Kongregácia pre náuku viery: Formulu krstu neslobodno svojvoľne meniť

Tlačové stredisko Svätej stolice publikovalo 6. augusta vyjadrenie Kongregácie pre náuku viery Responsa ad proposita dubia ako odpoveď na dve predložené otázky ohľadom platnosti krstu, ak je vysluhovaný s formulou „My ťa krstíme v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.  Stručný text Responsa podpísaný prefektom kongregácie kardinálom Luisom Ladariom Ferrerom a jej sektretárom Mons. Giacomom Morandim bol publikovaný so sprievodnou doktrinálnou nótou, čiže vieroučným vysvetlením.

Dokument Responsa schválil 8. júna 2020 Svätý Otec František pri audiencii prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Ladariu a vydaný bol 24. júna na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa. Dáva stručné odpovede, že krst vyslúžený s modifikovanou formulou nie je platný a tí, ktorým bol takto vysluhovaný, musia byť pokrstení „absolútnou formou“.

Pripojená nóta hlbšie objasňuje dôvody, prečo nemožno sviatostnú krstnú formulu svojvoľne modifikovať takým či onakým spôsobom, napr. meniť singulár na plurál. „Keď niekto krstí, krstí sám Kristus,“ cituje nóta Konštitúciu II. vatikánskeho koncilu o posvätnej liturgii (Sacrosanctum concilium, 7).

Nóta tiež pripomína pravidlo, že rozhodovanie o liturgii prislúcha kompetentnej autorite a „nikto iný, ani kňaz, nesmie v liturgii nič svojvoľne pridať, vynechať alebo pozmeniť“ (Sacrosanctum concilium, 22 § 3).

„Modifikovať z vlastnej iniciatívy formu slávenia nejakej sviatosti nepredstavuje čisto len liturgickú svojvôľu (abuso) ako prestúpenie určitej pozitívnej normy, ale ranu (vulnus) spôsobenú cirkevnému spoločenstvu a rozpoznateľnosti Kristovho konania, ktoré v závažnejších prípadoch robí neplatným samotnú sviatosť, pretože povaha služobného konania si vyžaduje odovzdávať s vernosťou to, čo bolo prijaté (porov. 1 Kor 15,3).“

Ohľadom používania singuláru v krstnej formule kongregácia v nóte vysvetľuje úlohu vysluhovateľa:

„Pri slávení sviatostí je vskutku subjektom Cirkev - Kristovo telo zjednotené so svojou Hlavou, ktoré sa zviditeľňuje v konkrétnom zídenom zhromaždení. Takéto zhromaždenie však koná ministeriálne, nie kolegiálne, pretože nijaká skupina nemôže urobiť zo seba samej Cirkev, ale stáva sa Cirkvou vďaka povolaniu, ktoré nemôže prameniť z vnútra samotného zhromaždenia.

Služobník (minister) je teda znakom-prítomnosťou Toho, ktorý zhromažďuje, a súčasne miestom jednoty každého liturgického zhromaždenia s celou Cirkvou. Inými slovami, služobník je viditeľným znakom, že sviatosť nie je predmetom svojvoľnej činnosti jednotlivcov alebo spoločenstva, a že patrí k univerzálnej Cirkvi.“

S poukázaním na Jána Krstiteľa a jeho slová o Ježišovi: „To je ten, čo krstí Duchom Svätým“ (Jn 1,33) vieroučná nóta uzatvára svoju argumentáciu komentárom sv. Augustína k uvedenému citátu: „Hoci by krstil Peter, je to Kristus, kto krstí; hoci by krstil Pavol, je to Kristus, kto krstí; a hoci by krstil Júda, je to Kristus, kto krstí. (Sv. Augustín, In Evangelium Ioannis tractatus, VI, 7).“   

Svojím vyjadrením Responsa ad proposita dubia Kongregácia pre náuku viery reagovala na situáciu z praxe. Problém tohto druhu sa vyskytol napr. na istom mieste na severe Talianska, kde vysluhovateľ krstu použil vlastnú formuláciu v znení: „V mene otca a mamy, krstného otca a krstnej mamy, starých rodičov, príbuzných, priateľov, v mene spoločenstva, my ťa krstíme v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.  

Kongregácia takúto záležitosť neriešila po prvý raz. Už v roku 2008 odpovedala na dve dubiá ohľadom platnosti krstu vysluhovaného svojvoľne pozmenenými formulami. Išlo o tieto prípady v anglickom znení: „I baptize you in the name of the Creator, and of the Redeemer, and of the Sanctifier“ a „I baptize you in the name of the Creator, and of the Liberator, and of the Sustainer“. Odpoveď bola zhodná s tou dnešnou: takto vysluhovaný krst nie je platný a tí, ktorým bol takto udelený, musia byť pokrstení „absolútnou formou“.

-jb-