Vatikánsky list pre katolícke vzdelávanie: Je potrebné dať do pohybu tvorivé vzdelávacie inicatívy

Miroslava Holubíková - Vatikán

Spomínané dikastériá zorganizovali v máji vo Vatikáne stretnutie zástupcov celosvetovej siete katolíckych škôl, aby „v prvej osobe porozprávali o možnostiach a výzvach vzdelávacieho poslania v tomto historickom období, ktoré pápež František označil ani nie tak za «éru zmien, ale za zmenu epochy»“. Ako píšu v liste, pri príležitosti tejto iniciatívy „sa ako orgány Svätej stolice v službách Svätého Otca učili od tých, ktorí pracujú v prvej línii vzdelávania“ a „každé z oboch dikastérií sa učilo od toho druhého“. „Veď dve oči vidia lepšie ako jedno a dve uši počujú lepšie ako jedno“ dodáva sa v liste.

Pri poďakovaní učiteľom, rodinám, diecéznym biskupom, ktorí sa zaoberajú oblasťou vzdelávania, v liste čítame, že „každý s vlastným oduševnením a charizmou vytvárajú veľkolepú choreografiu, v ktorej nechcú nikoho vylúčiť z tanca života.“

List, podpísaný prefektami oboch dikastérií (kard. Braz de Aviz za Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a kard. Calaça de Mendonça za Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie) aj ich sekretármi, okrem iného píše aj o ťažkostiach vo vzdelávaní, ktoré sa počas stretnutia zdôraznili. Niektoré sú ťaživé, a riešenie je spoločné pre celý svet: dôsledky pandémie, globálna hospodárska kríza, ťažká chudoba, nerovný prístup k potravinám, vode, zdravotníctvu, vzdelaniu, informáciám, kultúre a internetu. Iné sa týkajú len niektorých krajín, ako napríklad zlyhanie legislatívneho systému pri uznávaní ekonomickej rovnosti neštátnych škôl, či dokonca zatváranie alebo vyraďovanie katolíckych škôl.

Ako v tejto súvislosti v liste čítame, „tam, kde sa diecézna alebo rehoľná škola zatvorí, sa zo vzdelávacieho prostredia vymažú odtlačky histórie miestnej cirkvi, nezameniteľná charizma rehoľnej rodiny. Keď je človek svedkom bolestného zatvorenia školy, vyhasína miesto, ktoré identifikuje a stráži časť nádeje“. Ale to, čo sa zdá na prvý pohľad ako blok – píše sa v liste ďalej s povzbudením – by sa v skutočnosti mohlo ukázať ako naštartovanie, ako „štartovací blok“, ktorý podporuje nový „výbuch, napredovanie“.

Dikastériá v liste preto vyzývajú, ako o to prosil i Svätý Otec, aby „vytvorili  zbor“ medzi rôznymi inštitútmi zasväteného života a spoločnosťami apoštolského života (...), medzi biskupmi, farármi, celou diecéznou pastoráciou a „bohatstvom výchovných chariziem“, ktoré zaručujú katolícke školy. „Je nevyhnutné, aby duchovní, rehoľníci a rehoľníčky a laici tvorili zbor a mali zaručenú možnosť ozývať sa výchovným hlasom diecézy a dokonca aj jedinečným tónom rehoľnej charizmy.“ Preto dikastériá naliehavo žiadajú, „aby sa dali do pohybu iniciatívy, aj experimentálneho charakteru, živé predstavivosťou a tvorivosťou, schopné zdieľať budúcnosť, presné v diagnóze a vzdušné vo vízii.“ Ako píšu, „strach z rizík by nemal uhasiť odvahu, pretože kríza nie je časom na strkanie hlavy do piesku, ale na to, aby sme sa pozerali ku hviezdam ako Abrahám (Gn 15, 5)“.

V závere listu čítame, že obe spomínané dikastériá „ako orgány povolané pomáhať Svätému Otcovi pri vykonávaní jeho petrovskej služby“ chcú predovšetkým povzbudiť. A dodávajú: „Nech Kristov Duch osvieti naše zmysly, aby boli schopné rozlišovať, predstavovať si a riskovať“.