Pápež kardinálom: Snažte sa o nulový deficit a znižujte náklady

Salvatore Cernuzio, Miroslava Holubíková – Vatican News

„Nulový deficit“ nie je cieľ teoretický, ale „dosiahnuteľný“, a preto je potrebné nájsť „vonkajšie zdroje“ pre poslanie každého úradu a dikastéria, zaviesť „transparentné a zodpovedné hospodárenie v službe Cirkvi“, vyhýbať sa zbytočnostiam, vyberať priority, prispievať z prebytku na pokrytie všeobecného deficitu, hospodáriť s ekonomickými zdrojmi prísne a seriózne podľa vzoru „dobrých rodín“. Aj tieto pozvania vyjadruje Svätý Otec v liste kardinálskemu kolégiu pre pokračovanie ekonomickej reformy, ktorá bola jednou z hlavných tém generálnych kongregácií pred konkláve, ako aj jedným z cieľov „procesu transformácie“, ktorý sa začal reformou Rímskej kúrie prostredníctvom apoštolskej konštitúcie Predicate Evangelium.

Oddanosť a tvrdá práca

V liste podpísanom 16. septembra, pápež oceňuje „obetavosť“ a „únavu“ žien a mužov, ktorí sa snažia „prispôsobiť“ tejto obnove, ktorá „napriek ťažkostiam a niekedy aj pokušeniu k nehybnosti a strnulosti voči zmenám“ priniesla v posledných rokoch mnohé výsledky: „Ďakujem vám za pomoc, ktorú ste mi poskytli a naďalej poskytujete“.

Pápež zároveň uznáva, že požiadavky na reformu, na ktoré v minulosti naliehali mnohí členovia kardinálskeho kolégia, boli tiež „prezieravé“ a umožnili „získať väčšie povedomie o tom, že ekonomické zdroje v službe misie sú obmedzené a musia byť spravované s prísnosťou a vážnosťou, aby sa úsilie tých, ktorí prispeli k dedičstvu Svätej stolice, nerozptýlilo“.

Hľadanie vonkajších zdrojov a znižovanie nákladov

Z týchto dôvodov pápež František v tejto chvíli označuje za „povinnú“ „ďalšiu snahu všetkých, aby ‚nulový deficit‘ nebol len teoretickým cieľom, ale skutočne dosiahnuteľným cieľom“. Píše: „Reforma položila základy pre realizáciu etických politík na zlepšenie ekonomickej výkonnosti existujúcich aktív“.

K tomu, ako čítame v liste, sa pridáva „potreba, aby každá inštitúcia vynaložila všetko úsilie na hľadanie vonkajších zdrojov pre svoje poslanie a bola príkladom transparentného a zodpovedného hospodárenia v službe Cirkvi“.

Samozrejme, ide aj o znižovanie nákladov a v tomto smere treba dať „konkrétny príklad, aby sa naša služba niesla v duchu podstatnosti, vyhýbala sa zbytočnostiam a dobre si vyberala priority, uprednostňujúc vzájomnú spoluprácu a synergie“:

„Musíme si uvedomiť, že dnes stojíme pred strategickými rozhodnutiami, ktoré treba prijať s veľkou zodpovednosťou, pretože sme povolaní zabezpečiť budúcnosť misie.“

Model dobrej rodiny a duch služby

„Solidarita dobrých rodín“ je vzorom, na ktorý sa treba odvolávať, píše pápež František s vysvetlením: „Tak ako v týchto rodinách tí, ktorí sa tešia dobrej ekonomickej situácii, prichádzajú na pomoc najodkázanejším členom, subjekty, ktoré zaznamenávajú prebytok, by mali prispievať na pokrytie všeobecného deficitu“. To znamená „starať sa o dobro nášho spoločenstva a konať s veľkorysosťou“ je „nevyhnutný predpoklad na to, aby sme mohli žiadať o veľkorysosť aj zvonka“.

Na záver Petrov nástupca dodáva osobnú výzvu:

„Prijmite toto posolstvo s odvahou, duchom služby a podporte prebiehajúce reformy s presvedčením, lojalitou a veľkorysosťou a aktívne prispejte svojimi vedomosťami a skúsenosťami k reformnému procesu (...) Autentická spolupráca a kooperácia smerujúca k jedinému cieľu, k dobru Cirkvi, je základnou požiadavkou našej služby.“