Katechéza: Tí, ktorých Boh Otec najviac miluje (1)
Čítanie: Lk 18,15-17
Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: «Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň».
Katechéza: Tí, ktorých Boh Otec najviac miluje (1)
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Túto a nasledujúcu katechézu by som chcel venovať deťom a zamýšľať sa najmä nad pliagou práce maloletých. Dnes sa vieme pozrieť smerom k Marsu alebo k virtuálnym svetom, ale ťažko sa nám pozerá do očí dieťaťa, ktoré zostalo na okraji a ktoré je vykorisťované a zneužívané. Storočie, ktoré generuje umelú inteligenciu a navrhuje multiplanetárne existencie, sa ešte nevyrovnalo s pliagou ponižovaného, vykorisťovaného a smrteľne zraneného detstva.
Najprv si položme otázku: Aké posolstvo nám dáva Sväté písmo o deťoch? Je zaujímavé, že slovo, ktoré sa v Starom zákone po božskom mene Jahve opakuje najviac, je slovo ben, čiže „syn“: takmer päťtisíc krát. „Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona“ (Ž 127, 3). Deti sú Božím darom. Žiaľ, nie vždy sa s týmto darom zaobchádza s úctou. Samotná Biblia nás privádza do dejín, kde sa ozývajú piesne radosti, ale aj výkriky obetí. Napríklad v knihe Náreky čítame: „Dojčaťu prischol jazyk k ďasnám od smädu; deti si prosili chlieb a nebolo, kto by im ho lámal“ (4, 4). A prorok Nahum, spomínajúc na to, čo sa stalo v starovekých mestách Téby a Ninive, píše: „Nemluvňatá rozbíjali na rohoch všetkých ulíc“ (3, 10). Pomyslime na to, koľko detí dnes zomiera od hladu a útrap alebo ich trhajú bomby.
Aj nad novonarodeným Ježišom sa okamžite strhne víchrica násilia Herodesa, ktorý vyvraždí betlehemské deti. Temná dráma, ktorá sa v dejinách opakuje v iných podobách. A pre Ježiša a jeho rodičov je tu nočná mora stať sa utečencami v cudzej krajine, ako sa to stáva mnohým ľuďom dnes (porov. Mt 2, 13 - 18), mnohým deťom. Po búrke Ježiš vyrastá v mestečku, ktoré sa v Starom zákone vôbec nespomína, v Nazarete; učí sa tesárskemu remeslu svojho zákonitého otca Jozefa (porov. Mk 6, 3; Mt 13, 55). Tak „chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti a Božia milosť bola na ňom“ (Lk 2, 40).
Vo svojom verejnom živote chodil Ježiš spolu so svojimi učeníkmi kázať po dedinách. Jedného dňa k nemu pristúpili niektoré matky a priniesli mu svoje deti, aby ich požehnal; učeníci ich však okrikovali. Vtedy Ježiš, porušujúc tradíciu, ktorá považovala dieťa len za pasívny predmet, volá učeníkov k sebe a hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“ A tak poukazuje na maličkých ako na vzor pre dospelých. A slávnostne dodáva: „Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“ (Lk 18, 16 - 17).
V podobnom úryvku Ježiš volá dieťa, stavia ho medzi učeníkov a hovorí: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Pomyslime dnes na deti. A potom Ježiš varuje: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny“ (Mt 18, 6).
Bratia a sestry, učeníci Ježiša Krista by nikdy nemali dovoliť, aby boli deti zanedbávané alebo aby sa s nimi zle zaobchádzalo, aby boli zbavené svojich práv, aby neboli milované a chránené. Kresťania majú povinnosť odhodlane predchádzať násiliu alebo zneužívaniu detí a dôrazne ho odsudzovať.
Ešte aj dnes je príliš veľa detí nútených pracovať. Ale dieťa, ktoré sa neusmieva, dieťa, ktoré nesníva, nebude schopné spoznať a rozvinúť svoje talenty. Všade na zemi sú deti vykorisťované ekonomikou, ktorá si neváži život; ekonomikou, ktorá takto spaľuje našu najväčšiu zásobáreň nádeje a lásky. Deti však majú osobitné miesto v srdci Boha a každý, kto ublíži dieťaťu, sa mu bude musieť za to zodpovedať.
Drahí bratia a sestry, ten, kto sa uznáva za Božie dieťa, a osobitne ten, kto je poslaný prinášať radostnú zvesť evanjelia iným, nemôže zostať ľahostajný; nemôže sa zmieriť s tým, že malé sestry a bratia namiesto toho, aby boli milovaní a chránení, sú okrádaní o svoje detstvo, o svoje sny, sú obeťami vykorisťovania a odsúvania na okraj spoločnosti.
Prosme Pána, aby otvoril naše mysle a srdcia pre starostlivosť a nehu a aby sa každé dieťa mohlo vzmáhať v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí (porov. Lk 2, 52), prijímať a dávať lásku.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
