Hľadaj

Blahoslavený Metod Dominik Trčka CSsR (1886-1959) Blahoslavený Metod Dominik Trčka CSsR (1886-1959) 

Spievanie vianočnej koledy vo väzení ho stálo život – bl. Metod Dominik Trčka

V novoročnom zamyslení o. Miroslav Bujdoš CSsR približuje osobnosť blahoslaveného Metoda Dominika Trčku. Gréckokatolícky redemptorista sa narodil 6. júla 1886 vo Frýdlante nad Ostravicou v okrese Frýdek-Místek a zomrel ako mučeník pre vieru 23. marca 1959 v Leopoldove. Blahorečil ho sv. Ján Pavol II. dňa 4. novembra 2001 na Vatikánskom námestí.
Novoročné zamyslenie o. Miroslava Bujdoša CSsR

Spievanie vianočnej koledy vo väzení ho stálo život

Nachádzame sa v čase, kedy každý človek prijíma a tiež dáva rôzne blahopriania. Mnohí si dávajú tiež osobné predsavzatia. Čo tak dať si jedno spoločné? Pokúsme sa v budúcom roku zostať verní svojím hodnotám, napriek okolnostiam, v ktorých sa ocitneme.

Zdá sa, že práve my kresťania potrebujeme byť verní v časoch, kedy všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že Boh nás opustil, že sa nič nedarí. Úspech definovaný týmto svetom, je úplne iný, ako ho definuje Biblia. Jedna z definícií úspechu podľa Biblie je, či sme boli verní tomu, do čoho nás Boh povolal.

Prečo tento úvod? Chcem Vám predstaviť udalosť zo života môjho spolubrata, blahoslaveného redemptoristu Metoda Dominika Trčku. Je privilégiom stať sa inšpiráciou pre druhých. Tým privilégiom bol obdarený blahoslavený Metod Dominik.

„Neobyčajná elegancia vo vystupovaní, láskavosť, veľká rozvaha, diplomatický talent, vodcovský duch. Veselý a miluje veselosť. Ťažkosti znáša mlčky a hrdinsky. Všeobecne obľúbený a vážený.“ Takto na neho spomínal jeden zo spolubratov. Kvôli sláveniu vianočných sviatkov nevinným spievaním koledy sa stal neodpustiteľnou provokáciou pre väzenských dozorcov, na následky čoho doplatil vlastným životom.

Keď v noci 13. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do zhromažďovacích táborov, blahoslavený o. Metod Dominik trafil do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna Leopoldova“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť.

Bolo zaužívané, že keď mal väzeň za sebou polovicu trestu, mohol požiadať o podmienečné prepustenie. Často to však účelovo využívali väzenskí dozorcovia, aby vo väzňovi vyvolali nádej na prepustenie, aby následne po negatívnej odpovedi väzeň upadol na duchu a ešte viac sa psychicky zlomil. V podobnej situácii sa ocitol aj blahoslavený o. Metod Dominik.

„Keď si odpykal polovicu trestu, podal si žiadosť o podmienečné prepustenie. Dozorcovia mu tvrdili, že bude určite prepustený na slobodu. Uveril im. Veď sa to zdalo také humánne a rozumné. Načo držať starého človeka vo väzení? Robiť nevládze, nezarobí ani na seba. Správe väznice je len na ťarchu. Takého je naozaj najlepšie z väzenia prepustiť,“ uvádza jeho spoluväzeň a spolubrat o. Augustín Krajčík.

„Najmä keď uvážime, že si už odpykal plných šesť rokov. Za toľké roky nadobudol staručký väzeň dosť slušný väzenský majetok: slušné šaty, dobré deky, pekné misky na stravu, dobré topánky a podobne.  Kamaráti ho prosili, aby im tieto veci vymenil. Ochotne to urobil. Bol presvedčený, že keď ho prepustia, nikdy už ich nebude potrebovať.  A čo sa nestalo? Neprepustili ho. Toto sklamanie ho tak zronilo, že asi dva týždne s ním nebola nijaká reč. Vyhýbal sa spoločnosti, uzatváral sa do seba, nikomu nedôveroval.“

Istý múdry človek raz povedal, že „je niečo ešte smutnejšieho ako strata bohatstva - strata nádeje. To je pre človeka najväčšie nebezpečenstvo a najväčšia bolesť. Nedostatok nádeje vedie k rezignácii, k životnému smútku, k depresii.“

Ak chceme mať iný život ako ostatní, musíme robiť veci ináč ako ostatní. Ak chceme mať výnimočný život, ak skutočne chceme mať kvalitný život, tak musíme robiť veci výnimočne a kvalitne viac ako všetci ostatní. Apoštol Pavol to zdôrazňuje slovami: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania“ (Rim 12,2).

