Donald Trump a budúcnosť Ameriky

Alessandro Gisotti, Patrik Hajdu – Vatican News

Pádom Berlínskeho múru a rozpadom Sovietskeho zväzu tento príbeh „nekončí“. To, čo sa zdalo ako ilúzia niektorých politológov a politikov na konci minulého storočia, sa ukázalo byť tragicky mylné. Už na začiatku 21. storočia sme pochopili, že „nepredstaviteľné“ udalosti, ako bolo teroristické útoky z 11. septembra, nevyvolali „dobu stability“, ale naopak, priviedli nás k pádovému prebudeniu z predstavy o stabilnom svete riadenom liberalizovanou ekonomikou.

Za viac než 30 rokov od tohto historického dňa, keď sa s pádom Múru zrútil jeden z najväčších totalitných režimov histórie, sa ľudstvo stretlo s neustálymi konfliktmi, ktoré sa postupne z lokálnych stali regionálnymi a dnes už dosiahli vážne rozmery, aké s presnosťou opisuje pápež František ako „Tretiu svetovú vojnu po častiach“. Tento príbeh sa teda ešte zďaleka neskončil.

V tomto štvrťstoročí, ktoré – ako ešte pápež nedávno podotkol – znamená „zmenu epochy“ viac ako „epochu zmien“, sa preformovali aj sily veľkých ekonomických, politických a vojenských mocností sveta. Dnes žijeme v multipolárnom svete, ktorý robí hľadanie medzinárodných dohôd, zvlášť v čase kríz, oveľa zložitejším a menej priamočiarym. Avšak, to je realita, v ktorej žijeme, a všetci lídri, najmä tí najsilnejší, si musia uvedomiť, že výzvam našich čias treba čeliť s novými paradigmatmi a kreativitou, ktorá odmieta prístup typu „vždy sa to robilo takto“.

Práve v tomto historickom kontexte bude 20. januára Donald Trump skladať svoju druhú prísahu ako prezident Spojených štátov amerických. Tento akt, ako už bolo rozsiahlo rozoberané, nesie množstvo nezvyčajných aspektov a zmes nádejí aj obáv. O to viac, že nikto nepochybuje o tom, že aj v svete, kde už neexistuje len jedna superveľmoc, Spojené štáty stále ovplyvňujú politické a ekonomické dynamiky v globálnom meradle.

Prezident Trump niekoľkokrát vyjadril svoju vôľu ukončiť vojnu na Ukrajine a zároveň sľúbil, že USA sa už nebude zapájať do nových vojenských konfliktov. Je zaujímavé sledovať, aký postoj zaujme voči medzinárodným organizáciám a ako sa bude vyrovnávať s otázkami, ako sú migrácia, životné prostredie a ekonomický rozvoj, ktorý je čoraz viac poháňaný technológiami. Tieto témy budú určite pod drobnohľadom nielen americkej verejnosti, ale aj celého medzinárodného spoločenstva.

Historicky sa Spojené štáty ukázali v najlepšom svetle, keď sa otvárali svetu. Organizácia Spojených národov je v podstate „americkým výtvorom“ a v spolupráci so svojimi spojencami postavili systém, ktorý – aj so všetkými obmedzeniami ľudskej práce – priniesol slobodu, hospodársky rozvoj a pokrok v ľudských právach. To sa stalo pod vedením prezidentov z rôznych politických strán, ako republikánov, tak aj demokratov. Amerika, ktorá sa stiahne do svojich hraníc, by teda bola v úplnom rozpore s jej tradíciou a hodnotami.

Pre prezidenta Trumpa je teraz výzvou prekonať rozdelenia a polarizáciu, ktoré už roky charakterizujú americkú politiku, a ktoré sa vyvrcholili tragickým útokom na budovu Kapitolu 6. januára 2021. Je to ťažká úloha, ale nevyhnutná. Pretože „rozbité“ Spojené štáty by boli vážnou hrozbou pre už tak veľmi rozdelený a fragmentovaný svet.

Pred desiatimi rokmi pápež František, prvý pápež z Ameriky, vystúpil pred Kongresom Spojených štátov. Jeho historický prejav kládol dôraz na základné hodnoty, ktoré tvoria jadro americkej národnej identity. Tieto hodnoty by mali inšpirovať aj prezidenta Trumpa a jeho viceprezidenta J.D. Vancea.

V tomto prejave, ktorý bol v Kongrese vnímaný s veľkým ohlasom naprieč politickými stranami, spomenul štyroch významných Američanov, ktorí môžu byť inšpiráciou pre tých, ktorí majú zodpovednosť za politické vedenie krajiny. Tieto osobnosti – Abrahám Lincoln, Martin Luther King, Dorothy Day a Thomas Merton – predstavujú najvyššie ideály, ktoré robia Ameriku veľkou.

„Národ je veľký, keď bráni slobodu ako to robil Lincoln, keď podporuje kultúru, ktorá umožňuje ľuďom snívať o plných právach pre všetkých, ako to robil Martin Luther King, keď bojuje za spravodlivosť a právnu pomoc pre utláčaných, ako to robila Dorothy Day svojou neúnavnou prácou, ktorá bola plodom viery, dialógu a pokoja, a keď rozširuje pokoj v duchu kontemplácie, aký ukázal Thomas Merton“, povedal pápež.

Tieto hodnoty, ktoré robili Ameriku veľkou, sú stále relevantné pre dnešný svet a pre novú administratívu, ktorá nastúpi do úradu. A celý svet ich stále potrebuje.