Dobrý Samaritán ako inšpirácia pre tých, ktorí „obývajú“ sociálne siete

Nový dokument Dikastéria pre komunikáciu s názvom „Na ceste k plnej prítomnosti“ bol zverejnený v pondelok 29. mája.  Jeho cieľom je podporiť spoločnú reflexiu o zapojení kresťanov do sociálnych médií, ktoré sa stále viac stávajú bežnou súčasťou nášho života. Dokument inšpirovaný podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi chce iniciovať spoločnú reflexiu, ktorá by podporila kultúru „láskyplného blížneho“ aj v digitálnej sfére.

V kontexte sociálnych médií, kde sú často ľudia spotrebiteľmi avšak zároveň aj tovarom, sa táto pastoračná úvaha snaží nájsť odpoveď založenú na viere. Táto odpoveď začína rozlišovaním podnetov, ktoré prijímame a uvedomelým počúvaním. Pozornosť spolu s pocitom vzájomnosti a solidarity sú piliermi na budovanie zmyslu pre jednotu, ktorý by mal v konečnom dôsledku posilniť miestne spoločenstvá a umožniť im stať sa hnacou silou zmeny, píše sa v dokumente.

Na svojej ceste po „digitálnych cestách“ sa môžeme s druhými stretávať buď v duchu ľahostajného prihliadania alebo v duchu podpory a priateľstva. V druhom prípade môžeme – my, ktorí sme niekedy dobrým samaritánom a inokedy blížnym, čo padol do rúk zbojníkov – začať pomáhať liečiť rany, ktoré toxické digitálne prostredie spôsobuje. Potrebujeme prebudovať digitálny priestor tak, aby sa stal ľudskejším a zdravším prostredím. Zároveň môžeme prispieť k tomu, aby toto prostredie bolo schopnejšie podporovať skutočné spoločenstvá založené na osobnom stretnutí, ktoré je nevyhnutné pre tých, ktorí veria v Slovo, ktoré sa stalo telom.

Prefekt Ruffini: Je na nás, aby sme premenili svet sociálnych médií

Pri prezentácii dokumentu bol prítomný Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu, ktorý na úvod zdôraznil, že dokument je určený všetkým, nielen veriacim či profesionálom, a že jeho vznik je odpoveďou na otázky, ktoré boli v priebehu času adresované dikastériu. Ruffini cituje kardinála Carla Mariu Martiniho a jeho pastiersky list Effatà, ktorý je síce viac ako tridsať rokov starý, ale aj napriek tomu výborne ukazuje na jadro znamenitého dialogického a vzájomne aktívneho aspektu komunikácie. Návrhy obsiahnuté v tomto referenčnom texte si musíme osvojiť, aby sme zaistili, že komunikácia bude schopná vyvolať zmenu.

Prefekt dokument ilustruje ako plod pastoračnej teologickej reflexie, ktorého „stredom záujmu je človek, a nie stroj; srdce, nie algoritmus. Je na nás, aby sme znovu dohodli pravidlá, znovu získali vzťahy, prešli od pripájania ku zdieľaniu“, zdôrazňuje. Ide teda o dokument, ktorý nezačína technológiou a neobsahuje presné odporúčania, praktické rady. „Nie je to direktívny pokyn, alebo akýsi praktický funkčný návod“. A dodáva: „Je na nás, aby sme premenili svet sociálnych médií, oslobodili ho od jednostranných dogiem spoločnosti, ktoré ho spravujú a vrátili ho spoločnému dobru.“

-bd-