Synoda: Cirkev je najkrajšia, keď má dvere otvorené
Alessandro Di Bussolo – Vatikán
Pravá krása Katolíckej cirkvi „je zjavná vtedy, keď sú jej dvere otvorené a keď prijíma ľudí. Dúfame, že synoda nám ich pomôže otvoriť ešte viac.“
Takto opísal tému druhého modulu pracovného dokumentu Instrumentum laboris americký kardinál Joseph William Tobin, arcibiskup Newarku. Modul sa zameriava na tému: „Spoločenstvo, ktoré vyžaruje: Ako môžeme byť plnšie znamením a nástrojom zjednotenia s Bohom a jednoty celého ľudstva?“, o ktorej sa diskutovalo v malých skupinách v pondelok popoludní a v utorok dopoludnia.
Kardinál Tobin hovoril o práci zhromaždenia na brífingu, ktorý viedol predseda Komisie pre informácie Dr. Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu.
Pracovné skupiny sa zaoberali druhým modulom
V malých pracovných skupinách (krúžkoch) účastníci generálneho zhromaždenia diskutovali o vzdelávaní, životnom prostredí, multikulturalizme a o kráčaní s ľuďmi na okraji spoločnosti a migrantmi. V pondelok boli zvolení členovia Komisie pre súhrnnú správu a členovia Komisie pre informácie. Malé skupiny, ktoré boli organizované na základe preberaných tém, diskutovali o podkapitolách modulu B1 venovaných spoločenstvu a svoje úvahy prezentovali na piatej generálnej kongregácii v utorok popoludní a na šiestej a siedmej kongregácii v stredu.
Ruffini: skvelé zdieľanie sa medzi všetkými účastníkmi
Podnietený otázkami novinárov prefekt zdôraznil, že na tejto synode, ktorá je pre neho treťou, majú členovia oveľa viac príležitostí vystúpiť, najmä v malých krúžkoch (Circoli Minori). Ako povedal, podľa jeho osobných skúseností „je medzi všetkými účastníkmi veľké zdieľanie sa, ktoré sa začalo predsynodálnymi rekolekciami“. A kardinál Tobin na otázku, či je zhromaždenie „riadené zhora“, odpovedal, že „sa cíti istý, lebo tieto záležitosti k nám neprichádzajú zhora, ale je to proces, ktorý sa začína zdola, od zapojenia Božieho ľudu, a dosiahne sa vrchol. Necítim sa obmedzovaný ani spútaný“.
Sestra Echeverri: počúvame volanie chudobných, migrantov a vylúčených
Okrem kardinála Tobina, rehoľníka redemptoristu a člena riadnej rady sekretariátu synody, sa na brífingu zúčastnila aj sestra Gloria Liliana Franco Echeverri, kolumbijská rehoľníčka z Rádu „Compagnia di Maria Nostra Signora“, predsedníčka Latinskoamerickej konfederácie rehoľníkov (Clar) a svedkyňa synodálneho procesu. Ako zvyčajne, vystúpila aj Sheila Leocádia Piresová, sekretárka Informačnej komisie synody. Kolumbijská rehoľníčka zdôraznila, že medzi účastníkmi 16. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody je túžba žiť ako Ježiš, „ktorý poľudšťuje, ktorý dáva dôstojnosť, ktorý pripája, Ježiš, ktorý otvára dvere druhému“. V procese, „ktorý vidí inú metódu, začínajúcu sa obrátením v Duchu Svätom, v našich malých krúžkoch (Circoli Minori) uznávame práve túto spoločnú dôstojnosť, dôstojnosť, ktorá pramení z úcty, zo spoločenstva, zo vzájomného uznania“. V diskusii o podnetoch modulu B1 „v našich srdciach rezonuje výzva počúvať volanie chudobných. Pri našom stole zazneli témy ako tvár chudobných, migrácia, obchodovanie s ľuďmi, sociálne vylúčenie na predmestiach“.
Kard. Tobin: fascinácia dialógom v multikulturalizme
Americký kardinál, ktorý je v rovnakom krúžku, vysvetlil, že diskutujú spolu s mladou ženou z Ruska, s matkou z Ukrajiny, s turíčnym pastorom z Ghany, s teológom z Malajzie a koordinátorom zo Singapuru. „Je to pre mňa optimálna situácia“, poznamenal kardinál, „byť v takej rôznorodej skupine a môcť počúvať iných“. Ako uviedol, je to pre neho fascinujúce -človeka, ktorý vyrastal v Detroite v multikultúrnom prostredí. A dodal: „Ako kňaz už 45 rokov žijem v kultúrach, ktoré neboli mojimi vlastnými, aspoň v tej, v ktorej som vyrastal“. Túto synodu, ktorá je jeho siedmou v poradí, označil za „najrozmanitejšiu synodu“, akej sa kedy zúčastnil.
Možnosťou Cirkvi je bratstvo: je tu miesto pre každého
Kardinál Tobin sa podelil aj o konkrétnu pastoračnú skúsenosť, keď v katedrále v Newarku prijal „púť ľudí, ktorí sa cítili marginalizovaní kvôli svojej sexuálnej orientácii, LGBT“. Podľa jeho slov to bola skúsenosť otvorenej Cirkvi, ktorá sa snaží osloviť podobne ako jeho diecéza „všetkých, ktorí sa v Katolíckej cirkvi necítia doma“. Na záver povedal, že vo svete, „ktorý charakterizuje vylučujúci nacionalizmus a xenofóbia“, a v ktorom existujú „vodcovia, ktorí sú odhodlaní budovať hranice“, je prioritou Cirkvi „bratstvo, synodalita, ktorá nám umožňuje pochopiť, že všetci sme bratia a sestry. V Cirkvi, kde sme všetci bratia a sestry, je miesto pre každého“.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Zuzana Klimanová, Miroslava Holubíková)
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
