Hľadaj

Vatican News
Zo slávnosti Dňa zasväteného života 1. februára 2020 vo Vatikánskej bazilike Zo slávnosti Dňa zasväteného života 1. februára 2020 vo Vatikánskej bazilike  (Vatican Media)

Čnosť čností - zamyslenie pátra Petra Dufku SJ

Výsledok dobrých či zlých rozhodnutí obyčajne nedá na seba dlho čakať. Dobré rozlišovanie je neľahký proces, na ktorý samotný človek niekedy nestačí. Potrebuje Božiu pomoc ale i pomoc druhej osoby. Preto sa rozlišovanie nazýva čnosť čností ale i umenie umení. Kto iný ako zasvätené osoby by mali v tejto čnosti vynikať?
Rubrika P. Petra Dufku SJ o spiritualite súčasného človeka - február 2020

Známa grécka báj hovorí o životnej voľbe Heraklesa. Ako tak uvažoval na svojich potulkách nad životnou cestou, zbadal, ako sa k nemu blížia dve ženy. Prvá, oblečená do bieleho rúcha, išla pomaly a pokojne. Druhá, v nádherných šatách obšitých zlatom a drahými kameňmi, kráčala tanečným krokom, cestou sa upravovala  a obzerala. Predbehla prvú a ihneď Heraklesa oslovila:

„Nevieš, Herakles, aký život si vybrať? Vyvoľ si mňa za sprievodkyňu. Poznám najpríjemnejšiu cestu. Nebude ťa trápiť nijaká práca a nijaká námaha a každý večer ťa bude očakávať mäkké lôžko. Cudzí ľudia budú pracovať, a ty budeš užívať výsledky ich usilovnosti.”

„Kto si, že môžeš toľko sľubovať?”, spýtal sa prekvapený Herakles. - „Nazývajú ma Rozkoš,” odvetila žena, „a mám priateľov po celom svete.”

Pristúpila žena oblečená v bielom a povedala: „Nič z toho, čo je dobré a za čím je hodno túžiť, nedostaneš bez práce. Ak chceš zberať úrodu, musíš najprv zasiať. Ak chceš vyniknúť, musíš veľa pracovať a odoprieť si, čo si iní neodopierajú. Ak si zvolíš mňa, nesľubujem ti ľahkú cestu. Nazývajú ma Čnosť.” „Ak pôjdeš za Rozkošou,” pokračovala Čnosť, „budeš jesť bez hladu a piť bez smädu a nebudeš vedieť, po čom by si mal túžiť. Prejdeš životom ako lenivý tieň a nezanecháš za sebou nič, iba prázdny mech od vypitého vína. Ak sa rozhodneš pre mňa, vykonáš veľké činy.”

Postavy sa rozplynuli. Herkules neváhal ani chvíľu, akú cestu si vyvoliť. Rozhodol sa pre čnosť. Toľko stará grécka báj.

Dnes, na deň zasväteného života, si skúsme všimnúť čnosť všetkých čností, ktorou je podľa viacerých autorov duchovné rozlišovanie. Podľa Jána Kasiána, ktorý sa už v piatom storočí touto oblasťou zaoberal,  práve zasvätené osoby by v ňom mali vynikať. Ich  život sa totiž neodvíja len od jedného rozhodnutia, ktoré urobili na začiatku svojho povolania, ale celý ich život je poznačený množstvom rozhodovaní, ktoré majú jeden cieľ a jeden prostriedok. Cieľom je nebeské kráľovstvo a prostriedkom je čisté srdce. Všetky naše rozhodnutia by mali byť podriadené týmto dvom skutočnostiam. To sa netýka len zasvätených osôb, ale každého kresťana. Skúsme si všimnúť niekoľko aspektov správneho rozlišovania.

Poznanie seba samého: Prvým dôležitým aspektom rozlišovania je poznanie seba samého. Po istých rokoch života sa my sami najlepšie poznáme. Vieme o našich silných a slabých stránkach. Do procesu rozhodovania treba zapojiť i našu pamäť a skúsenosti z minulosti. Naše zlyhania či úspechy sú vzácnym zdrojom poznania, ktoré pri rozlišovaní treba zohľadniť.

Poznanie seba samého a živá pamäť osobnej minulosti 

je teda dôležitým zdrojom rozlišovania. Pre zasvätené osoby však Kasián hlavný dôraz kladie na otvorenosť voči predstaveným. To je podľa neho zdroj rozlišovania, ktorý garantuje nielen prirodzená autorita staršej, skúsenej osoby, ale i samotný Boh. Poznanie Božej vôle cez rady a usmernenia predstaveného, ku ktorému viaže zasvätenú osobu rehoľná poslušnosť, je takto najistejším zdrojom správneho rozlišovania.  

