Hľadaj

P. Juan Antonio Guerrero Alves SJ je na čele Ekonomického sekretariátu od januára 2020 P. Juan Antonio Guerrero Alves SJ je na čele Ekonomického sekretariátu od januára 2020 

Ekonomický prefekt Guerrero: Vatikánsky rozpočet je misijný, závisí od darcov

Ako zasiahne súčasná situácia koronakrízy rozpočet Svätej stolice a ekonomickú stránku Vatikánu? O tomto hovoril prefekt Ekonomického sekretariátu Svätej stolice jezuita Juan Antonio Guerrero Alves v rozhovore s Andreom Torniellim, ktorý priniesli vatikánske médiá.

Prefektom Ekonomického sekretariátu je páter Guerrero od januára tohto roku. Jeho misiou je zavŕšiť reformu, ktorá má za cieľ ekonomickú transparentnosť Svätej stolice a čím efektívnejšie používanie majetku a zdrojov, ktoré sú v službe jej evanjelizačnej misii.

Svätá stolica je financovaná z pomoci veriacich a jej výdavky slúžia plneniu poslania Cirkvi. Preto aj rozpočet má „misijný charakter“ a neposudzuje jednoducho ako finančná strata či zisk ako v prípade komerčného podniku, vysvetlil v rozhovore P. Juan Antonio Guerrero Alves SJ. Príjmy Svätej stolice v dôsledku krízy poklesnú podľa jeho slov prinajmenšom o štvrtinu, čo predstavuje vážnu výzvu.

Páter Juan Antonio Guerrero Alves odpovedal na otázky edičného riaditeľa vatikánskych médií Andreu Tornielliho po tom, ako sa vo Vatikáne minulý týždeň konalo stretnutie zástupcov dikastérií Rímskej kúrie ohľadom finančnej situácie Svätej stolice v kríze spôsobenej pandémiou Covid-19. Ekonomický prefekt na úvod stručne komentuje situáciu:

„Je to ťažký čas, ktorý nás stavia pred naše zodpovednosti. Musíme nájsť spôsob na zaistenie našej misie. Musíme však aj chápať, čo je nevyhnutné a čo nie. Zároveň v našom hospodárení nie všetko môžeme merať čisto len ako deficit, a ani nie čisto len ako náklady.“

V akom zmysle?

„Nie sme akýsi podnik. Nie sme koncernom. Naším cieľom nie je vytvárať zisk. Každé dikastérium, každá inštitúcia, plní istú službu. A každá služba má náklady. Naším úsilím musí byť maximálna striedmosť a maximálna jasnosť. Naša rozpočet musí byť rozpočtom misijným. Čiže bilancia, ktorá dáva čísla do súvisu s misiou Svätej stolice.“ (...)

Môžete uviesť nejaké čísla?

„Pokiaľ ide o čísla, tie sú v prípade Svätej stolice oveľa menšie, než si mnohí neraz predstavujú. Sú napríklad menšie než u nejakej priemernej americkej univerzity. A aj toto je častokrát ignorovaná pravda. Každopádne, počty nám hovoria, že medzi rokmi 2016 a 2020 boli príjmy aj výdavky ustálené. Príjmy sú okolo 270 miliónov. Výdavky v priemere okolo 320 miliónov, v závislosti od roka.

Príjmy pochádzajú z príspevkov a darov, výnosov z nehnuteľností a v menšej miere z finančného hospodárenia a z aktivít inštitúcií. Dôležitý prínos je z Governatorátu Mestského štátu Vatikán; a z veľkej časti závisí (avšak nie výlučne) od Vatikánskych múzeí, ktoré sú v súčasnosti zavreté a po zvyšok roka budú pravdepodobne v ťažkostiach kvôli ich znovuoživeniu, ktoré bude pomalé.

Ak hľadím len na čísla a na percentá, mohol by som povedať, že výdavky sú rozdelené viac-menej takto: 45% personál, 45% všeobecné výdavky a administrácia a 7,5% dary. Alebo by som mohol povedať, že deficit (rozdiel medzi príjmami a výdavkami) v posledných rokoch kolísal medzi 60 a 70 miliónmi.

No len na základe týchto čísel by si niekto mohol myslieť, že deficit je akousi dierou pochádzajúcou zo zlej administrácie. Alebo, že sa financuje nehybná byrokracia. Tak to nie je. S týmto to nemá nič spoločné. Za týmito číslami je misia Svätej stolice a Svätého Otca, je tu plnosť života a cirkevnej služby.

Nie je správne povedať, že deficit sa financuje Halierom sv. Petra, akoby tento Halier vypĺňal schodok. Halier je aj darom veriacich: financuje misiu Svätej stolice, ktorá zahŕňa charitatívnu činnosť pápeža, a ktorá nemá dostatočné príjmy. Číslam treba vždy rozumieť. Za týmito číslami je cieľ. Za rozpočtom je misia, služba, ktorú tieto výdavky umožňujú.“ (...)

