Hľadaj

Vatican News

Pápež pri ekumenických vešperách: Nestraťme zvyk evanjeliovej pohostinnosti

Sviatkom Obrátenia svätého apoštola Pavla 25. januára vyvrcholil Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Pápež František predsedal slávnostným ekumenickým vešperám v Bazilike sv. Pavla za hradbami.

Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Na slávnosti v Bazilike sv. Pavla boli ako po iné roky prítomní reprezentanti viacerých kresťanských cirkví. Konštantínopolský ekumenický patriarchát reprezentoval metropolita Gennadios, anglikánskeho arcibiskupa z Canterbury zastupoval jeho stály reprezentant v Ríme, arcibiskup Ian Ernest. Obaja na úvod zostúpili spolu s pápežom Františkom k hrobu Apoštola národov pod hlavným oltárom baziliky a pomodlili sa aj pred vystavenou rakvou s relikviami svätého Timoteja.

Najslabší často prinášajú to najdôležitejšie

V homílii Svätý Otec vychádzal z biblického textu Skutkov apoštolov o stroskotaní sv. Pavla na Malte. V zhode s témou ekumenického týždňa dal dôraz na vzájomnú pohostinnosť medzi kresťanmi rozličných cirkví a vyznaní. Najprv pripomenul dôležitosť slabších a zraniteľnejších komunít, keďže Boh si ako nositeľov svojho posolstva spásy rád volí tých najslabších:

„Pomyslime na marginalizované a prenasledované kresťanské komunity. Rovnako ako v príbehu o stroskotaní Pavla, sú to často tí najslabší, ktorí prinášajú najdôležitejšie posolstvo spásy. Pretože Bohu sa tak páčilo: zachrániť nás nie silou sveta, ale slabosťou kríža.“

Pohostinnosť patrí k tradícii kresťanov

Ako druhý bod vyzval Svätý Otec  k otvorenosti voči iným komunitám, keď zdôraznil Božiu túžbu zachrániť všetkých, tak ako zachránil spolu so sv. Pavlom aj celú posádku lode. Do tretice sa sústredil na centrálnu myšlienku pohostinnosti:

„Z tohto Týždňa modlitieb by sme sa chceli naučiť byť viac pohostinnými, predovšetkým medzi nami kresťanmi, aj medzi bratmi rôznych vyznaní. Pohostinnosť patrí k tradícii kresťanských spoločenstiev a rodín. Naši starci nás učili príkladom, že pri stole v kresťanskom dome je vždy tanier polievky pre priateľa na cestách alebo pre núdzneho, ktorý zaklope. A v kláštoroch sa s hosťom zaobchádza s veľkým ohľadom, akoby to bol Kristus. Nestraťme, ale naopak znovu oživujme tieto zvyky, ktoré sa poznajú z evanjelia!“

Na slávení liturgie hodín sa zúčastnili aj študenti z pravoslávnych cirkví, ktorým Svätá stolica štipendiami umožňuje absolvovať štúdiá na rímskych univerzitách. Prítomná bola aj skupina mladých z rozličných krajín, študentov Ekumenického inštitútu vo švajčiarskom Bossey.

Plné znenie homílie Svätého Otca

Na palube lode, ktorá vezie Pavla do Ríma, sú tri rôzne skupiny. Najsilnejšiu z nich tvoria vojaci, podriadení stotníkovi. Potom sú to námorníci, od ktorých prirodzene všetci pasažieri závisia počas dlhej cesty. Nakoniec sú tu tí najslabší a najzraniteľnejší: väzni.

Keď loď narazí na plytčinu pri brehoch Malty -  po tom ako bola viac dní pohadzovaná búrkou -, vojaci zamýšľajú pozabíjať väzňov, aby sa poistili pred tým, že by im nikto utiekol. Zastaví ich v tom však stotník, ktorý chce zachrániť Pavla. Totiž, aj keď Pavol patril medzi tých najzraniteľnejších, ponúkol svojim spoločníkom na ceste niečo dôležité. Zatiaľ čo všetci strácali každú nádej na prežitie, apoštol priniesol nečakané posolstvo o nádeji. Anjel ho uistil slovami: «Neboj sa, Pavol! (...) Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.» (Sk 27, 24).

Pavlova dôvera sa ukáže ako opodstatnená a všetci cestujúci sú nakoniec zachránení. Po vystúpení na suchú zem Malty zakusujú pohostinnosť obyvateľov ostrova, ich láskavosť a ľudskosť. Z tohto dôležitého detailu bola prevzatá téma Týždňa modlitieb, ktorý sa dnes končí.

Drahí bratia a sestry, toto rozprávanie o Skutkoch apoštolov hovorí aj o našej ekumenickej ceste, nasmerovanej k jednote, ktorú si Boh vrelo želá. V prvom rade nám hovorí, že tí, ktorí sú slabí a zraniteľní, tí, ktorí materiálne majú málo čo ponúknuť, ale ktorí zakladajú svoje bohatstvo v Bohu, môžu darovať cenné posolstvá pre dobro všetkých.

