Okienko do vnútra Vatikánu: Štátny sekretariát približuje kardinál Parolin

Osobitnú úlohu, ktorú plní Štátny sekretariát, opísal v rozhovore pre Vatican News štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Dlhoročný vatikánsky diplomat pochádzajúci z oblasti Benátska  je na čele Štátneho sekretariátu od októbra 2013.

Štátny sekretariát je orgán, ktorý najužšie spolupracuje s pápežom pri výkone jeho povolania, takpovediac ako „motor“ politickej a diplomatickej činnosti Svätej stolice. Aké sú konkrétne jeho špecifické kompetencie a oblasti, do ktorých siahajú?

Apoštolská  konštitúcia Pastor bonus definuje Štátny sekretariát ako dikastérium, ktoré «úzko pomáha pápežovi pri výkone jeho najvyššej misie». Najvyšším poslaním pápeža, nástupcu apoštola Petra, je byť trvalým a viditeľným základom a podstatou jednoty viery a spoločenstva v Cirkvi. Také poslanie definuje povahu Štátneho sekretariátu, ktorý je pápežovým sekretariátom, jeho operačným a bezprostredným nástrojom na vykonávanie mnohých každodenných a bežných záležitostí.

Myslí sa tým napríklad, dohľad nad korešpondenciu, ktorú Svätý Otec udržuje s biskupmi celého sveta v rôznych jazykoch, s predstaviteľmi iných cirkví alebo kresťanských komunít či iných náboženstiev, s politickými autoritami rôznych krajín a so všetkými veriacimi rozptýlenými  po svete; tiež príprava pápežských dokumentov (apoštolské konštitúcie, encykliky, príhovory, atď.), ich preklad a úradné uverejnenie; a potom je tu organizácia apoštolských ciest Svätého Otca. Štátny sekretariát má tiež v rámci Rímskej kúrie za úlohu rozvíjať vzťahy s dikastériami a koordinovať ich prácu vo veciach, ktoré majú niekedy kumulatívnu právomoc niekoľkých dikastérií. Na druhej strane Štátny sekretariát skúma aj všetky záležitosti, ktoré by mohli spadať mimo bežnú a špecifickú kompetenciu ostatných dikastérií.

Toto je len niekoľko hlavných úloh vlastných Štátnemu sekretariátu, ktoré vykonáva Sekcia pre všeobecné záležitosti. Potom je tu Sekcia pre vzťahy so štátmi, ktorá má naopak za úlohu «venovať sa záležitostiam, ktoré je potrebné riešiť s občianskymi vládami», rozvíjať diplomatické vzťahy so štátmi a s ostatnými subjektmi medzinárodného práva, pre dobro Cirkvi, ale aj občianskej spoločnosti podporovať porozumenie medzi štátmi, náboženskú slobodu a pokoj medzi národmi. Táto sekcia tiež zastupuje Svätú stolicu v medzinárodných organizáciách a stáva sa hlasom najchudobnejších a tých posledných. Ďalej sa z poverenia Svätého Otca zaoberá i zabezpečovaním partikulárnych cirkví v určitých špecifických kontextoch.

K dvom oddeleniam, na ktoré sa členil Štátny sekretariát po reforme Rímskej kúrie, vykonanej Jánom Pavlom II. prostredníctvom konštitúcie Pastor bonus, sa pápež František rozhodol pridať tretie. Ako vyzerá súčasná kompletná organizačná štruktúra?

Svätý Otec chcel preukázať svoju pozornosť a blízkosť personálu v diplomatickej službe, keď zriadil 21. novembra 2017 Tretie oddelenie (Tretia sekcia) - Oddelenie pre diplomatický personál Svätej stolice, čím posilnil úrad delegáta pre pápežské zastupiteľstvá. Toto oddelenie sa osobitne zaoberá záležitosťami, ktoré sa týkajú osôb pracujúcich v diplomatických službách Svätej stolice, rozptýlených v 128 pápežských zastupiteľstvách a na Štátnom sekretariáte, s osobitným dôrazom na životné podmienky a stálu formáciu diplomatického personálu. Okrem iného sa spolu s prezidentom Pápežskej cirkevnej akadémie zaoberá aj výberom a počiatočnou formáciou tých, ktorí sa pripravujú na vstup do diplomatických služieb.