To si blahoslavený Metod Dominik veľmi rýchlo uvedomil. Pred Vianocami 1958 už písal svojej rodine list plný dobrosrdečnosti: „Drahí, blížia sa Vianoce, myslím na vás a celú rodinu. Nech vám Boh dá milosť prežiť tieto sviatky v radosti a prajem vám to z celého srdca a budem na vás myslieť. Zdravie mám obstojné. K novému roku vám prajem veľa šťastia, Božieho požehnania a zdravia. Nezabúdam na vás. Celú rodinu vrelo pozdravujem.“ Váš strýko Metod Dominik.

Vtedy ešte netušil, že tieto Vianoce, v roku 1958, sa mu stanú "osudné". Celú udalosť opisuje MUDr. Anton Neuwirth, ktorý bol v tom čase jeho spoluväzeň v Leopoldove: „... pred Vianocami, myslím si, že to bolo na Štedrý deň, otec Trčka sedel vo výklenku pri okne a spieval si náboženskú pieseň. Okolo tohto okna po chodbe chodil dozorca ... videl ho tam sedieť, tak si otvoril trošku okno a počúval. Aj keď o. Trčka spieval tichúčko, dozorca musel rozumieť o čo ide. ... Keď počul, že spieva nábožnú pieseň, tak zavolal veliteľa stráže, ... prišiel aj s nejakým ďalším jedným či dvomi, neviem, asi s eskortou, a zobrali o. Trčku a za trest ho zavreli na samotke do korekcie.“

Táto korekcia bolo vlastne väzenie vo väzení. Po tie dni, keď niekto niečo urobil, tak za trest ho zavreli do tej korekcie, kde sa mal napraviť. Tieto mali zvláštny režim, predovšetkým boli tmavé. Tam bývalo malé okienko, aj to bolo veľmi často zavreté železným príklopom. Korekcia mala betónovú podlahu a tak isto lôžko bolo ako taký jeden veľký betónový hranol, samozrejme studený, na ktorom mohol spať ten, ktorý bol v korekcii. A aby nemohol veľmi dobre zaspať, tak tam boli zamurované vyčnievajúce doštičky, ktoré stále tlačili väzňa, ktorý si chcel na lôžku oddýchnuť. Na noc nemohol dostať viac ako jednu deku. Jesť dostávali iba obdeň.

Blahoslavený o. Metod Dominik veľmi rýchlo chytil zápal pľúc, štyridsiatky teploty, dostal tuberkulózu,  až nakoniec ráno 23. marca o 9. hodine 1959 zomrel. V posledných dňoch jeho života ho opatroval dnes Boží služobník o. Mastiliak, ohľadom ktorého je otvorený proces blahorečenia. Ako poznamenal historik, „svätec opatroval svätca“. Spoluväzeň MUDr. A. Neuwirth pamätá na slová blahoslaveného Metoda Dominika: „ja sa na nich nehnevám, ja sa na nich nehnevám“.

Prešovský biskup blahoslavený Peter Pavol Gojdič blahoslaveného Metoda Dominika s obľubou nazýval „pilierom svojej eparchie“. Ešte niečo, jeho predstavení v noviciáte ho opísali takto: „Medzi redemptoristami bol považovaný za človeka síce priemerne nadaného, ale veľmi húževnatého, ktorý je ochotný na sebe pracovať! Snažil sa byť kreatívny a vynaliezavý.“

Milí poslucháči, prajme si odvahu byť vernými svojim životným povolaniam napriek neúspechom, nepochopeniam, sklamaniam a samote. Blahoslavený Metod Dominik Trčka, prihováraj sa za nás v roku 2020!

o. Miroslav Bujdoš CSsR

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

02 januára 2020, 12:54