Cerca

Vatican News

Kard. Parolin priblížil ciele 31. apoštolskej cesty pápeža Františka

Ciele blížiacej sa 31. apoštolskej cesty pápeža Františka do Mozambiku, na Madagaskar a Maurícius v rozhovore pre vatikánske médiá priblížil vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin.

Prinášame hlavné časti z rozhovoru s kardinálom Parolinom, ktorý pre Vatikánsky rozhlas pripravil redaktor talianskej sekcie Massimiliano Menichetti.

Aké sú hlavné témy tejto cesty?

Kard. Parolin: „Obraz, ktorý máme o Afrike, ktorý sa bežne šíri, je obrazom kontinentu plného problémov: konfliktov, epidémií... Verím, že Afrika je predovšetkým krajinou bohatou na ľudskosť, krajinou bohatou na hodnoty, krajinou bohatou na vieru a zdá sa mi, že pápež tam ide práve s týmito pocitmi. Povedal by som, že hlavné akcenty tejto cesty sú v podstate tri. Prvým je dôraz na tému pokoja, potom zaiste téma starostlivosti o stvorenstvo v línii Laudato si', a napokon kultúra stretnutia – a toto všetko v dimenzii nádeje.

Takže pápež bude chcieť zdôrazniť a podporiť všetky tie 

znaky nádeje, ktoré existujú, všetko toto úsilie vynaložené na vyriešenie toľkých konfliktov, na trvalo udržateľný rozvoj, na rešpektovanie a starostlivosť o stvorenstvo. Použijúc vyjadrenie pápeža sv. Pavla VI. by sme mohli povedať, že Afrika je ako laboratórium integrálneho rozvoja. Chcel by som zdôrazniť práve tento rozmer nádeje a pohľadu do budúcnosti, počínajúc mnohými pozitívnymi znakmi, ktoré existujú na kontinente.“

V Mozambiku, po desaťročiach vnútorných konfliktov, napriek ukončeniu občianskej vojny, bola podpísaná mierová dohoda medzi vládou a bývalými povstalcami RENAMO, dnes hlavnou opozičnou stranou. Prináša táto návšteva silu novej budúcnosti?

Kard. Parolin: „Verím, že pápež prichádza priamo podčiarknuť dôležitosť dialógu vo všeobecnosti, ale predovšetkým v súvislosti s touto situáciou v krajine. Dôležitosť dialógu, zrieknutia sa raz a navždy logiky zbraní, logiky násilia ako metódy riešenia konfliktov, rozchodností, ktoré sú medzi jednými a druhými, ale naopak vykročiť seriózne na cestu vzájomného počúvania, cestu spolupráce, cestu spolupráce pre celostný rozvoj obyvateľstva. Myslím si, že ide práve o toto: zmeniť logiku; je to dôležité tak v Mozambiku, ako aj v mnohých iných častiach sveta, v ktorých vidíme konflikty. To je to, čo od nás žiada pápež: novú mentalita, novú prístup k týmto situáciám.“

Celý rozhovor kard. Parolina s M. Menichettim

Chudobná Cirkev pre chudobných je tá, ktorú pápež František nájde na Madagaskare. Katolíci tvoria asi tretinu obyvateľstva. Krajinu sužujú odlesňovanie a sucho a zažila i vážne politické krízy. Čo v tejto súvislosti znamená pápežova návšteva?

Kard. Parolin: „Prvou výzvou je práve tá, ktorá sa týka mládeže, pretože je to krajina, ktorá musí mnohým mladým ľuďom ponúkať príležitosti, rast a budúcnosť. Potom chudoba: je potrebné prekonať veľkú priepasť medzi zopár majetnými skupinami a veľkou väčšinou obyvateľstva, ktorá je v núdzi. Verím, že pápežova návšteva bude impulzom pre toto úsilie o nájdenie prostriedkov, ktoré všetkým, ale predovšetkým mnohým mladým ľuďom ponúknu túto možnosť rozvoja a budúcnosti. Aj Cirkev je chudobná, no zároveň sa snaží, aby jej prítomnosť bola významnou, najmä prostredníctvom svojich inštitúcií pomoci, svojich vzdelávacích inštitúcií: byť znamením nádeje pre týchto ľudí. Takže aj tu ide o to, aby pápež upevnil a posilnil tento záväzok a toto úsilie zo strany Cirkvi.“

V pondelok 9. septembra bude pápež v Maurícijskej republike, na historickej križovatke národov. Polovica obyvateľstva má hinduistickú vieru, potom sú tu katolíci a menej ako pätina je islamskej viery. Čo je v centre tejto návštevy?

Kard. Parolin: „Povedal by som, že práve tento tretí rozmer, ktorý som spomínal predtým, kultúra stretnutia, ktorá sa prirodzene týka všetkých krajín a národov, ktoré pápež navštívi. V Mozambiku ide o stretnutie medzi protichodnými politickými silami, tu (na Mauríciu) ide o stretnutie práve podľa zloženia ostrova: zloženie multietnické, multináboženské a multikultúrne. Tento aspekt stretnutia medzi týmito rozdielmi sa stáva obzvlášť zrejmým – bude to zdôraznenie, ktoré pápež určite urobí –: prekonanie všetkých foriem diskriminácie. Napríklad aspekt miery otvorenosti pre prijatie migrantov, ktorí často prichádzajú zvonku, aby hľadali lepšiu kvalitu života. A potom tento dialóg aj medzi rôznymi náboženstvami, dialóg, ktorý musí slúžiť na spoluprácu pri riešení problémov spoločnosti a sveta vo všeobecnosti.“

Bude to teda šesť intenzívnych dní. Obvyklá otázka: Aké je vaše osobné prianie pre túto cestu?

Kard. Parolin: „Afrika bola mojou prvou skúsenosťou, hoci západná Afrika a nie Afrika východná, ale niečo z môjho srdca zostalo s týmto kontinentom späté, takže idem veľmi rád. Povedal by som dve veci, ktoré sú základnými líniami každého prístupu k Afrike. Prvým je, že Afričania si musia byť vedomí svojej zodpovednosti pri hľadaní riešení afrických problémov v rámci vlastných spoločností, svojich štátov. Teda obnovené vedomie, že osud Afriky, jej budúcnosť, je v rukách Afričanov: prevzatie zodpovednosti v tomto zmysle za boj proti všetkým javom, ktoré bránia rozvoju a pokoju.

Druhým prianím je pozornosť medzinárodného spoločenstva. Afrika potrebuje, aby tu boli priatelia Afriky, nie zištní ľudia, ktorí sa o ňu zaujímajú s chamtivým pohľadom, ale ľudia, ktorí sa skutočne snažia pomôcť tomuto kontinentu dať do obehu všetky jeho zdroje, všetku jeho silu na pokrok, posun vpred. Krásou potom bude stretnutie s kresťanskými komunitami, s katolíkmi, prežívajúcimi túto skúsenosť radosti a vitality, túto skúsenosť veľkého spoločenstva s katolíckymi spoločenstvami, ktoré charakterizujú africké spoločenstvá. Aj to bude veľmi krásna chvíľa. A pomôcť tejto Cirkvi rásť a stále viac slúžiť Evanjeliu a spoločnosti, uprostred ktorej sa nachádza.“

-mh-

30 augusta 2019, 18:14