Hľadaj

Vatican News

Civilizovanosť je schopnosť čeliť kultúre odpadu – slová pápeža Kongregácii pre náuku viery

Pri príležitosti plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre náuku viery prijal Svätý Otec František vo štvrtok 30. januára jeho účastníkov. Sústredil sa najmä na ochranu ľudskej dôstojnosti v kritických a terminálnych fázach života. Za podmienku civilizovanosti spoločnosti označil jej schopnosť čeliť tzv. skartačnej kultúre.

Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Pápež František hovoril o úlohe Cirkvi čeliť kultúre skartovania slabých a chorých. Pri situáciách nevyliečiteľne chorých vyzdvihol úlohu hospicov a paliatívnej starostlivosti. Ocenil aj normatívnu prácu kongregácie v oblasti sexuálneho zneužívania a ochrany mladistvých.

V úvode príhovoru pápež František poďakoval členom Kongregácie pre náuku viery za ich službu Cirkvi, ktorou je podpora a ochrana integrity katolíckej náuky o viere a morálke. Zdôraznil, že náuka nie je niečím uzatvoreným:

„Kresťanská náuka nie je systém strnulý a uzatvorený do seba, ale ani nie nejakou ideológiou, ktorá sa mení od sezóny k sezóne; je to dynamická realita, ktorá sa zostávajúc vernou svojim základom obnovuje z generácie na generáciu a má zhrnutie v jednej tvári, jednom tele a jednom mene: Zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus.

Vďaka Zmŕtvychvstalému Pánovi nás viera otvára dokorán voči blížnemu a jeho potrebám, od tých najmenších až po najväčšie. Preto si odovzdávanie viery vyžaduje, aby sme mali na pamäti jej príjemcu, poznali ho a milovali slovom i skutkom. Z tohto pohľadu je význačné vaše úsilie reflektovať na tomto plenárnom zhromaždení nad  starostlivosťou o osoby v kritických a terminálnych fázach života.“

V súčasných tendenciách sveta sa vytráca úcta k hodnote ľudského života a vytráca sa zľutovanie, konštatoval pápež František. V tzv. „kultúre odpadu“ už nezostáva miesto pre solidaritu:

„Súčasný socio-kultúrny kontext postupne stále viac naštrbuje povedomie toho, čo činí ľudský život cenným. Je totiž stále častejšie hodnotený na základe jeho výkonnosti a úžitkovosti, až natoľko, že životy, ktoré nespĺňajú toto kritérium, sa považujú za životy „odpísané“ alebo „nedôstojné“. V tejto situácii straty autentických hodnôt zlyhávajú aj nespochybniteľné povinnosti solidarity a ľudského a kresťanského bratstva.

V skutočnosti, spoločnosť si zasluhuje prívlastok „civilizovanosti“ vtedy, ak vytvára protilátky proti kultúre odpadu; ak uznáva nedotknuteľnú hodnotu ľudského života; ak sa solidarita aktívne praktizuje a chráni ako základ spolužitia.“

Pápež František uviedol i príklad Dobrého Samaritána, ktorý učí správnemu pohľadu srdca, pretože človek mnohokrát pozerá a nevidí. „Chýba zľutovanie“, povedal pápež a pripomenul koľkokrát sa v evanjeliu spomína Ježišovo zľutovanie s trpiacim človekom. Takýto prístup je potrebný aj dnes, pokračoval Svätý Otec:

„Vzťahový, a nie čisto klinický prístup k chorému, branému v jedinečnosti a celistvosti jeho osoby, ukladá povinnosť nikdy nikoho neopúšťať v situácii nevyliečiteľnej choroby. Ľudský život si z dôvodu svojho zamerania k večnosti zachováva celú svoju hodnotu a celú svoju dôstojnosť v akejkoľvek situácii, aj v chúlostivosti a slabosti, a ako taký je vždy hodný maximálnej úcty.

Sv. Tereza z Kalkaty, ktorá žila štýl blízkosti a zdieľania, keď chránila až do úplného konca uznanie a úctu k ľudskej dôstojnosti a robila umieranie ľudskejším, hovorila takto: „Kto na ceste svojho života zapálil hoci len plamienok v temnote nejakého človeka, nežil márne“.

V tejto súvislosti myslím na to, aké dobro konajú hospice v paliatívnej starostlivosti, kde sú nevyliečiteľne chorí sprevádzaní s odbornou lekárskou, psychologickou a duchovnou podporou, aby mohli žiť dôstojne, upokojení blízkosťou im drahých osôb v konečnej fáze ich pozemského života. Dúfam, že takéto centrá budú i naďalej miestom, kde sa s nasadením poskytuje „terapia dôstojnosti“ živiac tak lásku a úctu k životu.“

Na záver Svätý Otec povzbudil členov a spolupracovníkov Kongregácie pre náuku viery v ich práci, ktorá pomáha Cirkvi ochraňovať ľudskú dôstojnosť:

„Oceňujem tiež štúdium, ktoré ste podnikli v súvislosti s revíziou pravidiel delicta graviora (veľmi závažných zločinov), vyhradených vášmu Dikastériu, uvedených v motu proprio sv. Jána Pavla II. „Sacramentorum sanctitatis tutela“. Vaše úsilie sa uberá správnym smerom, keď aktualizuje normatívu s cieľom zvýšiť účinnosť postupov, urobiť ich usporiadanejšími a organickejšími vo svetle nových situácií a problémov súčasného sociálno-kultúrneho kontextu. Zároveň vás povzbudzujem, aby ste neochvejne pokračovali v tejto úlohe a ponúkli hodnotný príspevok v oblasti, v ktorej je Cirkev priamo zapojená, aby sa postupovalo dôsledne a transparentne pri chránení svätosti Sviatostí a ochrane ľudskej dôstojnosti pred jej pošliapavaním, najmä u tých najmenších.“

Pápež napokon ocenil aj nedávno vydaný dokument Pápežskej biblickej komisie  s názvom „Čo je človek“ o základných témach biblickej antropológie. Prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorým je kardinál Luis Ladaria SJ, je totiž zároveň aj na čele Pápežskej biblickej komisie. 

30 januára 2020, 18:40