Hľadaj

Vatican News
P. Daisuke Narui SVD, biskup electus diecézy Niigata v Japonsku P. Daisuke Narui SVD, biskup electus diecézy Niigata v Japonsku 

Etické kritériá investovania ako príspevok Cirkvi pre dobu „post-COVID“

Keď sa jednotlivé krajiny a spoločnosti snažia oživiť svoje otrasené ekonomiky prostredníctvom investovania a inovácie, Cirkev má vplývať na lídrov a tvorcov stratégií, aby bol rozvoj spravodlivý a udržateľný. Tvrdí to japonský verbista páter Paul Daisuke Narui, ekonóm a člen etickej rady nemeckej banky Steyler Bank, vôbec jedinej banky spravovanej rehoľnou kongregáciou Katolíckej cirkvi. V máji ho Svätý Otec František vymenoval za biskupa Niigaty v Japonsku a biskupská vysviacka ho čaká v septembri.

Ako uviedol 46-ročný biskup electus pre Vatican News, katolícki ekonómovia varujú pred investovaním, ktoré sa môže zdať výnosné, avšak je založené na neetických praktikách a vykorisťovaní ľudí či životného prostredia. Cirkev cíti zodpovednosť napomáhať takému hospodárskemu oživeniu, ktoré bude založené na etickom investovaní. Znamená to chrániť chudobných ľudí a životné prostredie pred vykorisťovaním a zanedbávaním.

Člen Spoločnosti Božieho Slova páter Daisuke je ekonóm známy svojou angažovanosťou za pokoj, spravodlivosť a integritu stvorenstva, ako aj advokáciou v problematike migrantov. Od roku 2018 je členom Etickej rady, poradného orgánu finančnej inštitúcie Steyler Bank v Nemecku, ktorá slúži pre činnosť misijnej spoločnosti a vytvára kapitál so zreteľom na etiku. Steyler Bank, ktorú niektorí nazývajú „SVD banka“, je jediná banka, ktorú založila a vlastní rehoľná kongregácia Katolíckej cirkvi.

Paul Daisuke Narui SVD v rozhovore s redaktorkou nemeckej sekcie Vatikánskeho rozhlasu Gudrun Sailerovou vysvetľuje, ako jeho úloha experta na etické investovanie zapadá do jeho rehoľného sľubu chudoby:

„Som presvedčený, že sľub chudoby má svoje perspektívy v rehoľnom živote a misii. V podstate, znamená to obetovať všetko Bohu a deliť sa o všetko pre Boha. Preto sa spájame s chudobou Ježiša, ktorý sa sám stal chudobným a miloval chudobných. Nasledujeme tento príklad, preto pri našom investovaní, alebo aj keď prijímame dary, musíme mať na mysli, že peniaze a hmotné dobrá majú byť použité v solidarite s chudobnými. Ak pomáhame chudobným, no zároveň s tým pri našom investovaní ničíme životné prostredie a životy chudobných ľudí, alebo ak prijímame dary od firiem, ktoré ničia životné prostredie, naša práca sa stáva nezmyselnou.“

Toto v podstate píše pápež František v jeho encyklike Laudato si´. Vy ste boli členom Rady pre etické investovanie Steyler Bank v Nemecku od roku 2018. Čo musí brať investovanie do úvahy, aby bolo etické?

„Bol som členom Etickej rady Steyler Bank, banky SVD (Spoločnosti Božieho Slova) v Nemecku. Moja úloha v tejto rade bola tlmočiť hlas z terénu, hlas rehoľných misionárov v 80 krajinách prinášajúci skutočné informácie ohľadom etického správania sa nadnárodných spoločností. Steyler banka načúva takýmto hlasom, používa tieto informácie, aby svoje investovanie spravila etickejším.

V podstate sú tu dva spôsoby ako urobiť investovanie etickým: Prvým spôsobom je prevencia nespravodlivosti, porušovania ľudských práv a ničenia životného prostredia prostredníctvom investovania. Preto sa vyhýbame investovaniu do podnikov, ktoré sú neetické, čo sa týka degradácie životného prostredia, umelých potratov, výskumu embryí, vojenského priemyslu, alebo spôsobov, akým niektoré spoločnosti pracujú, ako je porušovanie pracovných práv.

Druhým spôsobom je podporovanie etického podnikania, produktov a služieb, ktoré dávajú environmentálny prínos a dbajú o ľudí, - týka sa to napríklad obnoviteľných zdrojov energie, rovnosti pracovných príležitostí, príspevku pre miestnu komunitu, sociálnej zodpovednosti podnikov a podobne.

Takže je dôležité kontrolovať portfólio investičných produktov, aby sme videli, či investície skutočne smerujú do etických podnikov alebo nie.“

Celý svet sa v súčasnosti obáva  o oživenie hospodárstva po kolapse spôsobenom pandémiou koronavírusu. Niektorí hovoria, že obnovenie sa musí uskutočniť čo najskôr, aby sa predišlo väčšej chudobe. Iní hovoria, že je tu šanca začať novú formu ekonomiky. Aké kritériá by sa mali použiť ako usmernenie z katolíckeho hľadiska?

