Kustód Sv. zeme: Myslím na malú kresťanskú komunitu v Gaze, ktorej hrozí zánik

Kustód Svätej zeme hovorí o situácii po svojej pondelkovej obhliadke: „Po tom, čo v nedeľu ráno zazneli štyri poplašné sirény, je situácia v Jeruzaleme pokojná. Je to však skľučujúci kľud. Mesto je poloprázdne ako v dňoch lockdownu. Staré mesto je vyľudnené. Absolvovali sme krátku obhliadku kresťanskej štvrte bez toho, aby sme stretli jedinú živú dušu. Všade akoby vládol strach z toho, čo sa ešte môže stať.“

„My frátri, rovnako ako väčšina arabského a izraelského civilného obyvateľstva, zostávame doma a snažíme sa zo spravodajských stránok a správ od tých, čo žijú na rôznych miestach, zistiť, čo sa deje vo zvyšku krajiny.“

Otec kustód, aký je váš názor na udalosti týchto hodín?

Priznám sa, že je veľmi ťažké vyjadriť aj teraz ucelenú myšlienku o tom, čo sa stalo, ale predovšetkým o tom, 

čo sa ešte môže stať. Môžem len zhrnúť niekoľko roztrúsených postrehov. Predovšetkým by som povedal, že dynamika útoku všetkých prekvapila a zmiatla. Samotné izraelské ozbrojené sily boli zaskočené a nedokázali predvídať a zvládnuť takýto vnútorný útok. A to sa stalo po prvýkrát. Nemôžem sa však odvážiť predpovedať, ako sa bude situácia vyvíjať v nasledujúcich hodinách a dňoch. Budú prebiehať vojenské operácie na znovuzískanie kontroly nad územím, na ktoré prenikli bojovníci Hamasu a Islamského džihádu, a určite aj priame vojenské akcie proti pásmu Gazy. Je znepokojujúce, čo sa stalo ohľadom zajatia, segregácie v Gaze, tak veľký počet vojenských a civilných rukojemníkov, niektorí sú dokonca cudzinci, ktorí budú pravdepodobne použití ako „výmenný artikel“. A úprimne vám poviem, že moje obavy sa teraz uberajú iným smerom, než sú strategické a politické úvahy. Myslím na strašný počet obetí, ku ktorým došlo počas týchto dvoch dní a neprestajne sa za nich modlím, spoločne so spolubratmi. Drvivá väčšina sú civilné obete. Z fotografií samotných izraelských vojakov zverejnených na týchto stránkach je vidieť, že mnohí z nich sú len o málinko starší od chlapcov. A modlím sa za mnohých rukojemníkov, ktorí sú teraz v Gaze v zajatí. Sú medzi nimi aj seniori, ženy a deti. Modlím sa aj za svojich bratov vo viere v tejto krajine. Kresťanskej menšine vo Svätej zemi opäť hrozí, že bude zgniavená konfliktom, na ktorom sa nezúčastňuje. Pre kresťanských Arabov tejto krajiny tu legitímna snaha o vytvorenie Palestínskeho štátu nikdy nemá podobu násilných alebo zákerných akcií. Moje myšlienky smerujú osobitným spôsobom k malej kresťanskej komunite v Gaze, ktorej hrozí zánik.“

Október je tradične mesiacom plným pútí. Čo nám môžete povedať o pútnikoch prítomných v Jeruzaleme a na svätých miestach?

Mnohí z nich už opustili krajinu a mnohí odídu v týchto dňoch. Letisko Ben Gurion v Tel Avive zostalo otvorené, no mnohé lety boli zrušené. Mnohí pútnici sa snažia zmeniť svoje letenky, aby mohli urýchliť návrat do svojich krajín. Iní tak už urobili. Ohľadom aspektu pútí mám silné obavy: tu v Jeruzaleme a Betleheme je veľká časť kresťanov, ktorí sa živia prácou v turistickom ubytovacom priemysle a v sektore spätom s púťami. Pre nich sa teraz otvára čas, možno dlhý čas, nečinnosti, ako to bolo v čase COVID-u, čo ovplyvní už aj tak veľmi neisté životné podmienky. Okrem toho vládne nariadenia na najbližšie dni zahŕňajú preventívne zatvorenie všetkých škôl a zavedenie pravidiel súvisiacich s vojnovým stavom. Robíme to neradi, pretože by bolo veľmi vhodné pomôcť deťom zamyslieť sa nad tým, čo sa deje, a spolu s nimi rozvíjať myšlienku o mieri. Naše školy sú jedným z mála miest, kde sa vynakladá úsilie na výchovu k mieru a spolužitiu v tejto sužovanej a trýznenej krajine.“

Otec kustód, viem si predstaviť, že v týchto hodinách komunikujete s ostatnými kresťanmi vo Svätej zemi.

Áno, pod koordináciou gréckeho pravoslávneho patriarchu Teofila III. vydali všetky hlavy kresťanských cirkví v Jeruzaleme spoločné komuniké, ktoré je v podstate výzvou na mier a okamžité umlčanie zbraní. V týchto hodinách som samozrejme v kontakte s naším kardinálom patriarchom Pizzaballom, ktorý po konzistóriu 30. septembra zostal v Taliansku. Snaží sa ako duchovný pastier čo najskôr spojiť so svojim stádom: verím, že dnes alebo čo najskôr bude môcť nastúpiť na lietadlo a vrátiť sa sem. Všetky oslavy, ktoré boli naplánované po jeho vymenovaní za kardinála, boli pozastavené a je jasné, že červená farba kardinálskej hodnosti, ktorú prijal, nemá len symbolickú hodnotu, ale je znakom služby krajine a tiež Cirkvi, ktorá je rovnako sčervenelá krvou svojho ľudu. Na záver sa domnievam, že na presný obraz udalostí týchto hodín, si budeme musieť ešte niekoľko dní počkať. Zatiaľ vás môžem len vyzvať, aby ste sa k nám pripojili v nepretržitej modlitbe za to, aby sa otvoril nejaký kanál dialógu, ktorého cieľom by bolo ak nie mier, tak aspoň umlčanie zbraní a rešpektovanie civilného obyvateľstva a zajatých väzňov. Práve v túto nedeľu nám čítania pripomínali, že je to Boží pokoj, ktorý stráži naše srdcia a mysle v Ježišovi Kristovi.“

Rozhovor Roberta Ceteru spracovala Zuzana Klimanová