Naša činnosť: Druhým aspektom či objektom rozlišovania je  naša činnosť. Známa činnosť, ktorá sprevádza každý duchovný rast, je eliminovanie zlozvykov a získavanie čností. I tu je podstatnou vecou duchovné rozlišovanie.

Kasián vymenúva celý rad čností, ktoré možno nadobudnúť cvičením. Sem zaiste patrí askéza, pravidelnosť v modlitbe či v štúdiu, pracovné návyky či služba akéhokoľvek druhu. Nezabúda však zdôrazniť, že čnosti nemajú charakter len vonkajších návykov, ale predovšetkým vnútorných.

Ide o bdelosť, stráženie myšlienok vlastného srdca. Tu upozorňuje na nepatrné impulzy a ponuky, ktoré rezonujú v našom vnútri. Tieto treba hneď na začiatku rozlíšiť, aby do srdca nevstúpilo nič nečisté. I keď pre vnútornú čistotu je potrebná duchovná citlivosť, je viac ovocím úsilia, ako dlhého uvažovania a skúmania. Preto hovorí o čase rozlišovania a čase vytrvalosti a vernosti.

Kasián ďalej upozorňuje na oblasť preháňania. Hovorí, že každá aktivita by mala mať svoju mieru.   Prílišná činnosť alebo prehnaná askéza sa podobá stále napnutému luku, ktorý sa takto ľahko oslabí alebo natrvalo poškodí tým, že praskne.

Modlitba: Kasián pripomína, že rozlišovanie nie je len náš intelektuálny výkon, ale je to milosť Božia a charizma. My sami nikdy nepremyslíme všetky zákutia a možné varianty skutočnosti, ktoré sa nás dotýkajú a v ktorých sa máme zorientovať a rozhodnúť. Hovorí o intuitívnom poznaní, ktoré je vzdialené od logiky racionálneho uvažovania, ale jemným hlasom nám akoby našepkáva cestu správnej voľby.

Podľa Kasiána rozlišovanie veľmi úzko súvisí s modlitbou. Mala by predchádzať a sprevádzať každé rozhodovanie. Odporúča predovšetkým krátke, opakované modlitby a žalmy. Opakovanie slov podľa neho spôsobuje bdelosť srdca. Silným zdrojom, ktorý nám pomáha pri hľadaní správneho rozhodnutia je meditovanie Svätého Písma alebo opakovanie úsekov, ktoré sme si zapamätali. Kasián je presvedčený, že samotný Duch Svätý našepkáva a pomáha pri rozlišovaní tomu, kto má čisté srdce.

Imitovanie: Ján Kasián vie o dôležitosti svätých, ktorí stimulujú a motivujú duchovný život zasvätených osôb. Hovorí však, že by nemalo ísť o kopírovanie, ale napodobňovanie  či inšpiráciu, ktorú každý realizuje inak, na svoj spôsob. Ako príklad uvádza známu biblickú postavu Dávida, ktorý porazil Goliáša. Porazil ho však len vďaka tomu, že použil zbraň, ktorú dobre poznal a ktorá mu bola vlastná.

Ľahko si možno predstaviť, ako ho pred týmto dôležitým zápasom inštruovali skúsení bojovníci Izraela. Zaiste mu navrhovali brnenie a štít na ochranu. Samotný Goliáš, filištínsky bojovník sa z jeho výzbroje vysmieval a hneď na prvý pohľad ním pohrdol. Dávid však premohol obrovského Goliáša obyčajným prakom, ktorého presne mierená strela zasiahla Goliáša rovno do čela. Dávid zvíťazil, pretože použil svoju zbraň, svoj spôsob postupovania.

Kasián hovorí, že mnohí môžu byť fascinovaní čnosťami iných a snažia sa ich napodobňovať. Niekedy však až do takej miery, že stratia svoje vlastné. A tak je dobre obdivovať čnosti iných a napodobňovať ich, ale nie bez rozlišovania.  Pri rozlišovaní je  veľmi dôležité správne odmerať vlastné sily a  schopnosti. Inak človek riskuje, že sa rozhodne zle. Podľa Kasiána to, čo je pre jedného liekom, druhému môže ublížiť alebo ho dokonca otráviť.[1]    

Milí priatelia, výsledok dobrých či zlých rozhodnutí obyčajne nedá na seba dlho čakať. Dobré rozlišovanie je neľahký proces, na ktorý samotný človek niekedy nestačí. Potrebuje Božiu pomoc ale i pomoc druhej osoby. Preto sa rozlišovanie nazýva čnosť čností ale i umenie umení. Kto iný ako zasvätené osoby by mali v tejto čnosti vynikať?

 

[1] Porov. Antony D. Rich, Discernment in the Desert Fathers, Waynesboro GA 2007, 75-122

02 februára 2020, 12:45