Paolo Ruffini: Synoda je časom zastavenia sa a počúvania iných

Salvatore Cernuzio, Martin Jarábek - Vatikán

Náčrt úvodnej fázy práce synody podal pápež v stredu 4. októbra vo svojom príhovore k prvej generálnej kongregácii: dôležité je počúvanie, „pôst“ slova, najmä verejného, vzájomné spoznávanie, rozlišovanie, rešpektovanie dôvernosti. 

Univerzálna Katolícka cirkev počas týchto štyroch týždňov zhromaždenia vo Vatikáne prechádza do „zastavenia sa“. Podľa prefekta Dikastéria pre komunikáciu Paola Ruffiniho, predsedu Komisie pre informácie (ostatní členovia budú zvolení 9. októbra), je to práve táto novinka: „Čas pozastavenia sa... Ticho, ktoré je svojím spôsobom ohlušujúce, pretože je úplne odlišné od rutiny slova, ktorá je zvyknutá na predpripravené odpovede na polemické otázky“.

Čas stíšenia

„Spôsob, akým si taká veľká inštitúcia, akou je Cirkev, dovolí chvíľu ticha vo viere, v spoločenstve, v modlitbe, je novinkou,“ povedal prefekt Ruffini od rečníckeho pultu počas brífingu vo vatikánskom tlačovom stredisku, ktoré bolo prvé z každodenných stretnutí so zahraničnými médiami. „Môže to pomôcť svetu aj v iných oblastiach ako sú: vojna, klimatická kríza... Zastaviť sa, počúvať sa navzájom. Je to výzva, ktorá si zaslúži, aby sa o nej hovorilo.“

Práca novinárov

Prefekt adresoval svoju výzvu mnohým novinárom, ktorí sa tento mesiac venujú pokrývaniu synody. Vykonávajú „veľmi krásnu, veľmi dobrú“ prácu, ako už povedal pápež. Paolo Ruffini zopakoval jeho slová: „Vaša práca je veľmi dôležitá, aby ste pochopili a dali ľuďom najavo, že prioritou je počúvanie. Sme tu, aby sme sa vám snažili pomôcť v tejto vašej práci,“ dodal a oznámil, že na konci každého modulu zhromaždenia sa budú konať tlačové konferencie s hosťami synody. 

Počas brífingu namietal jeden redaktor, že aj všetkým novinárom bol akosi „nanútený“ pôst, s pápežovou žiadosťou vyhýbať sa „verejným“ slovám a s predpismi (rozdanými všetkým prítomným v sále), ktoré - ako vždy na každej synode - vyzývajú účastníkov „k dôvernosti a rešpektovaniu súkromia“ vlastných prejavov i prejavov iných a zakazujú akékoľvek zvukové a obrazové záznamy. „Kedy sa tento pôst skončí? Budeme mať na konci týchto troch týždňov nejaký pokrm?“, spýtal sa novinár.

Rozlišovanie, nie rozhodovanie

„Ako novinári sa normálne snažíme predvídať záver, čohokoľvek: či už ide o futbalový zápas alebo politické voľby,“ povedal prefekt Ruffini, „ale nemôžete dať odpoveď na to, aký bude záver (synody), pretože sme naozaj len na začiatku.“ Ako vždy hovoril pápež František, synoda je proces, o to viac táto synoda o synodalite, ktorá bude pokračovať aj v roku 2024. „Skúsme ísť krok za krokom,“ vyzval predseda Komisie pre informácie a snažil sa objasniť, že práve metodológia synody si vyžaduje postupnú cestu: „Toto nie je záverečná synoda, sme uprostred, takže nemôžete žiadať od tohto zhromaždenia, aby predznamenalo ukončenie nasledujúceho zhromaždenia.“ A ani záverečná správa, ktorá bude sformulovaná na konci práce koncom októbra nebude predstavovať ciele, ale „cestu, po ktorej kráčame“. „Bude to teda skôr niečo ako Instrumentum laboris než záverečný dokument minulých synod.“

Práca menších kruhov

Paolo Ruffini spolu so Sheilou Piresovou, sekretárkou Komisie pre informácie a komunikáciu Konferencie biskupov Južnej Afriky, vysvetlili - s pomocou niekoľkých obrázkov - ako technicky prebiehala a bude prebiehať práca 35 skupín, ktoré sa stretávajú pri svojich jazykových okrúhlych „stoloch“. Teraz je v centre úvah prvá časť z Instrumentum laboris, týkajúca sa „charakteristických znakov synodálnej Cirkvi“ a „rozhovoru v Duchu Svätom“. V tejto počiatočnej fáze synody ešte neboli do diskusií v prvý deň krúžkov zahrnuté najchúlostivejšie či najpálčivejšie otázky uvedené v pracovnom dokumente a spomenuté samotným pápežom, ako je napr. kňazstvo žien.

V štyroch minútach určených každému účastníkovi bolo najprv potrebné predstaviť sa, potom sa podeliť o cestu, ktorú prešla jeho vlastná cirkev v prvej fáze synodálnej cesty (poradnej): „Ako sa to začalo, ako sa to vyvíjalo, aké ťažkosti sa vyskytli, vzťah medzi miestnou a univerzálnou cirkvou“. Potom bol zvolený „spravodajca“, osoba, ktorá zhromažďuje rôzne skúsenosti a požiadavky, aby ich po diskusii v krúžku predložila zhromaždeniu. Správa vypracovaná touto osobou, zvolenou väčšinou hlasov, „uvedie zhody, rozdiely, myšlienky, ktoré sa objavili“.

Sloboda a zdieľanie

Popri tom „každý člen môže na generálnej kongregácii vystúpiť a poslať svoj text sekretariátu synody“, vysvetlil prefekt a zdôraznil, že „je tu veľa slobody“, že vládne atmosféra „pokojného zdieľania sa“ a každý prežíva hlbokú „duchovnú skúsenosť“. Zážitok predovšetkým „spoločenstva“: „Nie je dôležité, čo hovorí ten či onen účastník, ale čo rozhodne Cirkev v duchu spoločenstva. Je to zložitý proces, ktorý však zaručuje, že každý môže predložiť svoj vlastný názor“.

Fáza rozlišovania

Synoda je tiež „telo“, zdôraznil ďalej prefekt Ruffini. A ak existujú ľudia, ktorí sa od neho cítia odcudzení, ako napríklad niektoré ženy v Spojených štátoch, ktoré sú proti niektorým postojom pápeža alebo iných žien, ktoré boli pozvané na synodu (túto tému nastolil v otázke a diskusii jeden americký novinár), je dôležité mať na pamäti, že sa nachádzame vo fáze „rozlišovania“: „Synoda je cesta, ktorá sa začala, teraz sme viac-menej v polovici,  potom vráti na jednotlivé miesta, k jednotlivým národom a potom sa opäť vráti do Ríma. ...,“ povedal prefekt.

Krúžky, dodal ďalej Paolo Ruffini, „pokračujú v spoločnom rozlišovaní za aktívnej účasti každého člena, aby potom mohli zhromaždeniu ponúknuť všetky body, kde sa zhodli alebo boli v rozpore. Poukážu na napätia, ktoré sa objavili, a na otázky, ktoré zostávajú otvorené, na postrehy a návrhy konkrétnych krokov, ktoré treba podniknúť vo vzťahu k riešeným otázkam“. Nejde teda o diskusiu o názoroch jednotlivých členov: „Nie je to áno alebo nie, ale je to počúvanie a rozlišovanie celej Cirkvi“.