Výzvu k etike umelej inteligencie podpíšu vo Vatikáne aj šéfovia Microsoftu a IBM

Ak umelá inteligencia zostane bez etiky, môže znamenať pre ľudstvo ďalšiu hrozbu sebazničenia popri hrozbe jadrovej a ekologickej, uviedol pri včerajšom predstavení cieľov podujatia vo Vatikánskom tlačovom stredisku predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia. Spolu s ním sa novinárom prihovorili aj ďalší odborníci: akademik Paolo Benanti a profesorka Maria Chiara Carrozza.

Trojdňový program sa dnes začal plenárnym zasadnutím akademikov. Vo štvrtok bude pokračovať workshopom vyše 350 odborníkov zo 41 krajín s témou „Dobrý algoritmus? Umelá inteligencia: etika, zákon, zdravie“.

Na záverečnom verejnom podujatí v piatok 28. februára sa počíta až s 1200 účastníkmi. Vyhlásia na ňom tzv. „Rímsku výzvu za etickú umelú inteligenciu“ (Rome Call for AI Ethics – renAIssance:  Per  un’Intelligenza  Artificiale  Umanistica), ktorú podpíšu aj prezident Microsoftu  Brad  Smith a zástupca výkonného riaditeľa IBM John Kelly. Medzi prominentnými hosťami vystúpia predseda Európskeho parlamentu David Sassoli a generálny riaditeľ FAO Dongyu Qu.

Zavádzanie strojových algoritmov sa týka napr. medicínskej diagnostiky, posudzovania bankových pôžičiek, ale aj prijímania iných rozhodnutí, ktoré sa nesmú vymknúť spod kontroly človeka vybaveného svedomím.

Podľa slov člena Akadémie pátra Paola Benantiho z františkánskeho tretieho rádu (TOR), ktorý je odborníkom na etiku v oblasti vedy a techniky, dôsledky technologického rozvoja umelej inteligencie prinesú zmeny pre všetky oblasti ľudského života a mnoho naliehavých etických otázok. Ide o fenomény, ktoré boli doposiaľ nepredstaviteľné: „stroj sa humanizuje, zatiaľ čo človek sa mechanizuje“.

Zatiaľ čo prvá a druhá priemyselná revolúcia (parný stroj, spaľovací a elektrický motor) nahradili svalovú prácu, tretia priniesla automatizáciu a nahradila tak ľudskú pracovnú silu. Súčasná štvrtá priemyselná revolúcia mieri na nahrádzanie ľudského myslenia, vysvetlil taliansky odborník, pričom poukázal napr. na sociálny dosah: „Ak sa iné priemyselné revolúcie týkali tzv. „modrých golierov“, tá, ktorá prebieha, sa týka predovšetkým „bielych golierov“. Umelá inteligencia neprinesie apokalypsu, ale môže priniesť koniec tzv. „middle class“, čiže strednej vrstvy“.

Pápežská akadémia pre život, ktorá sa aj naďalej venuje klasickým bioetickým otázkam súvisiacim s dôstojnosťou ľudského života od jeho počatia po prirodzenú smrť, v posledných rokoch rozšírila z vôle pápeža Františka záber svojej činnosti aj na ďalšie oblasti etiky života. Patria sem informačné technológie a komunikácia, biotechnológie, nanotechnológie a robotika. Minuloročný kongres sa venoval práve oblasti tzv. „roboetiky“.

Samotná Pápežská akadémia pre život má v súčasnosti 163 členov na rôznych úrovniach: 45 riadnych, 3 čestných, 98 korešpondenčných a 17 tzv. „mladých výskumníkov“. Prvé dve skupiny menuje priamo pápež. Medzi korešpondenčnými členmi je aj slovenský bioetik prof. Jozef Glasa.

-jb-