Srdce Ježišovo, moja útecha na tvojom súde

Vladyka Pavol pôsobil v Prešove spočiatku ako apoštolský administrátor a pre toto obdobie mal erb, ktorý obsahoval tri polia, presnejšie tri kruhy, v ktorých sa nachádzali Božské Srdce, pelikán kŕmiaci svoje mláďatá – symbol Eucharistie, ktorej kult vladyka Pavol všemožne podporoval a rozvíjal, a napokon Svätý Duch vznášajúci sa nad vodami.

Keď sa v roku 1940 stal už sídelným prešovským biskupom, zmenil si aj svoj biskupský erb a dal mu novú podobu. V hornej časti tohto erbu môžeme vidieť na pozadí malého kríža Božské Srdce, ktoré si vladyka Pavol veľmi uctieval a úctu k nemu šíril v celej prešovskej eparchii. Z rany prebodnutého Kristovho srdca vyteká prameň vody, ktorý sa však v dolnej časti erbu mení na mohutnú rieku. Pri rieke, na pozadí zelených hôr, stoja dva jelene, ktoré z nej pijú a nachádzajú v nej občerstvenie a silu.

Nemožno si tu nepomyslieť na slová žalmistu: Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. Je to však zároveň aj akýsi prorocký symbol toho, o čom o pár rokov neskôr, v roku 1956, písal pápež Pius XII., keď v encyklike Haurietis aquas – Budete čerpať vodu, písal o správnom chápaní kultu Božského Srdca a o mnohých duchovných plodoch, ktoré táto úcta prináša na všeobecný úžitok veriacich. 

V tejto hlboko duchovnej encyklike 

pápež píše: „Kto by mohol  náležitejšie opísať údery Božského Srdca Spasiteľa, ktoré sú zaručenými znakmi jeho nekonečnej lásky, vo chvíľach, v ktorých On  poskytol ľudstvu svoje najdrahocennejšie dary: seba samého vo sviatosti Eucharistie, svoju Najsvätejšiu Matku a kňazstvo? Ešte pred požívaním Poslednej večere so svojimi učeníkmi, mysliac na ustanovenie sviatosti svojho Tela a svojej Krvi, v ktorej vyliatí bola potvrdená Nová zmluva, Srdce Ježišovo sa chvelo intenzívnym dojatím, čo On vyjavil apoštolom týmito slovami:

„Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť“ (Lk 22,15); avšak jeho dojatie muselo dosiahnuť vrchol vtedy, keď „vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“  Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás“ (Lk 22,19-20).

Je teda možné oprávnene tvrdiť, že Božská Eucharistia, sviatosť i obeta, skrze ktorú on sám seba rozdáva a obetuje sa prostredníctvom svojich služobníkov  „od východu slnka až po západ“  (Mal 1,11), ako aj kňazstvo, sú zjavné dary Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

A ďalej Pius XII. pokračuje: „Naliehavo teda žiadame všetky naše milované deti v Kristovi, aby horlivo praktizovali túto pobožnosť, nech tí, ktorí už sú naučení čerpať spásonosné vody, ktoré prýštia zo Srdca Vykupiteľa, nech sú zvlášť tými, ktorí na spôsob divákov čím prv začnú pozorovať so zvedavým a bázne plným duchom toto potešujúce predstavenie. Nech pozorne  rozjímajú, že ide o kult, ako sme na to už vyššie poukázali,  ktorý bol už oddávna rozšírený v Cirkvi a ktorý hlboko ponára svoje korene do samotných stránok Evanjelia.

Ide o kult, ktorý je v súlade s učením Tradície a posvätnej Liturgie,  ktorý oceňovali Rímski veľkňazi mnohorakými a najvyššími chválami. Neuspokojili sa iba s ustanovením sviatku ku cti najvznešenejšiemu Srdcu Vykupiteľa a s jeho rozšírením v Cirkvi po celom svete, ale okrem toho boli autormi slávnostného zasvätenia sa ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu.“

V tomto mesiaci zasvätenom Božskému Srdcu, je teda dobré si pripomenúť tú skutočnosť, s akou veľkou láskou sa Kristovo srdce pre nás celkom vyčerpalo, lebo nás milovalo až do krajnosti. Na toto gesto sa nedá odpovedať ináč než láskou, hoci tá naša je v mnohom nedokonalá, neraz i sebecká. Nech je však úprimná. K tomu nás i dnes pozýva blažený biskup, vladyka Pavol, so svojím biskupským mottom: Boh je láska, milujme ho!

Pre Vatikánsky rozhlas pripravil o. Marko Durlák