Mjanmarský kňaz: Omša s pápežom je odkaz pre trpiace krajiny

V Mjanmarsku tvoria kresťania 5% obyvateľstva, z toho je to asi 700 tisíc katolíkov. V krajine, ktorú v roku 2017 navštívil pápež František, sa od februára tohto roka vážne zmenila vnútropolitická situácia po nástupe vojenského autoritatívneho režimu. Protesty proti potláčaniu demokracie sa stretávajú s násilím. Pokiaľ ide o Cirkev, tá v Mjanmarsku už aj v minulosti trpela nedostatkom slobody, s niektorými črtami podobnými podmienkam Cirkvi u nás za komunistickej totality. 

Pohľad na historickú i súčasnú situáciu Cirkvi v Mjanmarsku 

i svoje osobné svedectvo priblížil pri internetovej konferencii 12. mája páter Maurice Moe Aung, mjanmarský katolícky kňaz z Kongregácie misionárov viery, pôsobiaci v Ríme. Páter Aung sa narodil v štáte Kayah, pri hraniciach s Thajskom, kde spoznal dielo talianskej misijnej organizácie PIME, ktorá veľa vykonala v evanjelizácii tejto ázijskej oblasti. Rodnú krajinu opustil pred 30 rokmi kvôli štúdiám filozofie a teológie v Ríme, potom sa tam ešte vrátil, a teraz v posledných rokoch sa znovu nachádza vo Večnom meste, ako kaplán jednej z okrajových farností.

Katolícka komunita sa v Mjanmarsku vytvorila v 16. storočí vďaka prítomnosti reholí barnabitov, františkánov a jezuitov. V 19. storočí boli založené školy a nemocnice. Prvý seminár, ktorý je stále v činnosti, existuje zásluhou Spoločnosti Ježišovej, vysvetľuje páter Maurice.

„V roku 1962, keď vojenská vláda dostala socialistický ráz, boli všetky budovy znárodnené. Vyhnaní misionári a miestni kňazi sa museli s veľkou zodpovednosťou postarať o evanjelizáciu,“ hovorí mjanmarský kňaz. „Stali sme sa prenasledovanými a chudobnými. Nemali sme žiadny hlas,“ konštatuje a dodáva, že po roku 1965 nebolo možné ani spolupracovať medzi diecézami. Činnosť Cirkvi bola obmedzená na pôsobenie v maličkých zdravotných zariadeniach či sirotincoch. Až v roku 2005 bolo možné prvé národné zhromaždenie Katolíckej cirkvi v Mjanmarsku.

Páter Aung dosvedčuje, že pápežova návšteva v roku 2017 priniesla „svetlo pre krajinu“, a bola skutočnou „oslavou pre medzináboženský dialóg“. „Iba po návšteve pápeža sa v krajine katolicizmus stal naozaj ceneným,“ hovorí páter Maurice.

V zapojení sa do prípravy svätej omše 

pre mjanmarských katolíckych veriacich, ktorej bude vo Vatikánskej bazilike predsedať pápež František v nedeľu 16. mája, sa podľa slov pátra Aunga komunita emigrantov z Mjanmarska žijúcich okrem Ríma aj v Miláne a iných mestách viac stmelila.

„Mjanmarčania v Taliansku sú hlavne študenti. Početní sú členovia rehoľných komunít a potom sú tu i laici, ktorí pracujú“ vysvetľuje misionár.

Na otázku, aký odkaz dá svetu eucharistické slávenie Svätého Otca s mjanmarskou komunitou, páter Maurice hovorí, že sa to netýka len v úzkom zmysle Mjanmarska, ale aj ďalších krajín, ktoré podobne prežívajú neslobodu:

„Je to veľký znak nádeje a pokoja. Kamkoľvek pápež František išiel, podnecoval pokoj, nádej, bratskú lásku. Túto nedeľu si nesmieme myslieť, že sme protagonistami, čo by bolo úzkoprsé. Svätý Otec je s nami, s mjanmarským ľudom, ale aj so všetkými národmi, ktoré trpia nespravodlivosťami a vojnou.“

„Ázijský juhovýchod si veľa vytrpel. Kambodža, Vietnam, Mjanmarsko. Už nemôžeme čakať. Svet nám musí rozhodne pomôcť,“ hovorí mjanmarský kňaz a pripomína aj Irak, Sýriu, Líbyu a ďalšie krajiny podobne prechádzajúce utrpením.

-mh, jb-