Hľadaj

Vatican News
Ilustračná snímka Ilustračná snímka  Editoriál

Editoriál: Blízkosť pápeža v roku fyzického odstupu

V roku 2020, ktorý bol bez apoštolských ciest a s nemnohými generálnymi audienciami za prítomnosti veriacich, pápež František sprevádzal pri svätých omšiach množstvo veriacich i neveriacich celého sveta.

Andrea Tornielli

Rok 2020 pápeža Františka, tak ako každého z nás, bol do hĺbky poznačený pandémiou. Nijaká cesta, zopár generálnych audiencií s ohraničenou prítomnosťou veriacich koncom leta - neskôr opäť prerušených príchodom druhej vlny nákazy, verejné slávenia v obmedzenej podobe za účasti malých skupín veriacich. To, čo chýbalo, bol denný kontakt s ľuďmi, fyzický kontakt s objatiami, stiskami rúk, slovami pošepnutými so slzami v očiach, žehnajúci dotyk hlavy, očný kontakt stretávajúcich sa pohľadov. Aj František musel svojím spôsobom použiť pri plnení svojho poslania smartworking, zostávajúc doma s využitím virtuálneho spojenia a znásobením telefonických kontaktov.

Rok pápeža Františka bol charakterizovaný slovami exhortácie Querida Amazonia, v ktorej zhrnul rozlišovanie synody z októbra 2019 a ktorá vyšla na prahu vypuknutia pandémie: silná výzva všímať si, čo sa deje v tej zabudnutej oblasti. Naznečenie konkrétnych ciest pre ľudskú ekológiu, ktorá dbá o chudobných, pre docenenie kultúr a pre misionársku Cirkev s amazonskou tvárou.

Potom, len čo sa zdalo, že COVID-19 je na ústupe, 

aspoň v Taliansku, František obnovil generálne audiencie s veriacimi a predložil im cyklus katechéz o tom, akú budúcnosť chceme vytvárať po pandémii. Napokon, v októbri to bol dar novej encykliky Fratelli tutti, ktorá ukázala na ľudské bratstvo a sociálne priateľstvo ako odpoveď na tiene nenávisti, násilia a egoizmu, ktoré sa zdajú byť niekedy prevažujúce v našom svete doráňanom nielen koronavírusom, ale aj vojnami, nespravodlivosťami, chudobou či klimatickými zmenami.

Udalosťou, ktorá ako symbol tohto roka zostáva v pamäti všetkých, je „Statio Orbis“ z 27. marca, keď sa svet zastavil v prosbe k Bohu, aby zasiahol a pomohol ľudstvu zasiahnutému pandémiou: František sám, v daždi, na Svätopeterskom námestí tak prázdnom ako nikdy predtým, a súčasne tak plnom vďaka miliónom a miliónom ľudí spojeným cez prenos mondovízie, aby sa modlili v tichu. Pápež, ktorý pomaličky stúpa po širokých stupňoch, až dosiahne plošinu pred chrámom a pripomenie nám, že sme všetci na tej istej lodi a bez možosti zachrániť sa sami; pápež bozkávajúci nohy Ukrižovaného, kríž z Kostola sv. Marcela, nosený obyvateľmi Ríma v procesiách na odvrátenie moru; pápež, ktorý žehná Najsvätejšou sviatosťou mesto i svet, zatiaľ čo na pozadí počuť sirény v uliciach Ríma, paralyzovaného lockdownom.

Ale bola tu aj ďalšia každodenná udalosť, menej veľkolepá, a predsa dôležitejšia, ktorá umožnila Františkovi sprevádzať milióny ľudí celého sveta počas prvej časti tohto roka 2020, v čase strachu a bezradnosti. Bola to každodenná svätá omša slávená v kaplnke Domu sv. Marty o siedmej ráno: po tri mesiace Petrov nástupca tíško klopal na dvere našich domovov, pozýval nás nie vypočuť si veľké príhovory a dlhé katechézy, ale predovšetkým počúvať slová Písma, komentované krátkymi homíliami prednášanými spontánne a s následnou tichou adoráciou na konci eucharistického slávenia v niekoľkých minútach pred sviatostným Ježišom.

Každé ráno, každé poludnie a každý večer, podľa rozdielov časového pásma, nespočetné množstvo ľudí sa opätovne naladilo cez rádio, televíziu, stríming, aby počúvali odkaz evanjelia a hlas Rímskeho biskupa, ktorý sa stal farárom sveta. A ak mocne zarezonovali obrázky osamoteného pápeža na námestí 27. marca, ešte väčšie pohnutie vyvolali pohľady na toľkých veriacich na kolenách pri obrazovke alebo smartfóne počas premenenia, od Ameriky po Európu, v Číne tak ako v Afrike.

Esenciálna strohosť týchto slávení, na začiatku vždy s krátkymi modlitbami za kategórie ľudí najviac zasiahnuté COVID-om 19, vytvárala spoločnosť, ponúkala záblesky nádeje, pomáhalla modliť sa, dala nám všetkým cítiť sa menej sami, menej izolovaní, menej opustení. Blízkosť Božiemu ľudu, sprevádzanie prostredníctvom tých svätých omší zdieľaných cez obrazovky v každej časti sveta, dala jasne najavo, čo to znamená pre pápeža byť pastierom univerzálnej Cirkvi, orodovníkom za zranené ľudstvo, svedkom evanjelia, ktoré účinkuje v celej ľudskej rodine toľkými spôsobmi, často nepredvídateľnými a skrytými.

(Autor je edičný riaditeľ vatikánskych médií.)

29 decembra 2020, 23:28