Takže kompletná štruktúra Štátneho sekretariátu v súčasnosti pozostáva z troch oddelení: Oddelenie pre všeobecné záležitosti, pod priamym vedením substitúta, s pomocou asesora; Oddelenie pre vzťahy so štátmi pod vedením vlastného sekretára, ktorému pomáhajú dvaja podsekretári (jeden pre bilaterálny sektor, druhý pre multilaterálny); a Oddelenie pre diplomatický personál Svätej stolice, ktoré vedie sekretár pre Pápežské zastupiteľstvá, za pomoci podsekretára. Zjednocujúci bod predstavuje štátny sekretár, kardinál, ktorý predsedá celému Štátnemu sekretariátu.

Pápež po prvýkrát poveril ženu riadiacou úlohou v rámci Štátneho sekretariátu, keď vymenoval Francescu Di Giovanni za podsekretárku Sekcie pre vzťahy so štátmi so zodpovednosťou za multilaterálny sektor. Celkovo koľko laikov a zvlášť koľko žien tu pracuje? Ako sa dá zásadnejšie doceniť ich príspevok k budovaniu systému pokojných a bratských vzťahov medzi národmi?

Voľba zo strany pápeža Františka vymenovať doktorku Di Giovanniovú za podsekretárku pre multilaterálny sektor predstavuje nepochybne uznanie ženskej roly, a to nielen v rámci Štátneho sekretariátu, ale aj v rámci samotného poslania Cirkvi. Pápež František definoval ženu ako „darkyňu a sprostredkovateľku pokoja“ a multilaterálna diplomacia, ktorá je, žiaľ, dnes z mnohých strán spochybňovaná, vyžaduje práve tieto vlastnosti na urovnávanie konfliktov a hľadanie spoločných riešení na problémy, ktoré sa týkajú celého ľudstva. Navyše má doktorka Di Giovanniová za sebou dlhodobé skúsenosti v odbore, v ktorom pracovala 27 rokov.

Celkovo je personál Štátneho sekretariátu tvorený ľuďmi z rôznych národností a rôzneho pôvodu, laici, kňazi a rehoľníci, ktorí pracujú s nasadením a duchom obety. V spomenutých troch oddeleniach pracuje dohromady 103 laikov, z toho 55 žien, z ktorých 25 je rehoľníčok, pochádzajúcich zo všetkých kontinentov. Takéto rozmanité zloženie personálu, v ktorom je každý povolaný prispieť vlastným dielom, predstavuje istotne veľké bohatstvo v službách Svätého Otca a v poslaní Cirkvi. Potom i samotná skutočnosť, že ľudia s rôznymi príbehmi, kultúrami a vnímaním môžu pracovať spoločne, je veľavravným svedectvom o tom, že je možné budovať bratské a pokojné vzťahy medzi všetkými národmi. (...)

Aké náklady má medzinárodná sieť, o ktorú sa opiera pápežská diplomacia? A aké nástroje existujú na zabezpečenie toho, aby jej ekonomický rozpočet bol v zhode s „bilanciou“ misie, ktorú vykonáva v službách pápeža? Môžete uviesť nejaké príklady a čísla?

Poslaním pápežskej diplomacie je upevňovať väzby medzi Petrovým stolcom a miestnymi cirkvami a podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi Svätou stolicou a štátmi pre spoločné dobro. Toto úsilie sa dnes opiera o sieť 128 apoštolských nunciatúr pre 174 krajín, ktoré majú diplomatické vzťahy so Svätou stolicou, 12 apoštolských delegatúr pri miestnych cirkvách a pri  17 medzinárodných organizáciách. Bežné a mimoriadne výdavky predstavovali v roku 2020 približne 23,8 milióna eur, z toho 20,1 milióna bežných výdavkov a 3,7 milióna mimoriadnych výdavkov: ten najvýraznejší sa týkal vybudovania nového sídla vo Východnom Timore. Ak by sa údaje ohľadom výdavkov za rok 2020 potvrdili, v porovnaní s rokom 2019 by sme mali zníženie nákladov o približne 3,8 milióna eur. (...)

-mh, jb-