Hľadaj

Vatican News
P. Lucián Bogucki OFMConv. Páter Lucián Bogucki OFMConv., rektor Kolégia pápežských penitenciárov pri Bazilike sv. Petra 

Páter Alexander Chrappa, prvý slovenský hlas Vatikánskeho rozhlasu

Pri príležitosti 75. výročia prvého vysielania Vatikánskeho rozhlasu v slovenčine, v ktorom 25. decembra 1943 zaznelo vianočné posolstvo Pia XII. v interpretácii pátra Alexandra Chrappu (1886-1947) z rehole minoritov, prinášame rozhovor s rektorom Kolégia pápežských penitenciárov pri Bazilike sv. Petra pátrom Luciánom Boguckim.

P. Lucián Bogucki je rovnako ako páter Chrappa členom rehole konventuálnych františkánov, bežne známych ako minoriti. Pochádza z Poľska a jeho kňazské a rehoľné pôsobenie je dodnes spojené so Slovenskom. V minulosti viedol Kustódiu minoritov na Slovensku, v súčasnosti je rektorom Kolégia pápežských penitenciárov pri Bazilike sv. Petra a špirituálom Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Rozhovor s pátrom Luciánom Boguckim (8 min.)

Stručne o živote P. Alexandra Chrappu (1886-1947)

O osobnosti P. Alexandra Chrappu, ktorý pred 75 rokmi prečítal do Vatikánskeho rozhlasu vianočné posolstvo Pia XII. nie je veľa dostupnej literatúry. Z článku P. Tomáša Lesňáka OFM Conv., ktorý vyšiel v Minoritskom liste č. 7/2003 (22), s. 2, sa dozvedáme základné súradnice jeho života:

Narodil sa 27. mája 1886 vo Svätom Jure. Vzdelanie získal v rodnom meste, neskôr pokračoval v štúdiu v Trnave a v Nových Zámkoch. Do noviciátu rehole minoritov vstúpil 8. septembra 1903 v Târgu Mureș (Marosvásárhely) v Transylvánii, dnešnom Rumunsku. Prvé rehoľné sľuby zložil v roku 1904, večné 8. septembra 1907. Po ukončení filozofie odišiel na teologické štúdiá do Ríma, ktoré v roku 1909 ukončil doktorátom z posvätnej teológie ako deviaty doktorand v obnovených dejinách rádového kolégia Seraphicum. V kronike kolégia sa pri jeho osobe uvádza poznámka o ľahkosti, s akou dosiahol najvyššie známky vo všetkých predmetoch. Za kňaza bol vysvätený vo Večnom meste 19. decembra 1908.

Po svojom návrate do materskej provincie pracoval najprv ako kaplán a katechéta v Arade (dnešné Rumunsko). Od roku 1910 mu bola zverená výchova novicov. Dlhoročné pôsobenie na tomto poli bolo na dva roky 1914 – 1916 prerušené svetovou vojnou, na ktorej sa zúčastnil ako vojenský kňaz. Od roku 1918 bol ustanovený za farára v Spišskom Štvrtku. Jeho skoro dvadsaťročná práca v tejto farnosti, vyznačujúca sa neobvyklou pastoračnou horlivosťou, sa po dlhé roky zachovala v srdciach tamojších veriacich. Po rozpade Rakúsko – Uhorska sa stal delegátom provinciálneho ministra pre slovenské kláštory a následne plnil úlohu provinciálneho tajomníka v novovzniknutej československej provincii.

V roku 1936, povolaný generálnym ministrom P. Bedom Hessom, sa stal rektorom medzinárodného Serafínskeho kolégia v Ríme. Kolégium sa svojimi koreňmi odvoláva na najstaršie univerzitné rádové tradície a prešli v ňom rehoľnou formáciou napríklad pápež Klement XIV., či sv. Maximilián Kolbe i mnoho iných významných osobností Cirkvi.

Poverením riadenia kolégia sa pred pátrom Alexandrom otvorila nová životná kapitola. Okrem vychovávateľských povinností sa zúčastňoval aj na výučbe: prednášal liturgiku, neskôr aj pastorálnu teológiu. V roku 1938 bol Kongregáciou pre výchovu menovaný poradcom pre vzdelávanie pri pápežskom kolégiu Nepomucenum.

Jeho študenti a spolupracovníci si ho uchovali v pamäti najmä ako milovaného a starostlivého otca. Zanechal po sebe spomienku na svoj vynikajúci charakter, ľudské a rehoľné kvality.

Desaťročie, počas ktorého viedol život kolégia bolo obdobím Druhej svetovej vojny, hlbokej ekonomickej núdze a morálnych ťažkostí. V tejto situácii sa P. Chrappa vyznamenal svojím obetavým úsilím, otcovskou starostlivosťou, ale aj organizačným talentom a podnikavosťou. Viacerí v dobrom spomínali napr. na jeho žobravé výpravy do židovského geta. Svojou vychovávateľskou prácou poznamenal generáciu kňazov, ktorá musela čeliť výzvam vojnového a povojnového času.

Možno spomenúť, že medzi jeho chovancov patrili aj blahoslavený páter Pedro Rivera, jeden zo šiestich minoritov usmrtených počas prenasledovania Cirkvi v Španielsku, a blahoslavený páter Herman Stepień, poľský minorita, ktorý vyznal vieru svojou smrťou v lágroch v Auschwitzi.

Od 10. septembra 1939 bol P. Alexander Chrappa generálnym asistentom pre slovanskú oblasť a 9. februára 1945 sa stal sóciom a prvým generálnym asistentom, a zakrátko nato aj ekonómom rádu.  Vo všetkom čo robil pre iných bol stále drahým bratom, presvedčivým svojou jednoduchosťou, neopakovateľným prístupom, humorom a láskou.

Zomrel 9. júna 1947 na následky dlhotrvajúcej choroby. Na jeho pohrebe sa okrem početných predstaviteľov mužských a ženských rehoľných rádov zúčastnil znační počet Slovákov žijúcich v Ríme ako aj delegácia slovenského veľvyslanectva.

Svedectvom jeho bohatého vnútorného života, vždy dobre ukrývaného pred inými, bol spôsob akým znášal až do posledných dní svoju ťažkú chorobu. V krátkom životopisnom článku, ktorý vyšiel po jeho smrti vo vatikánskom denníku, bolo vyzdvihnuté predovšetkým toto jeho svedectvo svätosti vydané v nemocnici milosrdných bratov na Tiberskom ostrove.

-jb-

27 decembra 2018, 18:02