Peter Dufka SJ: Čím nás obohacuje pôstne pokánie?

Celý liturgický rok má pre náš duchovný život veľký význam. Jednotlivé liturgické obdobia nás upozorňujú na rôzne aspekty duchovného života, ktorými sa môžeme obohatiť.

Pôstne obdobie je obdobím pokánia. I pokáním sa človek môže duchovne obohatiť, a preto si skúsme všimnúť jeho tri základné funkcie. Ide o očistnú, oslobodzujúcu a  eschatologickú funkciu. Skúsme si ich všimnúť trochu bližšie.  

1. Očistná funkcia

Na adresu pôstu som neraz počul poznámku: Načo robiť pokánie, načo sa postiť, veď mi Pán Boh i tak odpustí. Stačí, keď sa vyspovedám a všetko bude v poriadku. Toto je pravda. Pán nám odpustí vo sviatosti zmierenia všetky hriechy, ktoré vyznáme a ktorých sa chceme v budúcnosti vyvarovať. Inak je to však s ľuďmi. Tí nám niekedy odpustia, a niekedy nie. Neraz i celý život nosia v srdci hnev na niekoho, kto im možno i nechtiac ublížil.

Celkom inak je to však s prírodou, našou ľudskou prirodzenosťou. Tá nám nikdy neodpustí. Každý hriech sa hlboko zapíše do našej prirodzenosti a  ani sviatosť zmierenia ju nezmaže. Ide totiž o prirodzené dôsledky hriechu, ktoré si nesieme celý život ako ťažký batoh. Radi by sme sa ho zbavili, ale nevieme ako.

To, čo odstraňuje prirodzené dôsledky hriechu, je pokánie. Dobrovoľné či nedobrovoľné kríže, ktoré nesieme na našich pleciach, nielen že posilňujú naše vôľové vlastnosti, ale postupne nám vracajú pôvodnú čistotu. Presvedčila ma o tom skúsenosť z pastorácie.

Istá 80-ročná pani mi pri každom stretnutí hovorila 

o svojom  hriechu z  mladosti, kedy súhlasila s abortom. Keď som jej povedal, aby sa k tomu nevracala, veď jej Pán už dávno odpustil hriech, ktorý sa stal pred 60 rokmi a ktorý už niekoľkokrát vyznala vo sviatosti zmierenia, odpovedala: Ja viem, že Boh mi odpustil, ale ja neviem odpustiť sama sebe. Cítim, že tento hriech ma natrvalo poznačil.

Boh vždy odpustí, ľudia niekedy áno a niekedy nie, ale príroda nám nikdy neodpustí. I  lekári majú podobný názor. Všetky zanedbania, hriechy voči nášmu zdraviu na nás v starobe počkajú. Všetko sa nám vráti, pretože naše telo si všetko zapamätá, hovoria.

Podobne je to i v duchovnej oblasti. Hriechy sa zapisujú i do našej prirodzenosti a jediné, čo ju dokáže opäť ozdraviť, je pokánie. Ján Klimak hovorí o rôznych formách pokánia, ktoré sú prostriedkami očisťovania či ozdravovania. Iba po tejto očistnej kúre dokážeme vnímať duchovné hodnoty, ktoré v nás dovtedy nerezonovali.

Ján Klimak zoradil formy pokánia podľa gréckej abecedy. Niektoré z nich sú: pôst, ovládanie jazyka, práca, službu iným, pokora, eliminovanie príjemnosti a ďalšie. Je presvedčený o tom, že nič tak nezmýva nánosy hriechu, ako slzy pokánia. Pokánie má teda podľa Klimaka očisťujúcu funkciu.

2. Oslobodzujúca funkcia

Druhým pozitívnym aspektom pokánia je oslobodenie sa od rôznych naviazaností, ktoré sme si často i podvedome vytvorili. Priam otrocky sa človek vie naviazať k materiálnym dobrám, k  osobám, ba dokonca k vlastným názorom do takej miery, že  si názory druhých ľudí ani len nevypočuje.

Zo života sv. Antona Pustovníka je známa udalosť, ako sa ho v chráme hlboko dotkli slová evanjelia podľa Matúša: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma (Mt 19, 21). Bolo to krátko po tom, čo mu zomreli obaja rodičia a zostala mu iba mladšia sestra. On sám mal vtedy len okolo 20 rokov. Zdedený majetok rozdal chudobným. Časť z neho dal nábožným ženám, ktorým zveril svoju sestru na výchovu a začal žiť jednoduchým spôsobom života na kraji svojho rodného mesta.

Tu však zistil, že nadbytočného majetku sa ešte nezbavil. S prekvapením zistil, že v ňom rezonujú iné slová, ako tie, ktoré počul v chráme a ktoré zmenili jeho zabezpečený život. Boli to výčitky, obavy a úzkosti, ktoré mu našepkávali akési iné hlasy. Čo si to urobil? Rozdal si majetok svojich rodičov, ktorí ho nadobudli s veľkou námahou. Zbavil si sa jedinej sestry, o ktorej nevieš, čo prežíva a ako sa má. Čo si to urobil? Úzkosť a strach z týchto výčitiek a pocitov v ňom vyvolávali deštruktívny smútok, ktorý celkom isto nebol od dobrého ducha.

Diabol núti každého človeka k naviazanosti a k nezdravým vzťahom. Vnútorný odstup od vecí, ktoré vlastníme, sloboda vo vzťahu k osobám, s ktorými sa stretávame a schopnosť prijať i iný pohľad či názor, ako je ten náš patrí k  duchovnému i osobnostnému rastu človeka. A práve pokánie nám môže v tejto oblasti výrazne napomôcť.

3. Eschatologická funkcia

V mníšskej tradícii pokánie bolo radostným úkonom kajúcnosti. Vychádzalo predovšetkým z nádeje, že všetky dôsledky hriechu dokážeme vďaka pokániu z nášho života odstrániť. Druhým dôvodom pozitívneho pohľadu na pokánie bolo presvedčenie, že človek v procese spásy nezostáva pasívny, ale istým spôsobom spolupracuje s Bohom. Je to forma aktívneho odčiňovania hriechov už tu na zemi s neustálym pohľadom na večnosť. A to nie len svojich, ale i hriechov iných.

Ide o to, čo sv. Pavol v liste Kolosanom vyjadril týmito slovami: Teraz sa radujem v utrpení pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (Kol 1, 24). Nedávno prebehla v médiách trochu neobvyklá správa o mladom kňazovi, ktorý dostal rakovinu mozgu. Ide o Američana, ktorý sa volá John Hollowell. Patrí k popredným kňazom aktívnym aj na sociálnych sieťach.

V modlitbe prosil Boha, aby mu zoslal utrpenie, ktoré by vedel zniesť a ktoré chce obetovať za obete zneužívania. Len nedávno bol tomuto kňazovi diagnostikovaný nádor na mozgu. Lekári mu odporučili chirurgický zákrok a následnú chemoterapiu. John Hollowell danú informáciu zverejnil na svojom portáli. Zároveň uviedol, že utrpenie prijíma v pokoji a zveruje ho pod ochranu Panny Márie Lurdskej.

Milí priatelia, využime pôstne obdobie na konanie pokánia. Je to jedinečný prostriedok k nášmu očisteniu od nánosov hriechu, k oslobodeniu sa od zlých naviazaností a k neseniu krížov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho povolania. Nech aj nám v tomto pomáha Panna Mária.