Hľadaj

Vatican News
Ilustračná snímka: Katedrála Blaž Ilustračná snímka: Katedrála Blaž 

Zajtrajšia pápežova cesta do Rumunska bude mať aj ekumenický charakter

Pápež František sa už zajtra vydá na svoju 30. apoštolskú cestu. V dňoch 31. mája – 2. júna navštívi Rumunsko. Mottom jeho cesty, ktorá sa bude niesť v mariánskom duchu, sú slová vyzývajúce k jednote: „Kráčajme spoločne“. Svätý Otec bude pokračovať v línii ekumenizmu, po stopách sv. Jána Pavla II., ktorý krajinu navštívil v roku 1999.

Pápež František začne svoju cestu na sviatok Navštívenia Panny Márie, ktorý sa na Slovensku slávi 2. júla. Počas cesty navštívi všetky tri hlavné regióny krajiny: Moldáviu, Transilvániu i Valašsko a prednesie celkovo osem príhovorov, vrátane troch homílií.

Svätý Otec navštívi hlavné mesto Bukurešť, ďalšími zastávkami budú mestá Jaš, Blaž a mariánska svätyňa Šumeleu Čiuk. Súčasťou programu je aj blahorečenie siedmich biskupov – mučeníkov komunistického režimu.

V Rumunsku sa zloženie veriacich líši z hľadiska rítu i jazyka. Kvôli tejto rozmanitosti ho sv. Ján Pavol II. pred dvadsiatimi rokmi nazval záhradou Panny Márie“. Prítomní sú tu veriaci rímskokatolíckeho i gréckokatolíckeho obradu, hovoriaci po rumunsky i po maďarsky, poľsky, chorvátsky či arménsky. V tejto krajine, kde pravoslávni tvoria väčšinu obyvateľstva, sa pápež František stretne aj s pravoslávnym patriarchom a Stálou synodou Rumunskej pravoslávnej cirkvi.

Kard. Parolin o ekumenickom charaktere cesty

Na ekumenický charakter pápežovej návštevy poukázal v rozhovore pre Vatican News vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin:

„Toto je jedna charakteristika, ktorá silne poznačuje túto cestu. Pamätajme na to, že práve pred dvadsiatimi rokmi, v máji 1999, Rumunsko navštívil sv. Ján Pavol II. Bola to cesta, ktorú môžeme definovať ako historickú, pretože otvorila dvere aj pre návštevu iných krajín s pravoslávnou väčšinou.

Všetci si pamätáme volanie, ktoré sa ozývalo námestím: „Jednota! Jednota!“ Toto bol istotne prvý krok, základný krok. Cesta súčasného pápeža ide tak trochu v tejto línii; má byť ďalším krokom vpred v tomto zmysle, pracujúc práve v prospech ekumenizmu.

Zdá sa mi, že z istého ekumenického pohľadu je treba zdôrazniť dve veci: prvou vecou je Rumunsko ako križovatka, kde sa stretávajú Východná a Západná Európa, most medzi rozličnými skutočnosťami, ako sa to prejavuje v jej bohatom umeleckom dedičstve, ktorým je skutočne obdarené; druhou vecou je aspekt spoločného svedectva.

Už tu existoval ekumenizmus – ten ktorý pápež nazýva ekumenizmom krvi, čiže veriaci, ktorí patrili či už ku Katolíckej cirkvi alebo k tej Pravoslávnej a ktorí trpeli počas ateistického režimu, ktorý porušoval náboženskú slobodu a práva veriacich. Takže už uskutočnili jednotu v utrpení, v mučeníctve.“

Rumunsko v prehľade

Rumunsko tvoria tri regióny: Transylvánia, Moldávia a Valašsko. Krajina má bohatú históriu – kultúra bola ovplyvnená stretom pôvodnej dáckej civilizácie s civilizáciou Rímskej ríše. V moderných dejinách národ bojoval za zvrchovanosť spod nadvlády Osmanskej ríše a neskôr Uhorska. Valašsko a Moldávia boli už od 14. storočia samostatnými kniežatstvami, zatiaľ čo Transylvánia tvorila dlhý čas súčasť Uhorska - Sedmohradsko.

V roku 1862 sa Moldávia a Valašsko zjednotili do jedného kniežatstva, ktoré však až do roku 1877 muselo platiť dane Osmanskej ríši. Po Prvej svetovej vojne sa Rumunské kráľovstvo rozšírilo o ďalšie územia. Po Druhej svetovej vojne sa krajina dostala do mocenskej sféry Sovietskeho zväzu. Komunistický režim vládol v Rumunsku až do roku 1989, keď sa krajina vrátila na cestu demokracie.

