Sv. Jozafát (3): Polocký arcibiskup

Milí poslucháči, v dnešnom príspevku si priblížime posledné obdobie života svätého Jozafáta, ktoré prežil ako arcibiskup a láskavý pastier zvereného mu ľudu. Bol vysvätený na biskupa v nedeľu 12. novembra 1617 vo Vilniuse. Jeho svätiteľom bol kyjevský metropolita Jozef Rutský, s ktorým Jozafát tvoril významnú dvojicu pre vtedajšiu metropóliu – mohli by sme povedať, že boli niečo ako Cyril a Metod pre naše kraje. Kým metropolita Rutský staval na nohy zúboženú a zanedbanú kyjevskú metropóliu po stránke organizačnej, Jozafát bol jej hybným motorom po stránke duchovnej. Jeho novým sídlom sa stalo mesto Polock v dnešnom Bielorusku. 

Ako nový polocký arcibiskup sa Jozafát nevzdialil od svojej pastvy. Jeho nový status nezmenil jeho mníšsky spôsob života. I naďalej sa obliekal ako mních a obýval jednu skromnú celu. Treba povedať, že Jozafát bol vysvätený na biskupa ako koadjútor, čiže ako biskup s nástupníckym právom. Polocká katedra totiž nebola uprázdnená, ale jej biskupom bol už 90-ročný Gedeon Broľnický, človek slabý, nerozhodný a bez potrebného vzdelania. Pretože mal okolo seba radcov s nie najlepšími úmyslami, privítal svojho nového pomocníka, biskupa Jozafáta chladne. Ale Jozafátova skromnosť a pokora pomohli zlomiť nedôverčivosť biskupa Gedeona, takže ich vzťah sa v krátkej dobe pretvoril na vzťah syna a otca a nevládny biskup Gedeon, zaopatrený sviatosťami, po krátkej dobe zomrel na Jozafátových rukách.

Ako sídelný biskup sa teraz Jozafát dal práce a ukázal sa ako dobrý administrátor majetkov. Podarilo sa mu zreštaurovať katedrálu Božej Múdrosti, prinavrátiť cirkvi kláštory, ktoré sa nachádzali v rukách svetských osôb, no predovšetkým sa stal horlivým kazateľom cirkevnej jednoty.

Tri roky po jeho biskupskej vysviacke bola na území kyjevskej metropólie obnovená aj pravoslávna, nezjednotená hierarchia. Prakticky v každom meste, kde sídlil gréckokatolícky biskup, bol ustanovený ešte jeden nezjednotený biskup. Vytvorila sa tak paralelná hierarchia, ktorá rozdeľovala obyvateľstvo, čím rástla nevraživosť, hádky a roztržky medzi duchovenstvom i ľudom.

Za nezjednotených, najväčším hlásateľom a obrancom pravoslávia bol biskup Meletij Smotrický, človek vzdelaný, askéta, no predovšetkým veľký protivník Jozafáta, ktorý napísal niekoľko diel a pamfletov proti únii. Medzi obyvateľstvom sa šírili heslá typu: „Koniec únii! Koniec latinskému a jezuitskému násiliu! Zjednotení biskupi sa schovávajú a chcú prejsť na latinský obrad! Dušechvat Jozafát, ktorý sa ukrýva vo Varšave, už slúži latinskú omšu; videli ho!“ Je pravdou, že Jozafát bol v tom období vo Varšave, ale kvôli tomu, aby pomáhal metropolitovi Rutskému.

Keď sa vrátil späť do svojho sídla, našiel ľud i duchovenstvo podelené medzi sebou. Nezjednotení mnísi využívali na svoje protiunijné ciele mešťanov, radnice i miestnych obyvateľov. Na adresu Jozafáta bolo možné čoraz častejšie počuť vyhrážky. Situácia sa zhoršovala každým dňom. Tvorili sa plány, ako sa Jozafáta na dobro zbaviť. Ale Jozafát sa nezľakol. Aj on začal tvoriť plány boja proti ľudskej zlobe a na obranu únie. Často verejne vystupoval a svoje kázne venoval otázke únie. Práve slávením liturgie dokazoval dôslednú vernosť byzantskému obradu v jeho čistote. I on navštevoval svojich priateľov, známych a povzbudzoval ich vo vernosti cirkvi. Ale rozprával sa aj so svojimi protivníkmi, no vždy láskavo a mierne.

Ako ukážku Jozafátovho prístupu k nezjednoteným, možno zacitovať polockého mestského radcu Ivana Chodyka, ktorý bol pravoslávnym a s katolíckou cirkvou sa zjednotil až po Jozafátovej smrti. Sám sa vyznal takto: „S určitosťou môžem povedať, že Jozafátovi ako arcibiskupovi na ničom nezáležalo tak veľmi ako priviesť nás k jednote, pričom sa zhováral s nami trpezlivo a vľúdne. Pozýval nás k sebe na obed a stále opakoval to isté. Raz ma chytil za ruku a nechcel mi dovoliť odísť z chrámu, ale povzbudzoval ma, aby som už konečne zanechal nesvornosť.

Miloval nezjednotených a snažil sa priviesť ich k jednote; nemal nás v nenávisti ani nás neprenasledoval. Len ten neprijal úniu, koho sám Boh vydal napospas jeho zvôli. Nemôžem vytknúť Jozafátovi žiadne agresívne správanie voči nám, alebo žeby nám bol spôsobil nejakú krivdu či poskytol nám dôvod na to, aby sme ho nenávideli.“ Pán však dovolil, aby sa zloba protivníkov únie stupňovala čoraz viac. Jozafátovi nepriatelia podnikli na jeho odstránenie niekoľko nevydarených atentátov. Bolo už len otázkou času, kedy sa to podarí.