Samuel Jackanič SJ: Duch lásky

Pôvodne bol tento deň pre Židov poľnohospodárskym sviatkom poďakovania za ukončenie žatvy, postupom času sa však do popredia dostávala vďačnosť za plnosť zjavenia a Zákon, ktoré urobili z dvanástich kmeňov Izraela Boží ľud. Slávnosť Päťdesiatnice, ktorá patrí k najstarším a najdôležitejším kresťanským sviatkom, spomínajú Tertulián a Origenes už v 3. storočí a zmienku o nej nachádzame i v zápiskoch pútničky Egérie, ktorá opisuje jej slávenie v Jeruzaleme na konci 4. storočia.

Opis udalosti Turíc nachádzame na úvodných stranách Skutkov apoštolov, ktoré nám približujú, ako bol v päťdesiaty deň po Ježišovom zmŕtvychvstaní apoštolom darovaný Svätý Duch a oni naplnení týmto Duchom lásky a milosti kázali zhromaždenému ľudu o Ježišovi a získavali nových učeníkov.

Jedna z veršových slôh večierne v deň Svätej Päťdesiatnice 

nám približuje túto tajomnú udalosť týmito slovami: „Teraz sa apoštoli zaodeli Kristovou mocou z výsosti, lebo Utešiteľ ich obnovil, keď obnovil svoju prítomnosť v ich tajomne obnovenom poznaní.“ V tomto tajomnom momente Otec poslal apoštolom Ducha lásky, Utešiteľa, ktorého im Ježiš prisľúbil pri svojej rozlúčke a ktorý ich uvedie do plnej pravdy (Jn 16, 13), obnoví ich srdcia a vďaka ktorého pomoci a prítomnosti apoštoli hlbšie pochopia Ježišove slová.

Samotný sviatok Päťdesiatnice v byzantskom obrade so sebou prináša dve liturgické špecifiká. Tým prvým, na prvý pohľad hneď viditeľným, je zelená liturgická farba, ktorá je v byzantskom obrade na rozdiel od latinského vyhradená takmer výlučne pre tento sviatok a pre celý po ňom nasledujúci týždeň. Druhou liturgickou „zvláštnosťou“ tohto sviatku sú tri dlhé a krásne modlitby, prednášané počas večierne v deň Svätej Päťdesiatnice, počas ktorých všetci prítomní v chráme kľačia.

Tieto modlitby sú krásnou oslavou tajomstva Trojjediného Boha a všetkého toho, čo v dejinách spásy urobil pre záchranu človeka. Na kolenách sa nerecitujú preto, žeby mali kajúci charakter, ale kvôli tomu, aby ešte viac zdôraznili moment zvolávania a prijatia Svätého Ducha. Táto večiereň sa v niektorých pravoslávnych a gréckokatolíckych chrámoch neslávi v nedeľu večer, ale hneď po rannej nedeľnej božskej liturgii.

Tento veľký dar, ktorý obnovil apoštolov a zjednotil ich v Cirkvi povolanej hlásať ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša, je darom pre všetkých tých, ktorí odovzdali svoj život Kristovi, pre všetkých kresťanov. To zdôrazňuje a oslavuje aj prvá z veršových slôh večierne v deň Svätej Päťdesiatnice: „Teraz bol vyliaty Duch Utešiteľ na každé telo, lebo počnúc apoštolským zborom, dal milosť aj veriacim. (...) Aj my, osvietení múdrosťou srdca a Svätým Duchom upevnení vo viere, prosíme za spásu našich duší.“

Sviatok Päťdesiatnice tak pre kresťana nie je iba akousi archaickou pripomienkou dvetisíc rokov starých udalostí. Pre každého kresťana, rovnako ako kedysi pre apoštolov, je pozvánkou k zakúseniu premieňajúcej prítomnosti Ducha, ktorý nám pomáha zakúšať Božiu lásku a obnovuje našu odvahu svedčiť o vzkriesenom Ježišovi svojím životom všade tam, kam nás pošle.

Túto skúsenosť apoštolov i pozvanie stať sa „rybárom ľudí“, určené každému kresťanovi naprieč stáročiami, nachádzame i v jednoduchých a krásnych slovách tropára sviatku Päťdesiatnice, ktorý spievame počas božskej liturgie: „Požehnaný si, Kriste, Bože náš. Rybárov si urobil nadovšetko múdrymi, keďže si im zoslal Ducha Svätého a cez nich si celý svet ulovil. Milujúci človeka, sláva tebe.“

Kiež sú aj pre nás tohtoročné Svätodušné sviatky premieňajúcou skúsenosťou Ducha, ktorý v našich srdciach obnovuje skúsenosť Božej lásky a ako Ježišových apoštolov nás pozýva svedčiť o nej za každých okolností.

Príspevok odvysielaný vo Vatikánskom rozhlase 28. mája 2020 v rámci rubriky zo života gréckokatolíkov pripravil Samuel Jackanič SJ, poslucháč teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana a člen medzinárodného jezuitského kolégia Del Gesù v Ríme.