V takmer 20-miliónovom Rumunsku tvoria 89% obyvateľstva Rumuni. Medzi 18 národnostnými menšinami je aj 20-tisíc Slovákov (0,1%). Najvýraznejšími menšinami sú Maďari (7%), Rómovia (2%) a Nemci (1%).

Z hľadiska náboženskej príslušnosti je krajina prevažne pravoslávna. Až 87% sa hlási k Rumunskej pravoslávnej cirkvi, katolíci východného i západného obradu tvoria 7%, čo je približne 1,5 milióna obyvateľov.

Katolícka cirkev v Rumunsku

Katolícka cirkev v Rumunsku má šesť latinských diecéz a  šesť gréckokatolíckych eparchií. Okrem toho má Ordinariát pre katolíkov arménskeho obradu žijúcich v Rumunsku - so sídlom v Gherle. Pápež František v roku 2018 menoval apoštolského vizitátora pre rumunských gréckokatolíkov žijúcich v Západnej Európe.

Konferenciu biskupov Rumunska tvorí 18 biskupov. V krajine pôsobí 2057 kňazov, 1070 rehoľníčok a na kňazstvo sa pripravuje takmer 600 seminaristov.  

Evanjelium sa na územie Rumunska dostalo z Rímskej ríše, keď Dáciu, ako sa vtedy územie nazývalo, dobyl v roku 105 po Kristovi cisár Traján. Korene viery v Rumunsku podľa tradície siahajú až k apoštolovi Ondrejovi, ktorý evanjelizoval oblasť Ponto Eussino pri Čiernom mori. Z Rumunska pochádzajú aj viacerí dôležití cirkevní otcovia, ako sú Ján Kassián a Dionýz nazývaný Malý (Dionysius Exiguus). Niektorí miestni biskupi sa zúčastnili na prvých konciloch Cirkvi.

Prvá diecéza bola založená v roku 1009 za vlády prvého uhorského kráľa Štefana I., keďže toto územie od 10. storočia ovládali Maďari. Išlo o Transylvánsku diecézu, ktorá je v súčasnosti latinskou diecézou Alba Júlia (Alba Iulia). V 16. storočí  väčšia časť veriacich diecézy, v ktorej boli aj Maďari a Nemci, prešla k protestantom. Katolíkmi zostali najmä obyvatelia maďarskej národnosti. Neskôr bola oblasť Sedmohradského kniežatstva (Transylvánia) pod protektorátom katolíckych Habsburgovcov a diecéza bola zreorganizovaná so sídlom v Albe Júlii.

Rumunskí gréckokatolíci

Aj v dôsledku blízkosti Byzantskej ríše po Veľkej schizme v roku 1054 veľká časť obyvateľstva Valašska, Moldávie a Transylvánie priľnula k pravosláviu. V roku 1700 sa časť pravoslávneho kléru zjednotila s Rímom, čo potvrdila Synoda Alby Júlie. Patriarcha Atanázius Anghel formálne uznal primát Ríma i ďalšie dva body katolíckej náuky bez toho, aby sa zriekol liturgie a východných tradícií. Tak sa zrodila Rumunská gréckokatolícka cirkev.

Pápež Pius IX. v roku 1853 bulou Ecclesiam Christi ex omni lingua ustanovil Rumunskú gréckokatolícku metropoliu Fagaraš - Alba Júlia s troma sufragánnymi eparchiami. Dovtedy boli eparchie podriadené latinskému prímasovi Uhorska sídliacemu v Ostrihome.

Svätá stolica nadviazala diplomatické vzťahy s Rumunskom v roku 1920 a v roku 1927 bol podpísaný konkordát. Po Druhej svetovej vojne sa v krajine začalo obdobie prenasledovania zo strany komunistického režimu, ktoré sa týkalo predovšetkým gréckokatolíkov. V roku 1948 bola Rumunská gréckokatolícka cirkev nariadením Stalina postavená mimo zákon a všetci jej veriaci boli nútení prestúpiť do Pravoslávnej cirkvi. Biskupi odmietli a boli uväznení, rovnaký osud postihol aj 600 kňazov. Kostoly, fary, kláštory, školy i cintoríny boli vyvlastnené. Kňazi, ktorým sa podarilo uniknúť pred uväznením, pôsobili v tajnosti.

-zk-

30 mája 2019, 12:48