Pomyslime na kresťanské komunity: aj tie najmenšie a najbezvýznamnejšie v očiach sveta, ak zakusujú Ducha Svätého, ak žijú lásku k Bohu a k blížnemu, majú posolstvo, ktoré môžu ponúknuť celej kresťanskej rodine. Pomyslime na marginalizované a prenasledované kresťanské komunity. Rovnako ako v príbehu o stroskotaní Pavla, sú to často tí najslabší, ktorí prinášajú najdôležitejšie posolstvo spásy. Pretože Bohu sa tak páčilo: zachrániť nás nie silou sveta, ale slabosťou kríža (porov. 1 Kor 1,20-25).

Ako Ježišovi učeníci si preto musíme dávať pozor, aby sme sa nenechali ťahať svetskou logikou, ale radšej sa rozhodli načúvať tým najmenším a najchudobnejším, pretože Boh s obľubou posiela svoje posolstvá prostredníctvom nich, ktorí sa najviac podobajú jeho Synovi, ktorý sa stal človekom.

Rozprávanie Skutkov apoštolov nám pripomína aj druhý aspekt: pre Boha je prioritou záchrana všetkých. Ako Pavlovi hovorí anjel: „Boh chcel uchrániť všetkých tvojich spoločníkov plavby“. Je to vec, na ktorej Pavol trvá. Aj my si to potrebujeme opakovať: je našou povinnosťou uskutočňovať prioritnú túžbu Boha, ktorý, ako píše samotný Pavol, «chce, aby boli všetci ľudia spasení» (1 Tim 2,4).

 Je to pozvanie, aby sme sa nevenovali výhradne našim komunitám, ale aby sme sa otvorili dobru všetkých, univerzálnemu pohľadu Boha, ktorý sa vtelil, aby objal celé ľudské pokolenie, a zomrel a vstal z mŕtvych na spásu všetkých. Ak sa s pomocou jeho milosti necháme preniknúť jeho víziou, môžeme prekonať naše rozdelenia.

Pri stroskotaní Pavla každý prispieva k záchrane všetkých: stotník robí dôležité rozhodnutia, námorníci zúročujú svoje znalosti a schopnosti, apoštol povzbudzuje tých, ktorým chýba nádej. Aj medzi kresťanmi každá komunita má svoj dar na ponúknutie druhým. Čím viac hľadíme ponad čiastkové záujmy a prekonávame dedičstvá minulosti v túžbe pokročiť smerom k spoločnému cieľu, tým spontánnejšie budeme môcť tieto dary rozpoznať, prijať a zdieľať.

A prichádzame k tretiemu aspektu, ktorý bol v centre tohto Týždňa modlitby: pohostinnosť. Svätý Lukáš v poslednej kapitole Skutkov apoštolov hovorí ohľadom obyvateľov Malty: «Tí si nás veľmi uctili» alebo «boli k nám neobyčajne ľudskí» (v. 2). Oheň rozložený na pobreží, aby zohrial stroskotaných, je krásnym symbolom ľudského tepla, ktoré ich nečakane obklopuje. Aj náčelník ostrova dokazuje, že je ústretový a pohostinný voči Pavlovi, ktorý sa odmeňuje uzdravením jeho otca i mnohých ďalších chorých (porov. v. 7-9). Nakoniec, keď apoštol a tí, čo boli s ním, vyrazili smerom do Itálie, Malťania ich veľkodušne vystrojili zásobami (v. 10).

Z tohto Týždňa modlitieb by sme sa chceli naučiť byť viac pohostinnými, predovšetkým medzi nami kresťanmi, aj medzi bratmi rôznych vyznaní. Pohostinnosť patrí k tradícii kresťanských spoločenstiev a rodín. Naši starci nás učili príkladom, že pri stole v kresťanskom dome je vždy tanier polievky pre priateľa na cestách alebo pre núdzneho, ktorý zaklope. A v kláštoroch sa s hosťom zaobchádza s veľkým ohľadom, akoby to bol Kristus. Nestraťme, ale naopak znovu oživujme tieto zvyky, ktoré sa poznajú z evanjelia!

Drahí bratia a sestry, v tomto duchu sa obraciam so srdečným a bratským pozdravom na Jeho Eminenciu metropolitu Gennadia, reprezentanta Ekumenického patriarchátu, na Jeho Milosť Iana Ernesta, osobného reprezentanta arcibiskupa Canterbury v Ríme, a na všetkých zástupcov rôznych cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktorí sa tu zišli.

Pozdravujem aj študentov Ekumenického Inštitútu Bossey, ktorí sú na návšteve Ríma, aby sa prehĺbili vo svojom poznaní Katolíckej cirkvi, i mladých pravoslávnych a východo-pravoslávnych, ktorí tu študujú so štipendiami Výboru pre kultúrnu spoluprácu s Pravoslávnymi cirkvami, pôsobiaceho pri Pápežskej rade na podporu jednoty kresťanov, ktorý zdravím a ďakujem mu. Spoločne neúnavne pokračujme v modlitbe vzývania Boha za dar plnej jednoty medzi nami.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

25 januára 2020, 18:41