Hľadaj

Vatican News

Hans Zollner: V Cirkvi vzrástla kultúra načúvania a prevencie zneužívania

Presne pred rokom, 21. februára 2019, sa vo Vatikáne začalo štvordňové celocirkevné stretnutie na tému ochrany maloletých pred zneužívaním zvolané pápežom Františkom. O jeho výsledkoch v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas hovorí člen Pápežskej komisie na ochranu maloletých páter Hans Zollner SJ, ktorý je zároveň predsedom Centra na ochranu maloletých Pápežskej Gregorovej univerzity.

Minuloročné stretnutie o ochrane maloletých malo charakter modlitby, reflexie, rozlišovania, diskusií a načúvania obetiam. Medzi 190 účastníkmi boli okrem predsedov biskupských konferencií z celého sveta i hlavy východných cirkví, predstavení reholí a zástupcovia centrálnych orgánov Svätej stolice.

Konferenciu biskupov Slovenska na stretnutí zastupoval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský a Radu hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku reprezentoval prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak SJ.

Niekoľko otázok ohľadom vývoja opatrení proti zneužívaniam v Cirkvi položila pátrovi Hansovi Zollnerovi redaktorka nemeckej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Gudrun Sailer:

Aké konkrétne opatrenia a rozhodnutia boli prijaté po minuloročnom stretnutí o zneužívaní maloletých v Cirkvi? Čo sa zmenilo v spôsobe, ako čeliť tejto otázke zo strany Cirkvi?

„Máme tu deväť zákonov, predovšetkým [apoštolský list pápeža Františka vo forme motu proprio] Vos estis lux mundi – „Vy ste svetlo sveta“, v ktorom boli predstavené niektoré normy týkajúce sa napríklad povinnosti zriadiť úrad pre nahlasovanie obvinení v každej z diecéz, čo zahŕňa i povinnosť zo strany kňazov či rehoľníkov, keď vedia o zneužívaniach alebo keď majú podozrenie o zneužívaní, nahlásiť to u kompetentnej cirkevnej autority. Tiež boli začaté niektoré kroky, ktoré treba rozvinúť v záujme tzv. accountability, čiže nesenia zodpovednosti za spôsob, akým biskup či provinciál vykonávajú svoje právomoci a úlohy vzhľadom na tieto otázky.

Ďalej sme videli, že po stretnutí predsedov biskupských konferencií o ochrane maloletých vo februári minulého roku mnohí z nich po návrate do svojich krajín hovorili o stretnutí s obeťami, ktoré mali v priebehu tých dní. Silne to na nich zapôsobilo a podelili sa s tým so spolubratmi. Myslím, že môžeme konštatovať istú celkovú dostatočne viditeľnú zmenu aj v úsilí mnohých biskupských konferencií nielen o zrevidovanie smerníc, ale aj aplikovanie pápežovho odkazu do praxe: čiže načúvať obetiam, vykonávať spravodlivosť a nasadiť sa v prevencii zneužívaní.“

Cirkev bola veľmi oceňovaná za odvahu a transparentnosť prejavenú na tomto stretnutí i po ňom, avšak sú tu aj tí, čo ju kritizujú, pretože by chceli ešte viac odvahy a transparentnosti. Čo na to odpoviete?

„Myslím, že pápež toho urobil skutočne mnoho. Naposledy v decembri zrušil aplikovanie pápežského tajomstva pri kánonických kauzách proti kňazom či klerikom za zneužívanie. Teraz sa teda nikto nemôže skrývať za toto pravidlo, ktoré existovalo až do minulého decembra, a nespolupracovať s kompetentnými občianskymi autoritami.

Je to veľmi silný krok vpred v transparentnosti a dáva vidieť, že Cirkev sa nemôže považovať a nesmie byť považovaná za akúsi entitu mimo štátu. Musí rešpektovať štátne zákony a musí spolupracovať s autoritami, keď žiadajú napríklad dokumentáciu a plnú spoluprácu pre vykonanie spravodlivosti, čiže aby sa došlo ku konsolidovanému úsudku na základe faktov, ktoré môžu byť dokumentované v archívoch, aj v tých diecéznych.

A pápež ešte pokračuje, táto cesta sa neskončila. Zakrátko tu budú ďalšie viditeľné kroky, pripravované v priebehu celého roka, rešpektujúc nevyhnutnosť ísť do hĺbky vecí a analyzovať ich dôkladne. Chceme mať kompletný obraz a myslím, že prichádzame k jednému dôležitému rozhodnutiu za druhým, aby sme tak postupne vo vnútri Cirkvi vytvorili istú kultúru ochrany života všetkých.“

Teraz sa hovorí aj o otázke zneužívaní rehoľníčok. Čo sa dá povedať a predovšetkým čo sa dá urobiť v tejto súvislosti?

„Tá najdôležitejšia vec, ktorú mi potvrdzujú aj mnohé obete zneužívaní, odvolávajúc sa na časy, keď boli maloleté, je, že obetiam treba načúvať a aj v tomto je pápež skutočne vzorom, pretože sa s obeťami nielen v minulosti stretol, ale robí tak sústavne. Malo by to byť príkladom pre všetkých zodpovedných, predovšetkým medzi rehoľníkmi mužských inštitútov alebo medzi diecéznym klérom, ktorí musia načúvať, byť vnímaví a neodmietať a neodrádzať rehoľníčky, keď chcú začať hovoriť o tom, čo utrpeli buď ony samy, alebo keď vedia o spolusestrách, ktoré utrpeli tieto zločiny.

Takže načúvanie je tá prvá vec, pretože pre každého je dôležité, aby sa mu verilo a bol prijatý. Aj v tom, čo chce vyjadriť nielen cez vyrozprávanie faktov, ale aj keď je to vyjadrené agresívnym spôsobom, trpkým a niekedy s pocitom, že sa mu nedostalo dostatočnej spravodlivosti. Toto musí predstavený, ktorý načúva, akceptovať prv než bude môcť začať ďalší dialóg na zistenie, čo sa dá ponúknuť v zmysle pomoci, terapie či podpory. Alebo snažiť sa pochopiť, ako musíme zmeniť štruktúry v rámci rehoľnej komunity, medzi rehoľnými komunitami navzájom i v ich vzťahu k diecéznym inštitúciám. Neraz aj ekonomická či pracovná závislosť bola dôvodom, že sestry sa ľahko stali korisťou kňazov, ktorí ich zneužívali nielen sexuálne, ale aj v zmysle pracovnom, ba i v závislosti spirituálnej.“

-zk-

21 februára 2020, 18:45