Hľadaj

Vatican News
Snímka prázdneho Námestia sv. Petra vo Vatikáne, 12. marca 2020 Snímka prázdneho Námestia sv. Petra vo Vatikáne, 12. marca 2020 

Prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj reaguje na krízu COVID-19

V súvislosti s nákazou COVID-19 napísal prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Peter Turkson posolstvo cirkevným predstaviteľom, sociálnym a zdravotníckym pracovníkom, chorým a ich rodinám, dobrovoľníkom a ľuďom dobrej vôle. Okrem iného v ňom vyslovuje túžbu, aby sa tento moment naliehavej potreby stal vhodným časom na posilnenie solidarity a blízkosti medzi jednotlivými krajinami, na posilnenie priateľstva medzi ľuďmi. Posolstvo publikované 11. marca prinášame v plnom znení v preklade Konferencie biskupov Slovenska.

Posolstvo prefekta Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju kardinála Petra K. A. Turksona

Predsedom biskupských konferencií, biskupom povereným pastoráciou v zdravotníctve, sociálnym a zdravotníckym pracovníkom, chorým a ich rodinám, dobrovoľníkom a ľuďom dobrej vôle:

Pokoj s vami!

Prežívame dni plné vážnych starostí a narastajúceho nepokoja, dni, v ktorých je na celosvetovej úrovni vystavená skúške koronavírusom (COVID-19) ľudská krehkosť a zraniteľnosť predpokladanej bezpečnosti založenej na technike. Pred ním ustupujú všetky významnejšie aktivity, ako sú ekonomika, podnikanie, zamestnanie, cestovanie, turizmus, šport a dokonca aj bohoslužba, pričom jeho nákazlivosť značne obmedzuje aj slobodu priestoru a pohybu.

Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju sa chce pripojiť k hlasu Svätého Otca a znovu potvrdiť blízkosť Cirkvi cez oživenie pastorácie v zdravotníctve určenej všetkým, ktorí trpia v dôsledku  vírusovej nákazy COVID-19, jej obetiam a ich rodinám, ako aj všetkým zdravotníckym pracovníkom, zapojeným do služby v prvej línii, ktorí venujú všetky svoje sily liečeniu postihnutých osôb a prinášajú im úľavu. 

Myslím predovšetkým na regióny najviac postihnuté nákazou – spojme sa s nimi a myslime na ne v modlitbe – ako aj na prácu občianskych autorít, dobrovoľníkov a tých, čo sa usilujú zastaviť nákazu a zažehnať ohrozenie verejného zdravia i rastúci strach, ktorý táto šíriaca sa epidémia vyvoláva.

Povzbudzujeme aj národné a medzinárodné, laické i katolícke zdravotnícke organizácie a štruktúry, aby naďalej synergicky poskytovali nevyhnutnú pomoc ľuďom i krajinám, a tiež využili všetky nevyhnutné sily na to, aby sa našlo riešenie na novú epidémiu, v súlade s usmerneniami Medzinárodnej zdravotníckej organizácie a politických miestnych i národných autorít. 

V tejto situácii tak Svätý Otec, ako aj rôzni predstavitelia štátu preukázali solidaritu voči najviac postihnutým regiónom, keď im darovali medicínske pomôcky a finančnú pomoc. Želáme si, aby všetci pokračovali v tomto diele pomoci a podpory, pretože rovnakému nebezpečenstvu čelia mnohé štáty, no predovšetkým tie so slabším systémom zdravotníctva sa nachádzajú v stave, keď ich účinky vírusu premáhajú a možno nebudú schopné vyhovieť požiadavkám na jeho liečenie a poskytnutie pomoci svojim ľuďom.

Želáme si, aby sa tento moment naliehavej potreby stal vhodným časom na posilnenie solidarity a blízkosti medzi jednotlivými krajinami, na posilnenie priateľstva medzi ľuďmi. Je to tiež čas na podporu medzinárodnej solidarity v poskytovaní si nástrojov a zdrojov.

Tento prípad šírenia vírusu, rovnako ako akákoľvek iná krízová situácia, zaiste viac ukazuje vážne rozdiely, ktoré charakterizujú naše spoločensko-ekonomické systémy. Sú to rozdiely v ekonomických zdrojoch, vo využívaní zdravotníckych služieb, ako aj kvalifikovaného personálu a vedeckého výskumu.

Pred týmto spektrom nerovností je ľudská rodina vyzvaná k tomu, aby sa skutočne vnímala a žila ako vzájomne prepojená a závislá rodina. Prípad koronavírusu je skúškou tohto vzájomného vzťahu, keďže postihol najskôr iba jednu krajinu a potom sa rozšíril do všetkých kútov zemegule.