Čo máte na mysli, keď hovoríte o  „misijnom rozpočte“?

„Chcem vysvetliť, čo je za tými číslami. Napríklad: komunikovať to, čo robí pápež, v 36 jazykoch, prostredníctvom rádia, televízie, internetu, sociálnych médií, novín, tlačiarne, vydavateľstva, tlačového strediska (a tak ďalej) – je to úloha, ktorá, čo na svete nemá obdoby. Istotne, má to svoju cenu. Má to aj svoje zisky. Absorbuje to zhruba 15% rozpočtu. Pracuje tu viac než 500 osôb. Neviem, či sa to dá robiť lepšie. Vždy sa dá. No ak to porovnáme, nemyslím, že nájdeme iných, ktorí by produkovali tak veľa s takým málom.

Ďalších 10% rozpočtu ide na nunciatúry. Niekto si možno myslí, že ktovie čo sú to zač. Sú to maličké ambasády Evanjelia, ktoré v medzinárodných vzťahoch bránia práva chudobných, ktoré udržiavajú diplomaciu dialógu, pokoja, starostlivosti o zem ako o náš spoločný domov.

Ďalších 10% sa použije pre východné cirkvi, ktoré sú častokrát prenasledované alebo žijú v diaspóre. Na starostlivosť o tie najchudobnejšie cirkvi, na misie, sa prostredníctvom Kongregácie pre evanjelizáciu národov vydá ďalších 8,5%.

Potom je tu ochrana jednoty vierouky, sú tu kauzy svätých. Je tu udržiavanie svetového dedičstva, ako sú Vatikánska bibliotéka a archívy. Je tu náležitá údržba budov: to je ďalších 10%. Sú tu talianske dane, ktoré platíme: je to približne 6% rozpočtu, čiže 17 miliónov. A tak ďalej...“

Toto bola situácia pred Covidom. Ale teraz?

„Vypracovali sme nejaké prognostické odhady. Tie najoptimistickejšie rátajú so znížením príjmov o 25%. Tie najpesimistickejšie okolo 45%. Dnes nie sme schopní povedať, či poklesne darcovstvo na Halier sv. Petra alebo či poklesnú príspevky, ktoré prichádzajú z diecéz. Vieme však, keďže sme sa pre to sami rozhodli vzhľadom na ťažkosti niektorých nájomníkov platiť nájomné, že tu bude zníženie výnosov plynúcich z prenájmov. Už sme urobili rozhodnutie, keď sme schvaľovali rozpočet na tento rok, že výdavky treba obmedziť, aby sa znížil deficit. Kríza obdobia po Covide nás núti urobiť to s väčšou rozhodnosťou.“ (...)

Skutočne Vatikánu hrozí platobná neschopnosť, ako o tom ktosi písal?

„Nie. Verím, že nie. Vatikánu nehrozí platobná neschopnosť. Toto však neznamená, že nie sme nútení čeliť kríze takej, aká je. Istotne máme pred sebou ťažké roky. Cirkev plní svoju misiu za pomoci milodarov veriacich. A nevieme, koľko budú môcť ľudia darovať. Práve preto musíme byť striedmi, uvážliví. Musíme hospodáriť so zanietením a s usilovnosťou dobrého otca rodiny.

Sú tu tri veci, ktoré sa nespochybňujú, ani len v tomto čase krízy: mzdy pracovníkov, pomoc ľuďom v ťažkostiach a podpora cirkví, ktoré sú v núdzi. Žiadne škrty sa nebudú týkať tých, čo sú najzraniteľnejší. Nežijeme pre záchranu rozpočtu. Máme dôveru vo veľkodušnosť veriacich. Musíme však preukázať tomu, kto nám darujú časť zo svojich úspor, že jeho peniaze sú dobre použité. Vo svete je mnoho katolíkov, ktorí sú ochotní prispieť darom, aby pomohli Svätému Otcovi a Svätej stolici plniť svoju misiu. To im musíme vydávať účty. A do nich môžeme vkladať nádej.“ (...)

V závere rozhovoru s edičným riaditeľom vatikánskych médií Andreom Torniellim prefekt Ekonomického sekretariátu P. Juan Antonio Guerrero Alves potvrdil, že vo Vatikáne napreduje práca na transparentnom systéme financií a na centralizácii investovania. Ako povedal, bol by rád, keby sa oficiálny rozpočet Svätej stolice opäť zverejňoval, už od tohto roku.

Celý rozhovor A. Tornielliho s J. A. Guerrerom v taliančine

-zk, jb-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

14 mája 2020, 20:15