Florentská charta: Cirkvi a samosprávy spoločne pre dobro Stredomoria

Dokument slávnostne podpísali v predposledný deň stretnutia za prítomnosti ostatných delegátov predseda Talianskej biskupskej konferencie kardinál Gualtiero Bassetti a primátor Florencie Dario Nardella. Štvorstranový text Florentskej charty potvrdzuje spoločné hodnoty a formuluje spoločné výzvy. Jeho cieľom „inšpirovať na budúcej ceste, znížiť diskrimináciu a násilie a otvoriť mladým generáciám obzory nádeje“.  

Stretnutie vo Florencii sa inšpirovalo 

myšlienkovým odkazom Giorgia La Piru (1904-1977), niekdajšieho primátora Florencie, ktorého meno sa uvádza aj v úvode charty. Biskupi a starostovia sa chcú podľa vzoru La Piru angažovať v štúdiu a práci pre mier, spravodlivosť a bratskú koexistenciu v ich mestách.

Florentská charta uznáva rozmanitosť dedičstva a tradícií stredomorskej oblasti ako „spoločné bohatstvo pre celé ľudstvo“ a zdôrazňuje, že všetky stredomorské hodnoty, hmotné aj nehmotné, sú zdrojom dialógu a jednoty medzi ľuďmi a mali by sa chrániť.

Dokument tiež vyzdvihuje Stredomorie ako „historickú križovatku európskych a západoázijských kultúr, severnej a južnej pologule“, ktorá zohráva „rozhodujúcu úlohu pre mier a pre rozvoj národov cez spoluprácu medzi jej mestami a náboženskými spoločenstvami“.

V tomto zmysle sa Florentská charta riadi spoločnou snahou postaviť ľudskú osobu do centra medzinárodného programu prostredníctvom „úsilia o mier, ochrany planéty, podpory rešpektovania základných práv každého jednotlivca“, a to aj podporovaním cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej klimatickej dohody.

Dokument sa zrodil v čase eskalácie konfliktu na Ukrajine, čo sa odráža v jeho úvode vo vyjadrení „pocitu bolesti“ u zúčastnených biskupov a primátorov, ktorí „spoločne dúfajú, že násilie a používanie zbraní sa zastaví, zabráni sa veľkému utrpeniu ukrajinského ľudu, a že sa okamžite začne rokovať o obnovení mieru.“

-mh, jb-