„Ako hovorí pápež František, chudobní, tí najzraniteľnejší ľudia, by nemali byť ponechaní bokom. Je tu množstvo ľudí, ktorí stratili prácu a mnohí z nich, ako napríklad migranti, nemajú žiaden prístup k sociálnemu zabezpečeniu. Miestna cirkev by voči týmto ľuďom mala byť pozorná a mala by spolupracovať s miestnymi štátnymi úradmi na tom, aby sa sprístupnilo sociálne zabezpečenie všetkým. Ľudské práva sa v takomto čase musia rešpektovať.“

Spravodlivá ekonomická činnosť bola vždy záujmom katolíckej sociálnej náuky, no táto otázka nebola nikdy tak prítomná, ako je to teraz za pápeža Františka, prvého pápeža z rozvojovej krajiny. Je to tak kvôli dobe, v ktorej žijeme, alebo je to kvôli tomuto pápežovi?

„To je ťažká otázka.... no ja osobne si myslím, že dôvodom je oboje. Samozrejme, ekonomická nespravodlivosť proti človeku a stvorenstvu je znamením čias a pápež František vedie a animuje svet, aby riešil tento problém.

Navštívil som okolo 50 krajín a vždy cítim, že spôsob života a posolstvá pápeža Františka ľudí veľmi zachytávajú, sú pápežom motivovaní reagovať na výzvy. Videl som ako mnoho farností na rozličných kontinentoch pracuje na environmentálnych problémoch, reviduje svoj ekonomický život ako súčasť environmentálnej konverzie.“

Slúžili ste ako sekretár pre Japonskú katolícku charitu približne desať rokov a v rámci toho ste boli zodpovedný za distribúciu humanitárneho tovaru po zemetrasení a tsunami z roku 2011. Čo vás ten čas naučil o otázke spravodlivosti?

„Z mojej skúsenosti mám jasné vedomie, že ľudia, ktorí boli chudobní a zraniteľní pred nešťastím, sa po ňom stali ešte chudobnejšími a zraniteľnejšími. Oni sú tí, ktorí trpia najviac. Verejná pomoc ide najprv k väčším skupinám a nie k maličkým komunitám, akými sú pospolitosti na odľahlých ostrovoch. Katolícka cirkev musí byť vnímavá na túto priepasť a sprevádzať tých najzraniteľnejších ľudí.

Ďalšou dôležitou lekciou bolo, že miestna vláda a väčšie humanitárne organizácie sú skutočne dobré v distribúcii humanitárnych materiálov a iných špecifických činnostiach, akou je zdravotná starostlivosť. Katolícka cirkev v Japonsku je malá, takže sme nemohli konať rovnako, no mohli sme sprevádzať plač a zápas ľudí.

Nespočetné domy zasiahlo tsunami a všetko v nich bolo kontaminované bahnom a troskami. Keď zasiahnutí ľudia spolu s dobrovoľníkmi čistili domy, tvrdo pracovali a mali na to silu. No keď už boli domy čisté, skutočnosť, že stratili členov rodiny, sa stala jasnou realitou a boli zasiahnutí pocitom straty, čo je neznesiteľná bolesť, a ľudia prišli o silu. My, Katolícka cirkev sme takýchto ľudí sprevádzali. A to nielen rozdávaním základných potrieb, čistením domov, ale sprevádzaním ľudí v ich žiali.

Katolícka cirkev vidí ľudí z celostného, holistického pohľadu, ktorý zahŕňa mentálne i duchovné perspektívy, a je veľmi dôležité mať takýto pohľad v čase nešťastia. Katolícka cirkev by mala byť schopná formovať dobrovoľníkov, aby boli k dispozícii na sprevádzanie takýchto ľudí, aby venovali čas jednoducho načúvaniu ich žiaľu. A mať k dispozícii finančné zaistenie pre takéto sprevádzanie.“

Pápež František Vás menoval za biskupa v Japonsku. Čo z Vašich osobných skúseností by ste si priali zúročiť v tejto službe?

„Keď mi povedali o tomto menovaní, bol som veľmi prekvapený! Bol som kňazom 20 rokov, no pracoval som vo farnosti ako farár len tri roky na začiatku. Skutočne neviem veľa o práci vo farnosti a v diecéze. Takže prvou vecou, ktorú musím urobiť, je učiť sa od ľudí, od spolubratov v kňazstve, farníkov, laikov, učiteľov v katolíckych školách. Len po tom si môžem vytvoriť moju víziu biskupa.

Odhliadnuc od toho, moja skúsenosť v Ríme mi dala dosť veľkých inšpirácií o Cirkvi. To, čo som sa naučil, je spolupracujúca Cirkev. Osobitne u žien. V tejto perspektíve som v Ríme zakúsil mnoho spolupráce. Dúfam, že budem môcť aj naďalej spolupracovať s laikmi, so ženami, na rozličných úrovniach zodpovednosti.

Ďalšou vecou je, že po tom, ako ohlásili moje menovanie, moji priatelia mi povedali: „nezabudni na chudobných“. Keďže moja rola (v mojej kongregácii) bola koordinátor pre spravodlivosť a pokoj, skutočne dúfam, že budem aj naďalej pracovať v tejto veci: „nezabúdať na chudobných“ v tejto novej zodpovednosti.“      

-zk-

22 júla 2020, 19:55