Anjel Pána: Život kresťana si vyžaduje dynamizmus

Miroslava Holubíková - Vatikán

Pápež František pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána pozval veriacich k spojeniu sa v modlitbe za rehoľníkov a rehoľníčky týmito slovami: „Dnes, v Deň zasväteného života, by som chcel, aby sme všetci spolu tu na námestí, sa pomodlili za zasvätených a zasvätené, ktorí robia mnoho práce a mnohokrát skryto. Modlime sa spolu.“ Po spoločnej modlitbe Zdravas vyzval prítomných k potlesku všetkým zasväteným.

Svätý Otec pripomenul aj sviatok, ktorý sa slávi dnes v Taliansku, čiže Deň za život, s témou „Otvorte brány životu“. „Pripájam sa k biskupskému posolstvu a prajem si, aby tento deň bol príležitosťou k obnoveniu starostlivosti a ochrany života od počiatku až po jeho prirodzený koniec...“ povedal pápež František a dodal, že je rovnako potrebné zabrániť každej forme násilia voči dôstojnosti, a otvoriť dvere novým formám solidárneho bratstva.

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime sviatok Obetovania Pána: keď Panna Mária a sv. Jozef predstavili Ježiša, narodené dieťa, v chráme. Na tento deň pripadá i deň zasväteného života, ktorý pripomína veľký poklad v Cirkvi a to tých, čo z blízka nasledujú Pána, zaväzujúc sa k evanjeliovým radám.

Evanjelium (porov. Lk 2,22-40) hovorí, že štyridsať dní po narodení, priniesli Ježišovi rodičia dieťa do Jeruzalema, aby ho zasvätili Bohu tak, ako to predpisuje židovský Zákon. Zatiaľ čo je opísaný tento tradičný obrad, epizóda nám dáva do pozornosti príklad niekoľkých osôb. Tie sú zachytené v okamihu, kedy zakúšajú stretnutie s Pánom na tom mieste, na ktorom sa on [osobitne] stáva prítomný a blízko človeku. Ide o Máriu a Jozefa, Simeona a Annu, ktorí predstavujú vzor prijatia a darovania vlastného života Bohu. Títo štyria neboli úplne rovnakí, každý bol iný, ale všetci hľadali Boha a nechali sa viesť Pánom.

Evanjelista Lukáš všetkých štyroch opisuje v dvoch postojoch: v postoji pohybu a postoji údivu.

Prvý postoj je pohyb. Mária a Jozef sa vydávajú na cestu do Jeruzalema; Simeon zasa, pohnutý Duchom Svätým, sa uberá do chrámu, zatiaľ čo Anna slúži Bohu deň i noc bezprestania. Týmto spôsobom nám tieto štyri postavy z evanjeliového príbehu ukazujú, že život kresťana si vyžaduje dynamizmus, vyžaduje si pripravenosť kráčať, nechať sa viesť Duchom Svätým. Nehybnosť nepatrí ku kresťanskému vydávaniu svedectva ani poslaniu Cirkvi. Svet potrebuje kresťanov, ktorí sa nechajú rozhýbať, ktorí budú neúnavne kráčať cestami života, aby ku všetkým priniesli Ježišovo utešujúce slovo. Každý pokrstený dostal povolanie ohlasovať – ohlasovať niečo, ohlasovať Ježiša –, povolanie k evanjelizovaniu: ohlasovať Ježiša! Farnosti a rôzne cirkevné spoločenstvá sú pozvané podporovať úsilie mladých ľudí, rodín i starších, aby tak všetci mohli mať skúsenosť ako kresťania, žijúc život a poslanie v Cirkvi 

ako hlavní protagonisti.

Druhý postoj, v ktorom sv. Lukáš vystihuje štyri postavy z príbehu, je údiv. Mária a Jozef „divili sa tomu, čo sa o ňom [o Ježišovi] hovorilo“ (v. 33). Údiv je zjavnou reakciou aj u staručkého Simeona, ktorý v Ježiškovi svojimi očami vidí spásu od Boha pre jeho ľud: tú spásu, ktorú očakáva už roky. To isté platí aj o Anne; aj ona „velebila Boha“ (v. 38) a hovorila ľuďom o Ježišovi. Anna je teda akousi svätou klebetnicou, klebetila ale o dobrom, trkotala o dobrých, nie zlých veciach. [Anna] hovorí a ohlasuje: svätá žena, čo chodí od jednej žene k druhej a dáva im vidieť Ježiša. Tieto postavy veriacich sú ponorené do údivu, lebo sa nechali získať a vtiahnuť udalosťami, čo sa odohrávali pred ich očami. Schopnosť údivu nad vecami, ktoré nás obklopujú, napomáha náboženskej skúsenosti a stretnutie s Pánom robí efektívnym. Naopak, neschopnosť údivu spôsobuje ľahostajnosť a zväčšuje vzdialenosť medzi cestou viery a každodenným životom. Bratia a sestry, buďme vždy v pohybe a schopní údivu!

Nech nám Panna Mária pomáha každý deň rozjímať o Ježišovi ako Dare od Boha pre nás, a nechať sa Ním v radostnom údive zapájať do dynamického odovzdávania tohto daru, aby sa náš život stal chválou Boha v službe našim bratom a sestrám.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)