Pre každého človeka, veriaceho alebo neveriaceho, je vhodným časom na to, aby pochopil hodnotu bratstva, vzájomnej prepojenosti jedných s druhými v nerozdeliteľnom svete; časom, v ktorom nám v horizonte viery, hodnota solidarity prýštiacej z lásky, ktorá sa obetuje pre druhých, „umožňuje vidieť ,druhéhoʻ – osobu, ľud, národ – nie ako akýsi nástroj, ale ako nám ,podobnéhoʻ, ako ,pomocʻ (porov. Jn 2, 18.20), a urobiť ho zarovno s nami účastníkom hostiny života, na ktorú sú všetci ľudia rovnako pozvaní Bohom“ (SRS 39,5).

Hodnota solidarity si tiež vyžaduje, aby bola konkretizovaná. Myslime na suseda z domu, na kolegu z úradu, na priateľa zo školy, no predovšetkým na lekárov a sestry, ktorí kvôli záchrane nakazených riskujú, že sa nakazia a infikujú. Títo pracovníci skutočne žijú a ukazujú nám zmysel veľkonočného tajomstva: obetovanie sa a službu. 

Už pápež František nás vo svojom Posolstve na Pôstne obdobie 2020 vyzýva, aby sme s obnoveným srdcom kontemplovali tajomstvo Veľkej noci, tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, a slobodne a veľkodušne prijali jeho obetu: jeho utrpenie až na smrť ako dar z lásky k ľudstvu. Prijatie Ježišovho utrpenia, hovorí nám pápež František, sa stáva prijatím všetkých trpiacich nášho sveta, vrátane tých, ktorí sú postihnutí ochorením COVID-19. V nich sa nám dnes zjavuje trpiaci Kristus a vyžaduje si konkrétne gestá blízkosti, rovnako ako v prípade postihnutého človeka v príbehu o milosrdnom Samaritánovi.

Ľudia, ktorí trpia, či už pre nákazu alebo pre niečo iné, predstavujú akési „laboratórium milosrdenstva“, lebo rôznorodé utrpenie si vyžaduje rôzne formy milosrdenstva a starostlivosti. Na začiatku tohto pôstneho putovania – ktoré je pre mnohých ochudobnené o spoločné liturgické znaky, akým je napríklad slávenie Eucharistie – sme pozvaní k tomu, aby sme ho hlbšie ukotvili v tom, čo tvorí duchovný život: v modlitbe, pôste a charite. Veľké úsilie o potlačenie šírenia koronavírusu nech je sprevádzané úsilím každého jednotlivého veriaceho o ešte väčšie dobro: znovuzískanie života, porazenie strachu, víťazstvo nádeje. 

Najviac postihnutým spoločenstvám odporúčame, aby neprežívali všetko len ako stratu. Ak sa nemôžeme stretať v našich zhromaždeniach, aby sme spoločne prežívali svoju vieru, ako sme zvykli, Boh nám ponúka príležitosť, aby sme sa obohatili nájdením nových spôsobov jej prežívania, aby sme znovu našli osobný vzťah s ním.

Ježiš nám pripomína: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 6). Koľko ráz nás pápež František vyzýval, aby sme do rúk chytili Sväté písmo! Modlitba je našou silou a naším zdrojom. Toto je ten vhodný moment, aby sme znovu objavili Božie otcovstvo a náš detský vzťah k nemu.

„V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 20), hovorí svätý Pavol a tiež pápež František v tohoročnom posolstve na Pôstne obdobie, ktoré nám daroval. Aká prozreteľnosť! Modlime sa teda k Bohu Otcovi, aby vzrástla naša viera, nech pomôže chorým k uzdraveniu a posilní zdravotníkov pri plnení ich poslania. Usilujme sa o to, aby sme sa vyhli stigmatizovaniu postihnutých: choroba nepozná hranice, ani farbu pleti; no hovorí tým istým jazykom.

Pestujme si „múdrosť srdca“: ktorá je „vliatym postojom od Ducha Svätého“ tomu, kto sa otvorí voči utrpeniu bratov a spozná v nich Boží obraz. Takto môžeme spolu s Jóbom vyznať: „Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého“ (Jób 29, 15). Takto budeme vedieť slúžiť tým, čo trpia, lepšie ich sprevádzať a byť solidárni s trpiacimi bez toho, aby sme ich súdili. 

Politických a ekonomických predstaviteľov prosíme, aby nezabúdali na sociálnu spravodlivosť a podporu ekonomiky a výskumu, teraz, keď vírus spôsobuje, žiaľ, novú „ekonomickú krízu“. My budeme naďalej všetkými spôsobmi podporovať sily zdravotníkov a lekársko-zdravotníckych štruktúr v rôznych častiach sveta, predovšetkým v tých najvzdialenejších a s najväčšími ťažkosťami, spoliehajúc sa aj na účinnú solidaritu všetkých. 

Prosím Ducha Svätého, aby sprevádzal úsilie vedcov, zdravotníkov a vlád svojím svetlom, a všetky nákazou postihnuté národy zverujeme do príhovoru Panny Márie, Matky ľudstva.

Kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson, prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj

Publikované Tlačovým strediskom Svätej stolice 11. marca 2020

14 marca 2020, 09:55