Hľadaj

Vatican News

Nechajte Hagiu Sofiu na pokoji - reakcia mjanmarského kardinála Charlesa Bo

Na zmenu statusu Hagie Sofie na mešitu, ktorá sa v piatok 24. júla stala realitou, reagoval aj predseda Federácie biskupských konferencií Ázie (FABC) kardinál Charles Maung Bo SDB, arcibiskup Rangúnu (Yangon) v Mjanmarsku. Vo svojom vyhlásení vyzval neopakovať chyby minulosti, ale podporovať náboženskú slobodu, vzájomnú lásku a rešpektovanie odlišností.

Vyhlásenie kardinála Charlesa Maunga Bo z 24. júla publikovala agentúra UCAnews. Prinášame ho v plnom znení:

„Sloboda náboženstva alebo viery je základným ľudským právom každého, človeka akejkoľvek viery či bez vyznania. Právo zvoliť si, praktizovať, vyjadrovať a zmeniť svoje náboženstvo – alebo nemať žiadne náboženstvo – je tou najzákladnejšou slobodou pre každú dušu. A to je sloboda, ktorú som dôsledne a oduševnene obhajoval pre moslimov, budhistov, hinduistov, židov i kresťanov všetkých tradícií, v mojej vlastnej krajine Mjanmarsku i v celej Ázii.

Naozaj často som hovoril na obranu prenasledovaných 

moslimských národov v Mjanmarsku, a budem v tom pokračovať bez váhania a jednoznačne. Pretože skutočná náboženská sloboda si vyžaduje rešpektovanie slobody ostatných praktizovať, požívať i brániť vlastnú slobodu.

Preto rozhodnutie Turecka zmeniť na mešitu to, čo bolo po tisíc rokov najväčšou svetovou katedrálou – Hagia Sofia – ma zarmucuje. A ako predsedovi Federácie biskupských konferencií Ázie mi prináleží, aby som to povedal.

Zarmucuje ma to nie preto, že by som chcel upierať mojim moslimským bratom a sestrám miesto na bohoslužbu. Naopak, obhajujem ich právo tak konať, rovnako ako ho obhajujem pre každého. Nič z toho, čo tu hovorím, sa nemá brať zo strany tých, čo prenasledujú moslimov – v Mjanmarsku či mimo neho –, ako ospravedlnenie pre ich činy: nikdy to tak nesmie byť. Ľudia viery, nádeje a lásky i ľudstvo ako také sa majú postaviť proti prenasledovaniu každého druhu. Avšak ani rozhodnutie zmeniť Hagiu Sofiu na mešitu nemožno vidieť inak ako zbytočný útok na slobodu náboženstva alebo viery.

Viera je záležitosť duše, srdca, mysle a ducha. Chrámami viery je vnútro ľudí, nie budovy. Avšak posvätné budovy reprezentujú a stelesňujú dejiny, dedičstvo, umenie, ikonografiu a životný príbeh náboženstiev behom tisícročí. Lenže pri ich prevrátení môžu byť použité ako symboly moci a podmanenia.

V mojej krajine, Mjanmarsku, boli mešity zrovnané so zemou a ja som o tom nahlas hovoril – často s istým rizikom. V Číne sú ujgurskí moslimovia vystavení tomu, čo sa približuje k niektorým masovým krutostiam súčasného sveta, a ja nalieham na medzinárodné spoločenstvo, aby to vyšetrilo. V Indii a na Srí Lanke čelili moslimovia očividnému násiliu a ja som takúto neľudskosť odsúdil.

Podobne v Indonézii mešity moslimov Ahmadiyya boli zničené inými moslimami, a kostoly boli nútene zatvorené. V Iráne čelia baháisti intenzívnym útokom na ich slobody a v Sýrii a Iraku boli posvätné miesta bezostyšne zničené, kým žiaľ i bližšie k nám sme videli obdobný jav v Číne so zničenými svätyňami, odstránenými krížmi z bohoslužobných miest a dokonca zbúranými kostolmi, ako kostol Xiangbaishu v Yixingu.

Premeniť Hagiu Sofiu na mešitu predstavuje podobné podrývanie slobody       náboženstva či viery, vzájomnej lásky, rešpektu voči dôstojnosti odlišného.

V čase, keď ľudstvo znáša silné vypätia v dôsledku globálnej pandémie, potrebujeme držať pospolu, nie rozháňať spoločenstvá preč od seba. Potrebujeme dať bokom identitárne politiky, vzdať sa mocenských hier, predísť etnickým a náboženským konfliktom a ceniť si dôstojnosť vzájomnej odlišnosti každej ľudskej bytosti. A musíme sa tešiť z rozmanitosti a v rámci toho nachádzať jednotu.

Ako by mohla premena niekdajšej najväčšej svetovej katedrály na mešitu priniesť niečo iné než zasievanie napätia, rozdeľovanie ľudí a vyvolávanie bolesti? Ako by mohlo zverenie Hagie Sofie do rúk ľudí, ktorí nemajú zmysel pre jej históriu a dedičstvo, a ktorí budú ničiť jej kresťanskú identitu, napomôcť spájaniu ľudí? Ako si zabratie Hagie Sofie ctí dodržiavanie článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv? Nijako. Len znovu otvára rany a jatrí rozdelenia v čase, keď by sme mali ľudstvo liečiť.

Pracujem pospolu s mojimi bratmi a sestrami zo všetkých veľkých náboženských tradícií každý deň môjho života. A pôjdem i na kraj zeme brániť ich práva. Budem brániť každú mešitu, každú synagógu, každý možný chrám. A viem, že moji partnerskí náboženskí lídri pracujúci pre pokoj by to isté urobili pre mňa. Takéhoto ducha potrebujeme – rešpektovať a brániť si vzájomne slobodu konať bohoslužbu ako si každý praje, vyjadrovať našu vieru v zhode s našimi tradíciami, slobodne konvertovať podľa nášho svedomia, ale nikdy nebyť donucovaní, nikdy nie nútiť, nikdy nie zaberať či sa zmocňovať.

Vieme že v predchádzajúcich epochách dejín zaberanie posvätných a svätých budov a miest spôsobilo nevýslovné utrpenie a horkosť, a v našej generácii by sme nemali byť tak nerozumní, že by sme opakovali chyby minulosti.

Vzájomnosť je ľudská a prirodzená cnosť.

Nechajte Hagiu Sofiu na pokoji.“

-mh, jb-

25 júla 2020, 19:11