List z Vatikánu povzbudzuje všetkých kňazov v synodálnom procese

Autori listu pripomínajú, že „v prvom miléniu bolo spoločné kráčanie, čiže praktizovanie synodality obvyklým postupom Cirkvi“. Druhý vatikánsky koncil prinavrátil na svetlo túto dimenziu života Cirkvi, ktorá je tak dôležitá, že sv. Ján Zlatoústy povedal: „Cirkev a synoda sú synonymami“ (Explicatio in Psalmum 149).

„Vieme, že svet urgentne potrebuje bratstvo. Bez toho, aby si to uvedomoval, prahne po stretnutí s Ježišom. Čo však urobiť, aby sa toto stretnutie uskutočnilo? Potrebujeme sa vložiť do načúvania Duchu Svätému spoločne s Božím ľudom, aby sme tak obnovili našu vieru a našli nové cesty a jazyky pre zdieľanie Evanjelia s našimi bratmi a sestrami. Pápež František nám navrhuje práve tento cieľ: vydať sa spoločne na cestu, vo vzájomnom načúvaní, v zdieľaní nápadov a plánov, aby sme ukázali skutočnú tvár Cirkvi: pohostinný „dom“ s otvorenými dverami, obývaný Pánom, animovaný bratskými vzťahmi.“

Možné riziká a obavy kňazov v synodálnom procese

Ako upozorňuje pápež František, existuje tu niekoľko rizík: formalizmus, ktorý redukuje synodu len na prázdny slogan, intelektualizmus, ktorý robí zo synody teoretickú reflexiu nad problémami a napokon nehybnosť, strnulosť, ktorá nás uväzňuje v istote našich zvyklostí. Je dôležité otvoriť srdce a počúvať, čo Duch hovorí cirkvám (porov. Zjv 2,7), píše sa v liste.

Keďže obaja autori si uvedomujú pastoračnú záťaž kňazov, zdôrazňujú, že nejde o ďalšie pridávanie práce, ale skôr o kontemplatívny pohľad na to, čo sa vo farnostiach už odohráva, na príklady participácie a zdieľania. V diecéznej fáze synody ide totiž o «zhromaždenie bohatých skúseností z prežívania synodality v jej rôznych podobách a aspektoch» (Prípravný dokument, 31).

V synodálnom procese čoraz viac objavujeme základnú rovnosť všetkých pokrstených a veriaci sú povzbudzovaní aktívne sa zúčastňovať na ceste a na misii Cirkvi a uvedomovať si svoju zodpovednosť za evanjelizáciu. Takto sa však novým spôsobom zvýrazní osobitná charizma ordinovaných služobníkov. Takže  tu nie je dôvod obávať sa o oslabenie identity kňazov, pripomína sa v liste.

Tri zásady čo robiť a čoho sa vyvarovať

Generálny sekretár Synody biskupov i prefekt Kongregácie pre klerikov napokon žiadajú o trojaký príspevok v aktuálnom synodálnom procese:

1.     Urobiť všetko pre to, aby sa synodálna cesta zakladala na načúvaní Božiemu slovu a jeho uplatňovaní v živote

2.     Usilovať sa, aby sa synodálna cesta vyznačovala vzájomným načúvaním a prijatím.

3.     Dávať si pozor, aby synodálna cesta neviedla k introspekcii, k prílišnému sebapozorovaniu, ale stimulovala nás k tomu, aby sme šli v ústrety všetkým.

Napokon autori listu dávajú kňazom do pozornosti dva nasledovné úseky Prípravného dokumentu Synody o synodalite:

„Schopnosť predstaviť si pre Cirkev a jej inštitúcie inú budúcnosť, zodpovedajúcu vznešenosti prijatej misie, z väčšej časti závisí na rozhodnutí začať proces počúvania, dialógu a spoločného rozlišovania, na ktorom sa všetci môžu podieľať a k nemu prispievať“ (č. 9).

„Pripomíname, že cieľom synody, a teda tejto konzultácie, nie je produkovať dokumenty, ale «dať vypučať snom, vzbudiť proroctvá a videnia, dať rozkvitnúť nádejam, podnietiť dôveru, obviazať rany, previazať vzťahy, vzbudiť úsvit nádeje, učiť sa jeden od druhého, a vytvoriť pozitívne vnímanie, ktoré osvieti mysle, zahreje srdcia, navráti silu rukám»“ (č. 32).

-zk-