Nórski biskupi reagujú proti vládnemu návrhu zákona o potratoch

Charlotta Smeds, Miroslava Holubíková – Vatican News

„Ak meníte zákon, malo by to byť k lepšiemu“ – píšu v osemstranovom dokumente biskupi Mons. Erik Varden spolu s Mons. Berntom Edvigom. Zákon o potratoch platí v krajine od roku 1975. Výbor pre potraty, ktorý vymenovala nórska vláda, v 145 000 slovách predstavil svoj návrh na „zjednodušenie potratov“ v Nórsku. Biskupi upozorňujú, ako „dĺžka textu spolu s nesúrodou zmesou vedy, politiky a dokonca ideológie“ sťažuje čitateľovi venovať pozornosť názorom, ktoré robia návrh zákona neudržateľným. Hlavným bodom návrhu je predĺženie lehoty na dobrovoľný potrat o šesť týždňov, a to až do 18. týždňa vrátane.

Súčasný zákon nie je dobrý zákon, uvádzajú biskupi a zdôrazňujú, že „v katolíckej antropológii je axiómou, že ľudský život sa začína počatím a od tohto momentu si zaslúži rešpekt“. Biskupi vo svojej reakcii považujú nový návrh zákona o potratoch za „jasný krok smerom preč od kresťanského a humanistického dedičstva Nórska“.

Biskupi tiež upozorňujú, že namiesto toho, aby sa hovorilo o zodpovednosti spoločnosti pomôcť žene porodiť dieťa, používajú sa konzumné slová ako „žiadosť, právo a záruka“. Proces rozhodovania ženy sa úplne sprivatizoval a žena má požiadať o potrat na webovej stránke prostredníctvom digitálneho formulára, poukazujú biskupi. Dodávajú, že tak ženu ponecháva zákon osamotenú „v rozhodovaní o živote alebo smrti“ - voľba, ktorú „skutočná ľudská spoločnosť nemôže nechať nikoho urobiť samého“.

Podľa biskupov je návrh zákona tiež klamlivo zjednodušený, keď označuje predchádzajúci zákon za zastaraný a patriarchálny. Píšu: „Samozrejme, že ženy, rovnako ako muži, musia mať autonómiu a kontrolu nad vlastným telom. Ale otázku potratov nemožno redukovať, ako to robí text, na konflikt rodových rolí“. Výbor pre potraty často predstavuje plod ako „výbežok ženského tela, organického parazita“, upozorňujú biskupi.

Nakoniec Mons. Varden a Mons. Edvig poukazujú na to, že „nenarodený život“ je právne chránený v nórskej ústave, kde sa uvádza: „Medzi osobami, ktoré majú nárok na dedičstvo, sú uvedené aj nenarodené deti“. „V súčasnom návrhu zákona sa na túto časť nórskeho práva zabúda, a preto vychádza z falošných predpokladov,“ poznamenávajú biskupi vo svojej reakcii.

„Ako biskupi máme povinnosť otvorene hovoriť o politických a sociálnych otázkach,“ zdôrazňujú biskupi a dodávajú:  „Zákon krajiny hovorí, že ľudia majú právo sami posúdiť, čo je život hodný ochrany, a to je pre spoločnosť osudné“.