Hľadaj

Vatican News
Ilustračná snímka Ilustračná snímka 

Obrad sviatosti manželstva v byzantskom ríte - PODCAST

V rámci rubriky zo života gréckokatolíkov prinášame príspevok o symbolike obradu sviatosti manželstva v byzantskom ríte.

Samuel Jackanič SJ

Letné mesiace sú okrem pokojnejšieho a azda aj prázdninového rytmu obdobím mnohých pekných udalostí. Medzi tieto radostné udalosti nepochybne patria aj mnohé sobáše a s nimi spojené oslavy, ktoré sa u nás na Slovensku určite uskutočnia v hojnom počte aj toto leto. V dnešnom príspevku si preto priblížime obrad sviatosti manželstva v byzantskom obrade, tak ako ho poznáme z našich gréckokatolíckych a pravoslávnych chrámov na Slovensku, a pokúsime sa preniknúť hlbšie do jeho bohatej symboliky.

S. Jackanič: Obrad sviatosti manželstva v byzantskom ríte

Obrad sviatosti manželstva v byzantskom obrade pozostáva z dvoch častí, ktoré sa vo väčšine prípadov v našich chrámoch vysluhujú naraz jedna po druhej. Tou prvou, kratšou časťou, je obrad zasnúbenia, počas ktorého kňaz požehnáva pár aj prstene, ktoré im následne odovzdá. Odovzdanie prsteňov i  modlitba plná biblických symbolov vyjadrujú slobodné a vedomé rozhodnutie obidvoch snúbencov uzavrieť sviatosť manželstva.

Obrad zasnúbenia sa odohráva v predsieni chrámu 

a podľa známeho pravoslávneho teológa Alexandra Schmemanna by sme mohli povedať, že tento obrad je v určitom zmysle slova akousi kresťanskou formou „prirodzeného manželstva“, je vyjadrením prirodzenosti vzťahu medzi mužom a ženou. Tento prirodzený vzťah je však hneď od začiatku nasmerovaný k svojmu skutočnému a hlbšiemu zmyslu:

„Pane, Bože náš,“ modlí sa kňaz v modlitbe, „z pohanských národov si si zasnúbil Cirkev, čistú pannu. Požehnaj toto zasnúbenie a zjednoť a zachovaj týchto svojich služobníkov v pokoji a jednomyseľnosti.“ Človek, stvorený pre lásku, prahne po naplnení a vykúpení. Vo svojej prirodzenosti túži milovať a byť milovaný a táto túžba zapísaná v jeho vnútri je „predsieňou“ Božieho kráľovstva.

Po obrade zasnúbenia kňaz vovádza pár do chrámu v slávnostnom sprievode a v tomto momente začína druhá časť obradu sviatosti manželstva v byzantskom obrade, tzv. korunovanie. V tejto chvíli sa už jedná o skutočnú formu sviatosti v jej najhlbšom zmysle, pretože z predsiene sa vstupuje do samotného chrámu a tento moment predstavuje vstup snúbencov i všetkých prítomných do reality Cirkvi, je procesiou Božieho ľudu v ústrety tajomstvám Božieho kráľovstva.

Samotný akt korunovania novomanželov, ktorý nasleduje, je v skutočnosti iba ďalším a nádherným vyjadrením tohto radostného vstupu manželstva do skutočností Krista a Cirkvi. Koruny na hlavách novomanželov vyjadrujú viditeľný znak sviatosti manželstva a špeciálnu milosť, ktorá im je v tejto sviatosti udelená.

„Pane, Bože náš, korunuj ich slávou a cťou,“ modlí sa kňaz po tom, čo položil na hlavu novomanželov koruny. Prirodzene, v tomto prípade nejde iba o akúsi povrchnú slávu a česť. Jedná sa o slávu a česť človeka, ktorý je kráľom všetkých stvorených vecí, o jeho skutočnú a najhlbšiu hodnotu danú Bohom: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 1, 28)

Každá rodina je v skutočnosti malým kráľovstvom, domácou cirkvou. Prvým rozmerom korún na hlavách novomanželov je tak vedomie začiatku tohto malého kráľovstva, domácej cirkvi, ktorá je povolaná odzrkadľovať a predznamenávať Božie kráľovstvo. Na tejto ceste čaká novomanželov mnoho prekážok, ktoré pred nich postaví život. Ak sa však napriek nim rozhodnú vytrvať v láske a vernosti jeden voči druhému, postupne sa stanú jeden pre druhého kráľom a kráľovnou v najhlbšom zmysle tohto slova, kráľovnou a kráľom lásky, vernosti a odpustenia.

Druhým významom, ktorý evokujú koruny na hlavách novomanželov, je česť a sláva inej koruny, tej mučeníckej. „Koruna mučeníctva“ je výraz, ktorý terminologicky siaha do začiatkov kresťanstva a používa sa pomerne často. Koruna tak v tomto prípade novomanželom pripomína, že cesta do Božieho kráľovstva je v skutočnosti mučeníctvom, je svedectvom lásky a vernosti Kristovi, v ktorých sú nám žiarivým príkladom práve mučeníci.

Mučeníctvo vo svojej podstate neznamená iba svedectvo krvi či nebodaj akúsi bolestínsku a sadistickú záľubu v bolesti, ale každodenné a trpezlivé nasledovanie Krista a vedomé odumieranie sebe a svojmu egoizmu. V skutočnosti je tak každý kresťan, každý nasledovník Krista bez ohľadu na svoj životný stav, pozvaným stať sa mučeníkom – svedkom.

Po samotnom akte korunovania nasledujú čítania z Listu Efezanom a z Jánovho evanjelia. Čítanie o svadbe v Káne Galilejskej zdôrazňuje, že Ježiš je prítomný v každom manželstve a že ho požehnal. Každé kresťanské manželstvo je tak pozvané k zázraku premeny vody na víno, k premene vody, symbolizujúcej každodenný manželský život, na víno, predstavujúce každodenný manželský život premenený a naplnený vzájomnou láskou manželov.

Následne novomanželia držiaci sa za ruky nasledujú kňaza obchádzajúc tetrapod a sebe i všetkým v chráme tak sprítomňujú, že manželstvo, ktoré práve uzavreli, je v skutočnosti cestou a procesom ruka v ruke a po všetky dni života. Počas tohto krátkeho sprievodu prítomní veriaci spievajú tropáre svätým mučeníkom, prosiac o požehnanie pre novomanželov a znova im pripomínajúc, že odteraz budú aj oni každodenne povolaní svojou vzájomnou manželskou láskou spoločne svedčiť o Božej láske ku každému človeku v Kristovi. V závere kňaz sníma z hláv novomanželov koruny a celý obrad sviatosti manželstva je ukončený modlitbami a prepustením.

Na symboly bohatý a krásny obrad sviatosti manželstva v byzantskom obrade, ako ho poznáme z našich chrámov, nás všetkých pozýva k hlbšiemu uvedomeniu si toho, že kresťanské manželstvo vo svojej najhlbšej podstate nie je iba akousi kultúrnou záležitosťou či prežitkom plným povinností a zákazov nedávajúcich žiaden zmysel. Práve naopak, každé kresťanské manželstvo, každá domáca cirkev je povolaná vyjadrovať a odzrkadľovať lásku Boha k svetu a krásu a radosť zo života s Kristom. Modlime sa, aby boli všetky kresťanské manželstvá pre svet znamením tejto lásky, krásy a radosti.

21 júna 2020, 19:12