodnotu iba antropologickú, ale aj teologickú. Načúvať bratovi je nielen skutkom dobročinnosti, ale aj spôsobom ako načúvať Božiemu Duchu [...]. Je potreba vypracovať teológiu prijatia a dialógu [...]“

„Príliš často poznali dejiny rivality a boje založené na skreslenom presvedčení, že stavaním sa proti tomu, kto nezdieľa naše krédo obraňujeme Boha. V skutočnosti, extrémizmy a fundamentalizmy negujú dôstojnosť človeka a jeho náboženskú slobodu, zapríčiňujúc morálny úpadok a podporujúc antagonistickú koncepciu ľudských vzťahov. A aj z tohto dôvodu sa stávajú naliehavými živšie kontakty medzi rozličnými náboženskými vierami, vedené úprimným rešpektom a úmyslom pokoja.“

V šľapajach Apoštola národov  

Na záver pápež František zveril spoločné úsilie biskupov stredomorskej oblasti do príhovoru sv. Pavla, ktorý ako prvý šíril Kristovo Evanjelium v celom regióne zoči voči prekážkam a nebezpečenstvám:

„Nech vám jeho príklad ukazuje cesty ako napredovať v radostnom a oslobodzujúcom úsilí odovzdávať vieru v našom čase.“

Pripomenutím Izaiášovho proroctva o znovuvybudovaní ruín Jeruzalema (Iz 61,4) pápež František zakončil príhovor slovami nádeje o budúcnosti Stredozemného mora.  Napriek tomu, že sa už z neho stal cintorín, má sa premeniť „na miesto budúceho zmŕtvychvstania pre celú oblasť“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Aktualizované: 24.2.2020, 12:05